Príbeh druhý
Cela predbežného zaistenia je miesto, kam obvinených umiestňuje polícia, až do súdu. V tejto cele ťa môžu držať maximálne 48 hodín, ak súd nerozhodne inak. Umiestneniu do cely predchádza kontrola totožnosti a odobratie osobných vecí, ktorými by si si mohol ublížiť.
S policajtom, ktorý si ťa po odchode eskorty prevzal, prejdeš do prijímacej kancelárie, kde ti dajú dole putá a musíš sa postaviť tvárou k stene, na dva vyznačené znaky šľapají na podlahe. Mať celý deň na ruke putá, nie je veľmi príjemná záležitosť a závisí v podstate od policajta, ako silno ti ich utiahne, takže si celkom rád, že si konečne môžeš po celodennej tortúre trochu pomasírovať hánky. Tvoja radosť však netrvá veľmi dlho, keďže z kancelárie vyjde ďalší mladý iniciatívny policajt, ktorý ti pre istotu nasadí medveďa. Tento systém spútavania spočíva v tom, že ti okolo členkov dajú ďalšie putá, ku ktorým ti reťazou pripnú putá na rukách. Keď svoju bohumilú činnosť zakončí, do miestnosti vstúpi jeho starší kolega a povie mu, že to bolo úplne zbytočné a aby ti to dal dole. Trochu nervózne z potupy, ktorej si sa stal práve svedkom, ťa od medveďa oslobodí a ty ostaneš stáť na značkách konečne s voľnými rukami.
Po zhruba polhodinke státia za tebou príde službukonajúci policajt, ktorý ti nechal sňať medveďa a keďže jeho prístup v tebe vyvolal sympatie, pre istotu sa ho spýtaš, kedy si konečne môžeš zavolať domov. S údivom na teba pozrie a oznámi ti, že stadeto sa veru telefonovať nedá, aj keby si chcel, pretože oni nemajú k dispozícii telefónnu linku na volanie mimo objektu a že si mal možnosť zavolať si z policajnej stanice, kde ťa zadržali. Povieš mu, že ti to umožnené nebolo a či by si si nemohol zavolať z vlastného mobilu. Samozrejme tvojej prosbe ani on nevyhovie.
Kým spisujú papiere, musíš stáť na značkách a keďže máš pred sebou stenu, veľa toho nevidíš. Našťastie podobné úkony sú pre nich každodenná rutina, takže sú s papiermi pomerne rýchlo hotoví a zoberú ťa do ďalšej miestnosti, kde sa nachádza niečo, čo vyzerá ako presklená telefónna búdka so stoličkou uprostred. Tam sa musíš vyzliecť do trenírok. Na nohách ti ostanú tenisky, z ktorých si musíš opäť povyberať šnúrky. Vrátia ti cigarety so zapaľovačom a spýtajú sa, či nemáš hodinky. Keďže je tvoja odpoveď negatívna, procedúra je kompletná a nasleduješ ich. Prejdete krátkou tmavou chodbou do vestibulu s celami, uprostred ktorého je veľká zamrežovaná klietka, otvoria ti dvere na tvojej cele a ty vojdeš dnu. Mohutné železné dvere sa za tebou s rachotom zavrú.
Cela má asi tri krát štyri metre. Prvé čo si všimneš sú dve lôžka. Sadneš si teda na jedno z nich a poobzeráš sa vôkol seba. Moc toho na študovanie v miestnosti nie je. Okrem lôžok s bielou plachtou, sa pri stene v miestnosti nachádza ešte záchod s umývadlom a na jednej stene je primontovaná veľká neónka. Na protiľahlej stene k dverám sa nachádza malé okno, ktoré je však vo výške, kam nedočiahneš, takže sa postavíš na posteľ a chceš sa pozrieť von. V tom momente sa ozve z repráku umiestneného pri dverách povel, aby si okamžite zliezol z postele. Po prvýkrát si uvedomuješ prítomnosť kamery v rohu nad železnými dverami. A ohromujúce ticho. Malý priestor s robustnými stenami v tebe začína vyvolávať klaustrofóbiu. Si izolovaný od zvyšku sveta.
