Máte to neuveriteľné šťastie, že si každé ráno môžete užívať rozkoš z cestovania autom cez dopravné zápchy? Získali ste spolu s prácou ako zamestnanecký bonus aj stres za volantom? Máte po príchode do práce chuť vraziť päsťou do tváre prvému človeku na parkovisku? A zároveň ste presvedčený, že jedine vy ste pravou ozdobou našich ciest a výlučne vy máte oprávnený nárok hrdiť sa vodičským preukazom?


Vitajte v mojom svete! Aj keď v tej poslednej vete sa mýlite, lebo jediný normálny šofér som ja.

 

Počas monotónnej cesty do a z práce ste si iste všimli, že niektoré typy vozidiel aj s ich debilnými polovodičmi sú viac nervy-tvorné, než ostatné (i keď aj príslušníci naoko neškodnej kategórie „ostatné“ vedia dobre liezť na nervy, ak sú v hojnom počte).

 

Ja osobne delím tieto dopravné šajsy na niekoľko druhov, ktoré dohromady tvoria akýsi môj osobný sofistikovaný atlas premávky. Postupne si všetky typy vozidiel/vodičov predstavíme.

 


Typ - Závodník

 

Tmavozelená, kedysi červená Škoda Felicia, šedá Škoda Favorit, Opel Rekord, Ford - T

 

Vidíte pred sebou rozbitú zelenú Feldu. Aj s tými typickými zatečenými soplami pod ŠPZ-kou. Každý diel inej farby. Lak sa z červenej dávno zmenil na staroružovú a matná úprava je aj bez špeciálnej fólie. Vrak. Ale vodič vraku je zjavne jediný, ktorý o tom nevie, prípadne sa rozhodol ignorovať realitu. Vo svojom vnútri je hlboko presvedčený, že šoféruje nablýskané Ferrari Testarossa. 

 

Keď ho náhodou niekedy doženiete (a to je takmer vždy, keď sa vám chce), zistíte, že je to vystrihaný jebo z lesa okolo 20-ky, ktorému z okna hrá nový Rytmus alebo starý Senzus (čo je vlastne jedno), náušnice má v oboch ušiach, podľa možnosti tunelové.


Niekedy je tým autom obtrieskaný pick-up firmy Csaba Szabó ölektro-rözvödy a mladík sa ponáhľa na obed do vývarovne U Pištu. A veľmi pravdepodobné je aj to, že má v aute naložených ešte šesť sadrokartónistov z Námestova. To je ale jemne osobitá kategória - týždňovkári z Oravy alebo z Juhu. Tí by si zaslúžili zvláštnu cenu od Veterán klubu za stále pojazdné vozidlá. Drotárska minulosť Slovákov sa tu nezaprie - nárazníky sú pridrôtované mimoriadne šikovne. A zároveň aj dvere, kufre, puklice a vlastne všetko, čo sa pridrôtovať dá. Tento typ vozidiel sa nepreradí do pravého pruhu, ani keď ho sprava predbehne dvadsať áut. Šofér stále dúfa, že to dá, lebo Attila mu v nedeľu nastavoval ventily.

 


Typ - Veľké prachy/malý vták (VP/MV)

 

Hummer a väčšie - až do veľkosti LIAZky. Aj keď sa obávam, že predstavou malého vtáka tohto typu vodiča sa len utešujeme, lebo predstava, že by mal okrem prachov a veľkého auta ešte aj veľkého klacka - to už je na Zoloft

 

 

Áno, áno, pod VP/MV myslím tých, ktorí sú obľúbeným námetom pivných debát všetkých frustrovaných sociek. Ak má niekto veľké a drahé auto, Slovači je hneď jasné, že sú to zlodeji. Spomínaný závodník - sadrokartónista z Námestova je o tom nastopro presvedčený. ALE! Keď sa o drzý a bezohľadný manéver na ceste pokúsi VP/MV šofér, naserie to menej, než keď sa o to isté pokúsi Závodník. Pretože na rozdiel od Mercedesu M je pri jeho Felde na letných slick gumách oveľa pravdepodobnejšie, že ho oplieska o zvodidlá a popri tom zadrbe cestu a poškodí iné autá.


Každý VP/MV vodič je presvedčený, že spolu s autom si kúpil právo prednostnej jazdy a právo ponáhľať sa viac ako vy. Nevysolil predsa sto litrov za to, aby potom čakal v kolóne ako všetci ostatní. Aby sa v kolóne dostali o jedno miesto pred vás, neváhajú chrabro riskovať nielen svoj život, ale doprajú ten adrenalín aj vám a všetkým ostatným na ceste. VP/MV vodič je presvedčený, že parkovať môže kdekoľvek, ak dá blikačky.

 

V niektorých autosalónoch zároveň s týmto typom vozidla dávajú ako bonus aj preukaz invalida. V podstate platí zásada: Čím väčšie auto - tým pravdepodobnejší invalid.
Invalidi sú skrátka pracháči. A veľké autá potrebujú. To má železnú logiku, kerá nepuscí.

 

 

Typ - Muzikant

 

Na aute nezáleží. Dôležité je, aby šasi unieslo 2 tony aparatúry.

 

Tento typ nehľadá auto. Hľadá hraciu skrinku. Niet preňho lepšieho pocitu, ako keď môže v lete so stiahnutými okienkami zastať vedľa vás na križovatke. Jeho aparatúra dokáže prehlušiť aj všetky tri zbíjačky z ulice spolu s vylágrovanou Tatrovkou a prelietajúcim vrtuľníkom chalanov, čo sa z Patrónky presúvajú do Riverparku. Čo na tom, že kompletný interiér auta zaberajú repráky, ktoré mu robia permanentný prievan do pravého ucha. Ten pocit spokojnosti so sebou samým mu za to stojí. Keď sa mu celé auto natriasa v rytme generickej tuc-tuc skladby, ktorú by zložil aj 8-ročný Igor Timko so Sinclairom ZX Spectrum, je na vrchole blaha.


