Je tu ešte niekto, kto nebol v Barcelone? Ja som už bola tiež a teraz vám o tom napíšem. Nečakajte žiaden bedeker, nabitý podrobnými informáciami o historických pamiatkach. Tento článok bude plný mojich subjektívnych dojmov, pocitov a úplne nepodstatných detailov. Here we go.
To sme si tak jedného dňa zvolili s F. Barcelonu ako našu letnú dovolenkovú destináciu. Letenky sme kúpili ešte na jar cez Ryanair, spiatočné nás stáli necelých 80 € na osobu. Tu treba poznamenať, že ak niekde narazíte na info, že Ryanair lacno lieta z Bratislavy do Barcelony, realita je taká, že Ryanair lacno lieta z Bratislavy do Girony (GRO), čo je mesto, od Barcelony vzdialené ešte asi hodinku a štvrť cesty. K nízkym nákladom za letenky teda nezabudnite pripočítať aj cenu za transfer do/z Barcelony. Odtransferovať sa môžete požičaným autom, drahým taxíkom alebo busom, ktorý premáva medzi letiskom v Girone a Barcelonou v pravidelných a častých intervaloch. Piatočný lístok stojí 25 € na osobu a spolu s cenou letenky to ešte vždy vychádzalo výhodnejšie, ako priamy let z Bratislavy na letisko El Prat v Barcelone. Leteli sme len s palubnou batožinou, čo bola pre F. malina a pre mňa výzva, ale dala som to! Aj s kozmetikou.
Bus nás vysadil na autobusovej stanici Estació del Nord, odkiaľ sme sa presunuli do metra. To barcelonské má dobrú sieť a je to jednoznačne najpohodlnejší a najrýchlejší spôsob presúvania sa, hlavne medzi vzdialenejšími bodmi. Na výber máte niekoľko typov lístkov, my sme si kúpili lístok T10 za necelých 10 €, s ktorým môžete metrom cestovať 10 jázd v zóne 1 (pokrýva celé centrum a prakticky všetky hlavné turistické zaujímavosti). Na 5 dní nám to takmer vystačilo, zvyšok sme vyriešili jednorazovým lístkom. BTW, metro: neviem, čím to je, ale teplejšie metro ako v Barcelone som v živote nezažila. A tým nemyslím koncentráciu homosexuálnych párikov, ale teplotu vzduchu v podzemných priestoroch metra. Samotné vozne sú klimatizované a vďaka bohu za to, lebo chodby a nástupištia miestami pripomínajú saunu. V metre som sa inak cítila bezpečne, priestory sú monitorované videokamerami a cez vozne priebežne prechádza miestna ostraha. Jediný negatívny metro zážitok sme mali s feťákmi (ha ha ha) cigánskeho genotypu s mikroténovým vreckom s toluénom pod nosom, ktorí zasmradili celý vozeň a správali sa nepríčetne. Hneď som sa cítila ako doma v Košiciach a zahrialo ma pri srdiečku.
V Barcelone sa môžete ubytovať od luxusných hotelov až po lacné hromadné nocľahárne. Vzhľadom k tomu, že som v tomto tak trochu princezná, zvolili sme kompromis – príjemný Bed&Breakfast so samostatnou izbou s balkónom, zdieľanou kúpelňou a na výbornom mieste. Metro bolo doslova 10 krokov od domu a gotická štvrť cca 10 minút pešo. V Barri Gotic sme začali aj s poznávaním Barcelony. Vrelo odporúčam, je to krásna časť, plná starých uličiek. Uličky sú často mimoriadne úzke, takže v kombinácii s množstvom turistov nič pre klaustrofobikov. V tejto časti sa nachádza aj úžasná gotická katedrála Sv.Eulálie, ktorá podľa môjho skromného názoru stojí za návštevu viac, než legendárna Sagrada. Pred vstupom do katedrály musíte prejsť kritickým okom ženskej, ktorá kontroluje, či nie ste nevhodne oblečení, to jest či nemáte odhalené kolená, ramená alebo veľký výstrih. Platí pre mužov, aj pre ženy. Pokiaľ si šatku na zahalenie zabudnete na izbe, tak ako ja, môžete si ju za 1,50 € zakúpiť priamo pred katedrálou. Mne stačila jedna a ak si myslíte, že som ju potrebovala na výstrih, ste na omyle. Podaktoré osoby potrebovali rovno tri. V katedrále je výťah a ak si vystojíte rad, vyvezie vás na strechu, odkiaľ sa vám naskytne pekný výhľad na mesto.
Z gotickej štvrte sme sa presunuli na Ramblas, čo sú široké mestské bulváre. Obdivovať tam môžete hlavne architektúru, ktorá je celkovo jednou z hlavných vecí, pre ktoré sa do Barcelony určite oplatí ísť. V meste sa miešajú všetky architektonické slohy, od románskeho až po modernu a miešajú sa spôsobom, ktorý lahodí oku. Keď už budete na Ramblas, zájdite si do tržnice La Boqueria, dajte si niečo dobré (vegáni fresh alebo ovocný mix od výmyslu sveta, laktovegetariáni nejaký dobrý syr a my, normálni, napríklad jamón ibérrico alebo niečo podobné).
Skratkovitý prehľad toho, čo sme ešte počas prvých dvoch dní videli:
- Park Guell, do ktorého sa dá dostať (aj, nejde o jediný vstup) po asi najdlhších pouličných eskalátoroch, aké som videla. Pre pajácov, mrzákov a všetkých záujemcov o kvalitnú next day svalovicu odporúčam výstup na kopec po schodoch, ideálne v pokluse. Park je rozsiahly, pekný, návštevu ocenia hlavne milovníci Gaudího. Je rozdelený na voľne prístupnú a spoplatnenú časť. Do tej spoplatnenej, kde sú najzaujímavejšie Gaudího diela, vytvorené pre tento areál, si musíte lístok kúpiť deň vopred online.
- Sagradu Familiu, ale len zvonka
- Arc de Triomf, víťazný oblúk, cez ktorý plynule prejdete do Parc de la Ciutadella, čo je veľmi príjemné miesto. Rodinky s deťmi môžu pokračovať do blízkej ZOO, ostatní do Olympijského prístavu alebo na pláž Barceloneta. My sme dali najprv jedno, potom druhé.
- Barceloneta je jednak mestská štvrť a tiež rovnomenná časť pláže. Štvrť má svoju špecifickú atmosféru, opäť úzke uličky, malé námestíčka, kopec tapas barov, kaviarní a reštaurácií. Pláž Barceloneta je veľmi vyhľadávaná a my sme zažili naozajstné obliehanie kúpania a slnenia chtivými jedincami (bolo cez tridsať stupňov, takže niet divu). Trošku sme sa prešli po piesku, pofotili a dohodli sa, že kúpať sa prídeme v iný deň a na inú časť pláže. Vybrali sme si pláž Nova Icária, ktorá je o trošku menej preľudnená a o trošku viac čistejšia. Mobily, väčšie sumy peňazí, karty a iné cenné veci sme nechali na izbe, takže kým sme sa čvachtali v mori, veci odpočívali bez dozoru na brehu a my sme dúfali, že oblečenie nám hádam nikto neukradne a nebudeme musieť ísť metrom v plavkách. Nemuseli.
Dočítania v druhej časti, rozpovieme si o zvyšných dvoch dňoch, o jedle, nakupovaní, obyvateľstve a našej jednodňovej zastávke v Girone, kde sme sa náhle ocitli bez peňazí.