Keďže môj prvý článok sa dal podľa reakcií čítať bez toho, aby bolo potrebné vypláchnuť si oči Savom, dáme druhý pokus. Tentoraz to bude o ľadopádoch. Na začiatok však malý slovník použitých pojmov, ktorý vraj minule chýbal. Ono človeku, keď s niečím bežne prichádza do styku, ani nenapadne, že to zvyšok populácie nemusí poznať. Tak teda:
Skrutka do ľadu – istiaci bod, používaný pri lezení ľadov. Lezec si zaskrutkovaním, ideálne do kompaktného ľadu, vytvára postupové istenie, ktoré ho má zachytiť v prípade pádu. Nič, čo by vzbudzovalo moju dôveru, ale lepšie ako nič.
Cepín, alebo tiež lezecká zbraň - vec podobná čakanu, slúžiaca na bezpečný pohyb v snehových poliach, či na ľadovci ak ide o turistický, prípadne na lezenie, ak ide o lezecký. Ten na lezenie spoznáte podľa toho, že je pokrútený ako klingonský bat‘leth a tá ergonómia lezenie značne uľahčuje.
Mačky – toto snáď netreba nikomu vysvetľovať. Ale tak po tom, čo sa jedna pani rozčuľovala, ako horolezci nemajú srdce, keď tie úbohé mačiatka nosia hore do tej zimy, jeden nikdy nevie. Taká tá vec s hrotmi, ktorú si nasadíte na topánky, aby sa vám nešmýkalo a aby vôbec bolo možné liezť ľady.
Lezenie po vlastných – lezec, ťahajúci cestu, si vytvára vlastné istiace body postupového istenia a nepoužíva fixné istiace body napevno osadené do cesty. V prípade ľadov je to najčastejšie práve spomínaná skrutka do ľadu, no nájdu sa aj iné šialenosti.
V jeden pekný januárový deň, keď nám zima priala (čo posledné roky nie je pravidlom), sme sa s kolegyňou rozhodli, že by stálo za to vyskúšať jej nové zbrane do ľadu a skúsiť vybehnúť nejaký ľadopád. Víkendy už mal každý obsadené, a tak voľba padla - kvôli dostupnosti - na Poľanu, konkrétne Mačinovú, ktorá sa dala stihnúť v spojení so skorším odchodom z práce i v pracovný deň. V lete nevýrazný prúd vody namŕza v zime na slušnú porciu ľadu, ktorá býva častou voľbou lezcov z okolia. A to najmä preto, že na väčšom vodopáde Bystré býva z času na čas kvôli nedisciplinovanosti istých jedincov zakázané lezenie. Pridala sa k nám aj spoločná kamarátka, a tak sme v trojici na dvoch autách vyrazili smer Kalamárka. Veci som mal pripravené v aute, a teda som šiel vopred s tým, že baby skočia ešte ku kolegyni zabaliť potrebné a stretneme sa pri horárni. Cestu nám skrížila na komplet zaľadnená cesta k horárni, ktorá je celá do kopca. Skončil som asi na polceste v jednej strmšej zákrute, skade som si to musel pekne scúvať cca pol kilometra. Dole som stretol práve dorazivšie baby, ktorým som referoval, že cesta je zarúbaná. Samozrejme, ženská by nebola ženská, keby si dala povedať, a vraj má nové zimné gumy a to dáme. V skratke, nedali sme. Skončili sme v tej istej zákrute, na tom istom mieste. Vzdať sme to však nechceli. A tak sme vyhádzali všetky veci, nechali ich pod dozorom kolegyne a scúval som tentoraz kamarátkino auto, že si teda zašlapeme o niečo viac. Vyrazili sme svižným krokom ku kolegyni, ktorú sme tam však nenašli. Svorne nadávajúc na to, že si to musíme celé odšliapať, kým ju určite zobral ten offroad, čo prefrčal popri nás, sme ju našli pri horárni. Ako vysvitlo, offroadista sa na ňu vykašľal, prefrčal popri nej a celé to vyšla po vlastných spolu s tromi batohmi a lanom bez toho, aby sme ju dobehli. Klobúk dole pred ňou. Dali sme si po šálke čaju, rozdelili batohy a nasmerovali si to k ľadopádu, čo je odhadom tak 2 km od horárne lesnou cestou. Ako sa neskôr ukázalo, presne na tom mieste, kde sme dole odparkovali autá, je odbočka, ktorou sa dá ten najstrmší úsek obísť v pohode aj na osobáku.