Zo stiahnutého okienka vás čávo s bielymi slnečnými okuliarmi cez pol ksichtu obdarí pohľadom - „To čumíš, čo?!“ Správnou odpoveďou na tento pohľad je vytiahnutá devina. Zatiaľ ju nemám, ale raz... možno. Zatiaľ si musím vystačiť so saklami atramentovej vody, ktoré hádžem v noci z okna na podobných filharmonikov, ktorí o pol druhej v noci privezú frajlu z dýzy. A tajne dúfam, že raz vymáknem kabriolet.

 


Typ – Cica

 

Malý červený Minimoris, Fiat 500 s preliačeným zadkom, ružová Nissan Micra s namaľovanými očkami

 

Najhoršie, čo môžete na ceste stretnúť. Až si prajem, aby pre prípad stretu s týmto typom vozidla boli autá vybavené pluhovou radlicou. Autá šoférované ženami - to je výnimka z akejkoľvek logiky. Už som sa tomu onehdá neokrôchane venoval tu. Ale Cica - to je ešte horšie, než len žena! Cica šoféruje malé (lebo veľké sa ťažko šoféruje), chutné (lebo aj ja som chutná), pestrofarebné (lebo som veselá kopa), onálepkované (lebo som osobitá) ňu-ňu autá. Moje auto - môj plyšák. S automatickou prevodovkou, samozrejme, lebo na radenie už popri značkách, pedáloch, volante, cesty pred sebou, spätných, ovládaní rádia a mobilu nie je čas. Napriek šoférskym schopnostiam cvičeného makaka Cica v aute toho stíha veľa:

 

Križovatku využíva na líčenie v spätnom zrkadle, počas jazdy dokáže jesť šalát z plastovej misky, hľadať mobil v kabelke, vyťahovať pilník na nechty zapadnutý pod koberček atď.
Jazdné pruhy mení kedykoľvek. Odbočuje impulzívne. Lebo tak to cíti! A šak čo? Veď sa nič nestalo. Chlapi sú hnusné nervózne hovädá. Čo po nej hneď trúbia?Ak váhate, či takéto auto predbehnete, neváhajte. Spravidla to bude už len horšie. Čím skôr ju necháte za sebou, tým lepšie. Raz, keď sa predo mňa takáto Cica pichla pred Račkom, neodolal som, vystúpil som a zaťukal som jej na okno. Zlatá. Takmer si vypichla oko špirálou, lebo sa líčila v spätnom a dostala srdcový kolaps. Ale ten pocit stál za to!

 

Nebezpečnosť tohto typu eskaluje ak:

 

  • má vodička na hlave kožušinovú čiapku
  • má nálepku yorkshira na zadnom skle
  • má ŠPZ typu BA-BULKA alebo MA-TULIK

 

 

Typ - Kráľ tjuningu

 

Môže byť akékoľvek vyrobené pred rokom 1999. Krikľavo oranžové nárazníky na bledomodrom VW Golfe r. v. 91 a poznávacia značka DS.


Keď parkuje pred futbalovým štadiónom, kde si s kamošmi dáva malé pivo, je kráľ. Najmä ak v Győri zohnal chrómované PVC puklice. Víkendy trávi zadrbaný v garáži a snaží sa vylepšiť svoju kraksňu. Cieľom je prerobiť ju tak, aby nikto nespoznal pôvodné auto.


Ak sa ocitne v hlavnom meste, väčšinu svojej cesty ide v pohode, neponáhľa sa. Najradšej by totiž bol, ak by ľudia na chodníkoch zastavovali a ukazovali si na neho prstom so slovami „Pozrite, pozrite!“ ako keby videli Supermana. Ale to sa nedeje. A frustrácia z toho, že posledný rok trávil v garáži zbytočne, ho vedie k nevyspytateľným reakciám - odrazu si povie, že si vyskúša svoju na inzerát kúpenú pochrómovanú koncovku na výfuk a bez vyhodenia blinkra vám skríži cestu a odbočí. Častokrát aj blinker vyhodí, ale nie je to vidieť, keďže sklá smeroviek zvnútra umne prestriekal čiernym sprejom na topánky. Nevraviac o tom, že čierne fólie má nalepené aj na prednom skle a na spätných zrkadlách. Viac fólie, viac adidas.


Poznávacím znamením je aj kompletný sortiment predajne Dráčik zavesený na spätnom zrkadle. A takmer by som zabudol na zvuk! Pokiaľ auto nevydáva dostatočne mohutné prdenie, nemôže sa dostaviť kvalitný pocit análneho orgazmu! Tento typ spolu so Závodníkom a Muzikantom vytvárajú zvláštny typ symbiózy počas hokeja. Svoje autá vylepšujú ponožkami na spätných zrkadlách, vlajočkami v oknách, zacviknutými šálmi vo farbách Slovenska a podobne. A pritom by pokojne tvrdili, že najvyšším vrchom Slovenska je Pajštún a tri prúty lámal kráľ Hornbach. Hlavne že fandia „našim slovenským chlapcom“ - Országh, Pálffy, Zedník, Radivojevič, Tatár...

 


Tak zatiaľ toľko, pokračovanie o týždeň.