Nech si hovorí kto chce čo chce, Slováci majú skrátka k alkoholu vrúcny, ba priam až platonický vzťah. A to je zárukou mnohých nezabudnuteľných humorných okamihov a zdrojom nekonečnej zábavy. Niet nad to, vyraziť von v papučiach, so smetným košom v ruke a vrátiť sa domov o tri dni s tým, že ani poriadne neviete, kde ste boli. Alebo vás večer pri krčme uložia podguráženého do auta a kým spíte, kamaráti s vami obchádzajú kadejaké žúry a vy sa zobudíte až nadránom a keď vyleziete z auta, pripadá vám všetko nejaké známe a zároveň cudzie. Radšej sa teda spýtate okoloidúcej dôchodkyne, ktorým smerom sú električky na Račko, načo vám tá udivene povie, že netuší, keďže ste v Banskej Bystrici.

 

V krčmách sa odohráva takmer všetko: Slzy aj smiech, nuda aj zábava, politika aj bitky. Z krčiem lietajú von oknom stoličky až na električkové koľaje a musí sa kvôli nim zastaviť celá doprava. Nad krčmové dvere sa upevňujú predvolebné plagáty politikov a súťaží sa o fľašu vodky, kto ich trafí od stola do hlavy poldecákom (samozrejme prázdnym). V krčmách sa po výplate zatvárajú dvere na kľúč zvnútra pred nezvanými hosťami, aby ste si mohli vychutnať zábavu separé až do nasledujúceho rána. Skúša sa tam točiť na vrtuli od klimatizácie, hrýzť podpivníky, smrkať do obrusu, vyzliekať do naha, spať na biliardovom stole alebo ostať po záverečnej na mol, ležiac pod pípou, kde vám barman čapuje pivo rovno do gágora. Stravuje sa tam, pije, vylučuje aj dávi. Toto nie je fľaška v nepriehľadnom papierovom vrecku, toto je slovenská realita.

 

- - -

 

Príbeh prvý: Autobus

 

Bolo to niekedy v zime, pretože sa dosť rýchlo stmievalo a možno to bolo zapríčinené len alkoholom, každopádne ako každý večer, sedela Slovač v krčme a chľastala koľko vládala, ba podaktorí aj niečo navyše. Tieto večery bývali dosť stereotypné a tak každý okamih, ktorý bol niečím výnimočný, umocňoval ich eufóriu a zapálenie pre vec. Keď v ten večer zábava vrcholila a všetci už boli v dosť hustom alkoholickom opojení, prišla opäť na rad záverečná, ktorá - nakoľko sa v tej krčme musela často objavovať polícia, bola vždy nemilosrdnou bodkou večera. Keďže bol piatok, nikomu sa ešte nechcelo ísť domov, ale vyhliadky sa čoraz viac zužovali, napadla jedného miestneho týpka spásonosná myšlienka – ukradnúť miestny družstevný autobus a zviesť sa s ním do najbližšej dediny za zábavou. Hoci to zo začiatku vyznelo ako nepodarený žart, chlapík, ktorý nikdy nemal ďaleko od slov ku činom, sa o krátku chvíľu vrátil do podniku s víťazoslávnym úsmevom od ucha k uchu a zahlásil, že kto má záujem, môže nastupovať. Ostatní neveriacky s otvorenými ústami pozerali von z okien krčmy, kde bol rovno pred dverami zaparkovaný autobus. V sekunde zavládlo vzrušenie a všetci sa vyhrnuli von a naskákali do autobusu. Chlapík si ešte skočil domov po nejaké kazety, aby bolo čo počúvať a za rachotenia českých Kabátov neoficiálny zájazd vyrazil do tmy. Najprv do neďalekej dediny, kde zaparkoval pred najbližšou krčmou, kam sa šlo okamžite ďalej chľastať. Vnútri bolo narvané, ale veľa dobrých ľudí sa aj na malom mieste zmestí, tak sa pilo do záverečnej. Aké veľké bolo prekvapenie miestnych dedinčanov, keď vyšli von a bol im ponúknutý odvoz, asi netreba veľmi opisovať. Takto sa obišli asi tri-štyri miestne podniky, kde sa pozbieralo toľko ľudí, že sa v autobuse muselo pomaly stáť. Takto vyzbieraní nakoniec išli do najbližšieho mesta na miestnu diskotéku. Počas jazdy samozrejme dostávali riadne zabrať pečeňové bunky výletníkov, šoféra nevynímajúc. Močenie zo zadných dverí a okien autobusu bolo samozrejmosťou, keďže motto večera znelo: Nezastavujem, máme zpoždění. Zaujímavý bol hlavne moment, keď neustále komentovanie šoférskych zručností vodiča samaritána, vytočilo natoľko, že sa na chvíľu postavil od volantu a počas jazdy odišiel so slovami: „Móžem sa na to vysrať, nech šoféruje niekto druhý!“ Takže sa autobus chvíľu rútil bez vodiča, až kým nebol dopravený späť za volant a spoločne presviedčaný o tom, že je veľmi, ale naozaj veľmi dobrý šofér. Keď autobus zaparkoval pred najbližšou diskotékou a všetci sa vysáčkovali von, tak boli miestni biletári po vysvetlení celej situácie tak vedľa, že sa posádka autobusu dostala na diskotéku úplne zdarma a spravila tam tržbu, akú snáď odvtedy ten podnik nezažil. Už nie je jasné, ako sa nečakaní hostia dostali späť do rodnej dediny, každopádne bol autobus na druhý deň nájdený v blízkom poli. Nikomu sa nič nestalo a nikdy nikto nebol ani braný na zodpovednosť.

 

 

Osoby v tomto príbehu sú vymyslené a príbeh sa nezakladá na pravde.

 

 

pic by Malach