Aj keď metal nepočúvam. A dobre, bol to len prog metal.
Rozmohl se nám tady takový nešvar, v diskusiách sa zdieľajú metalové veci a niektorí to tu reálne aj počúvajú. Tak som sa ako panna nepobozkaná týmto žánrom rozhodla, že ho vyskúšam, a to rovno na koncerte.
V centre vesmíru (Bratiske), sa v jednu peknú nedeľu konal koncert švédskej kapely Soen. Zavolala ma kamarátka, veľká fanúšička, keď sme sa bavili o koncertoch a ponosovali, že nemá kto s nami chodiť.* Ja som otvorená všetkej hudbe, tak reku, prečo nie, pôjdem s tebou.
Moje vstupné informácie o tejto kapele a žánri: Žiadne. Pustila som si v rámci prípravy asi 2 pesničky a ešte som deň pred koncertom dostala od kamoša krátku prednášku, čo je to prog (progresívny metal), citujem: „Prog je viac experimentálny, hrá sa s time signatures, s opakovaním trošku pozmeneného jedného motívu, takže má potom dosť často aj dlhé songy. Často tam má východné vplyvy, inšpiráciu jazzom, klasikou, často je až meditatívny. Osobný názor, ale príde mi oproti klasickému metalu a rocku viac melodický a rytmický. A niekedy teda na prvé počutie býva tiež dosť chaotický, kým si napočúvaš, že v tom songu idú dva rytmy proti sebe a potom sa to zrazu zopne a je to úplná bomba.“ (preklad z češtiny)
Celkom ma to zaujalo, tak som sa začala tešiť, aj napriek tomu, že nad celým koncertom visel tieň pondelkového vstávania do práce. Oficiálny začiatok, otvorenie dverí bolo o 19:00, Soen bol na programe o 21:00. Trošku takticky som vynechala dve predkapely (prepáčte Trope a Oddland), nech nie som ovplyvnená inou hudbou (alebo nech toho na mňa nie je na prvý krát veľa). V bratislavskom MMC-čku teda vypredané vôbec nebolo, vraj viac ľudí ako minule, ale do plnej sály sme mali ešte teda rezervu. Postavili sme sa hneď do druhého radu na kraj, pred bubeníka (ktorý nebol v strede pódia ale vľavo) a stále sme mali okolo seba miesto na ďalších ľudí. Inak asi prvý môj koncert, kde bolo viac chlapov ako žien, väčšina tak 30+, niektorí starší.
Krátko po 9 to Soen odpálili. Kapelka má 5 členov, každý si príde na svoje, nielen hudobne, ale aj vizuálne. Čo sa týka ich tvorby, hrali predpokladám celý svoj nový album – Memorial a dva prídavky. A bolo to proste dobré. Kvalitné po každej stránke. Či som sa pozrela na speváka, s krásnym čistým hlasom, alebo na klaviristu, basáka, gitaristu, každý vedel, čo robí a robil to dobre. Veľmi ma to bavilo a bolo vidieť, že aj ich. Behali po pódiu, raz k bubeníkovi, vymieňali sa, často sa stalo, že spevák sa stiahol dozadu a nechal ostatných vynikať samých. Počas koncertu sa pri sólovaní uprostred pódia vystriedali basgitarista, hlavný aj vedľajší gitarista, ktorí mali celé pódium len pre seba, s efektným nasvietením od chrbta. Hudobne výborne spracované, raz pomalšie, baladové, raz rockovejšie a rýchlejšie. Páčili sa mi asi všetky piesne, aj keď som ich počula prvý krát.
Okienko pre dailyfemales: Hlavný spevák je výnimka potvrdzujúca pravidlo, takže holohlavý fešák (toto nie je výnimka) v koženej bunde, ktorú v druhej polovici vymenil za sako. Hlavný gitarista vyzeral ako rocker vystrihnutý z 80. rokov, trošku kučeravé vlasy, bandana a polorozopnutá košeľa. Druhá gitara/klavír/multiinštrumentál bol typický blonďatý severan, s dlhými vlasmi a bradou. Basáka si zas požičali z Medial Banana, aj s jeho dlhokánskymi dredmi, s ktorými to doslova roztočil. A zostáva bubeník, ktorý vyzeral ako typický bubeník – žijem v svojom svete a tvárim sa, že tu nie som, s tmavou bradou a vlasmi v drdole. Tento dojem mi kamoška potvrdila, vraj je to introvert, čo sa veľmi na koncertoch neprejavuje.
Príde mi pekné, že počas celého koncertu videli hudobníci vďaka spôsobu nasvietenia aj do davu, na každého jedného z nás. Interagovali s publikom, nechal nás spievať časti piesní, usmievali sa a všímali si tých najviac zapálených. Chalan čo stál pred nami odspieval každú jednu pesničku a celý čas si to užíval, čo mi bolo veľmi sympatické. Na konci koncertu si vyslúžil aj trsátko (brnkátko?), paličky od bubeníka zas dostal chalan v tričku bubeníkovej predchádzajúcej kapely Opeth. Na posledné dve pesničky sa pred nás predral bielovlasý deduško, ktorý pôvodne asi sedel hore so známymi, ale chcel si to na záver užiť, tak sme ho nechali. Moje obavy ohľadom vhodného oblečenia zbúrala slečna v rifliach a ružovom tričku, no najviac sa mi páčil chalan s komplet modrou bradou a vlasmi a ešte dievča v goth šatách, ktoré malo červené vlasy až po pás.
Ťažšie sa mi hodnotí atmosféra- na jednu stranu veľmi príjemná, každý si kyvkal hlavou do rytmu, ale neviem, či v tej 2x vypredanej Bukurešti, kde hrali deň predtým, nebol trošku lepší vibe. Nemám to s čím porovnať, možno sú metalisti na prog koncertoch proste takíto, možno sú to introvertní slováci, každý si skrátka užíval hudbu po svojom. Niekto viac, niekto menej. Negatívna skúsenosť žiadna, nikto ma ničím neoblial, nestrkal, všetci sa bavili. Oceňujem aj zlatého pána sbskára na vstupe (nech sa páči páska, ďakujem, užite si koncert).
Z tejto mojej skúsenosti môžem povedať, že podľa mňa je prog ideálnym vstupom do sveta metalu, je krásne melodický, spevavý a stále dosť drsný. Vraj je v januári nejaký ďalší podobný koncert, tak ma tam možno uvidíte.
*áno áno, najviac si koncert človek aj tak užije sám
