Odkedy si sama kupujem autá, vždy im dávam aj mená. Bambi dostal meno podľa svojho továrenského názvu, ktorý tu nebudem uvádzať, aby som nerobila reklamu/hanbu jednej značke.

Už od počiatku bol jeho príchod poznamenaný podivuhodnými udalosťami. Prvotný výber vozidla prebehol, samozrejme, dôkladným prieskumom trhu. Nie mojím, ja autá odlišujem podľa farby a počtu dverí.  No, a ešte podľa toho, či sa na zadné sedadlo komfortne zmestí Čierna sviňa prezlečená za psa.

Auto online vybraté, tak som sa objednala na skúšobnú jazdu. Také veci sú podstatné a preto som so sebou plánovala zobrať kamaráta, ktorý dokáže odhaliť najsebemenšiu vadu, kaz či nezrovnalosť. Kamarát sa deň pred jazdou stal obeťou bezohľadného kolobežkára na chodníku a dolámal si viacero kostí  v ramene. No, nepoužiteľný na žiadne úkony. Čakajúci na možnú operáciu.

Aktivovala som zálohu. Priateľku, ktorá jazdí ako profesionál. S obľubou mi umýva a vysáva auto – čo ja neznášam. A sama si mení kolesa – čo ja nechávam silnejšiemu odbornému pohlaviu. V deň plánovanej jazdy podľahla oná osoba návalu migrény z tepla. Nebola schopná  ani vstať z postele.

Nuž čo, som dospelá osoba, narodená v minulom storočí. Snáď si auto vyberiem sama. Zvládla som na jednotku s hviezdičkou. Prvýkrát v živote som si pripadala ako naozaj dospelá. Len tak, nonšalantne som podpísala záväznú objednávku, hneď uhradila  zálohu. Trooochu som  zaváhala medzi dragon red a ocean blue.... A Bambi bol na svete v modrej verzii. On bol vlastne na papieri, lebo sa rodil deväť mesiacov. Skoro ako človek. A to si myslím, poznamenalo jeho životnú karmu. Je smoliar. Ale vždy s dobrým koncom. On je s tým ok, ja som vždy v predinfarktovom stave.

Keď nastal deň, že sme sa mali stretnúť tvárou v tvár. Zavolali mi z predajne. Že to tak trochu bude asi neskôr.... lebo! Oni majú len dvoch mechanikov, ktorí kompletujú autá pred odovzdaním (asi tam montujú volanty, sťahujú igelity a tak niečo, si predstavujem ja). A, že jeden z tých mechanikov trtol do montážnej jamy a je dlhodobo PN. A teda, pochopiteľne, ten druhý to nestíha. Prejavila som pochopenie a počkala ešte týždeň.

Bambi ma čakal pred predajňou. Nádherne modrý, guľatohranatý. No, môj. Vo vnútri sama elektronika a ukecaný viac ako ja. Bola to obojstranná náklonnosť.

Nenajazdila som na ňom prvé dva týždne veľa, mala som ešte staré auto (mimochodom Honey) a bolo treba riešiť jej predaj.

Ale nastala krásna slnečná sobota a ja som sa rozhodla, že Bambiho ukážem ľadovým medveďom v lodenici. Priviezla som sa, zaparkovala, poplávali sme. Všetci môjho krásavca ošahali a poobdivovali. Sadla som za volant a....... NIČ. Ani naštartovať, ani auto zavrieť. Bambi mal najazdených 36 km. Niekto ponúkal, že donesie štartovacie káble a skúsime  to nahodiť. Ale  viem ja, čo sa stane s autom  v záruke, ktoré je cakumprásk celoelektronické, keď ho na hulváta naštartujete káblami?  Teda, Bambi je mildhybrid, ale aj tak.  V sobotu helpline  predajcu nefunguje.  Zavolala som zmluvnú odťahovku, lebo auto nielenže nebolo pojazdné, ale ani zamknuteľné. A povedzme si rovno, lodenica je na dosť odľahlom mieste na to, aby tam ostalo fungl nové auto nezamknuté.

Došiel maník z odťahovky, vytiahol gerét, skúsil naštartovať káblami, nešlo.... naložil teda auto na odťahové vozidlo. Podpísala som papiere a šla domov električkou.

V pondelok ráno sme sa stretli v licencovanom autoservise. Ja s doprovodom, odťah, Bambi a servisný technik.

Technik ma spražil opovržlivým pohľadom. Ja som bola pripravená (mala som so sebou toho človeka, čo ho zrazila kolobežka a ten sa vyznačuje najzlostnejším pohľadom na svete)

Servisák: „ V tom aute bola len vybitá batéria. Stačilo ju nabiť!“

Ja: „To auto má najazdených 36 km! Je nové! A pán z odťahovky to skúšal nahodiť káblami.“

Servisák: „ Mal slabé káble. Nám to šlo na prvýkrát! Málo ste na tom aute jazdili!!“

Ja: „ Ehmmm, je nejaká povinnosť na novom aute jazdiť? To mi snáď nechcete tvrdiť???“

Zranený človek: „Vy ste odovzdali auto s prázdnou batériou a ešte chcete tvrdiť, že je to chyba majiteľky? Chcem vidieť protokol o hodnotách batérie!“

Servisák: „ To vám nemôžem ukázať, to je interný dokument! Ale v rámci dobrých vzťahov so zákazníkmi vám tu kontrolu nebudeme účtovať“

Zranený človek obrontavel a keďže má 130kg, stačilo, že sa výhražne postavil. „To... čo chcete účtovať? Vlastnú nedbanlivosť? Ja vám naúčtujem čas, čo majiteľka nového auta strávila riešením vášho lajdáctva!“

Po chvíli hlasnej argumentácie oboch zúčastnených mužských strán, servisák doniesol čosi, z čoho nám ukázal len polovicu. Druhá je vraj interná - len pre personál.

No, auto fungovalo. Tak sme to vzdali. Tu verejnosti prístupnú časť protokolu mám okopírovanú a uskladnenú.

Celú cestu zo servisu sme hádali, čo bolo na tej druhej polovici.

Ja tvrdím, že tam bolo, že „ Ten Pišta sa zas nadrbal, a dal tam batériu, ktorú nepremeral“

Zranený človek nesúhlasil, podľa neho tam bolo „ Ten k...t, sa na to zas vyj...l!“

 

(nebuďte smutní, Bambi má len 1 rok ale zážitkov je veeeľa)

.....to be continued....