Ľadopád nás privítal peknou scenériou, keď jeho vrchnú časť zalievalo popoludňajšie slnko, ktoré sa tam inak cez deň veľmi neukáže. Všetci zúčastnení sa majú radi a liezť ho po vlastných, istený len pár centimetrami kovu v ľade, sa nikomu nechcelo. Plán bol, že to pôjdeme na hornom lane a tak sme nasadili mačky, že obídeme ľadopád zboku a hodíme si lano zvrchu. Museli sme ísť dvaja, lebo strom, ktorý sme chceli využiť na vratný bod, bol na kraji zrázu v strmom teréne a už pri postupe k nemu bolo potrebné istenie. Terén to bol zaujímavý, naviac pokrytý voľným snehom, takže človek nikdy nevedel, na čo stúpa a či to nie je kus voľného šutra, či konár, ktorý sa pod nim pohne a vyvalí si členok. Cestou sme narazili na ležovisko divej zveri – podľa stôp a terénu, kde sa nachádzalo, to bol rys a nie malý exemplár. Kolegyňa, ktorú som istil pri vytváraní vratného bodu, si to zhora zlanila a ja som si to zbehol nazad tou istou cestou ako som išiel hore. Dole sme na seba nahodili potrebný výstroj, naviazali sa na lano a skúšali naše prvé dotyky s ľadom. Pre mňa aj kamarátku to bola naša prvá skúsenosť s takýmto lezením a tak došlo aj k „odpaneniu“ zakrútením si našej prvej skrutky.
Subjektívne vzaté mi to prišlo na fyzičku o dosť náročnejšie, než klasické lezenie. To zakopávanie mačiek síce ide fajn, ale zasekávanie cepínov s rukami stále nad hlavou je nezvyklý pohyb a pekne od toho natekajú bandasky. Najmä keď je ľad celistvý bez dier či „karfiolov“ (guča ľadu neprekvapivo pripomínajúca karfiol), do ktorých by ste hroty cepínov len zakladali a každý krok je potrebné vykúpiť ráznym zaseknutím. Zábava to však bola prvotriedna, umocnená dobrou partiou, že sme si ani neuvedomili, ako sa nám rýchlo blíži tma. Každý sme si dali po jednej ceste, zbalili všetko náčinie a vydali sa na cestu k autám. Tá prebiehala pri čelovkách za tmy, denné svetlo nám sotva stačilo na zbalenie vecí. Dievčatá ju celú odspievali, motivované značnou hustotou medvedej populácie v okolí. Navzdory všeobecnému povedomiu zimné mesiace tie chlpaté potvory celé neprespia, ale z času na čas si vybehnú von z brlohu a o také stretnutie sme záujem nemali. Ľadopád Mačinová je vhodný aj na nenáročnú vychádzku s rodinou, kde sa väčšinu času ide po udržiavanej lesnej ceste a následne po dobre zreteľnom chodníku, ktorý sa na ňu napája v takej ostrej zákrute – vracáku. Odporúčam mrknúť na satelitnej mape skôr ako vyrazíte, kde tú odbočku asi hľadať. Celkovo je však vhodnejší vodopád Bystrého potoka, ktorý je rovnako dobre prístupný a o niečo impozantnejší, ak sa chcete len kochať.
Akcia dopadla super a k autám sme sa dostali bez úhony a už ostáva len naplánovať opakovanie.
PS: Kolegyňa posiela zadok, keďže ste minule jeho neprítomnosť reklamovali.
