Grand Teton NP
Začali sme v centre Jacksonu, kam sme sa predtým nedostali (keďže Motel 6 je na periférii). V parku majú brány z jelenieho parožia a veveričky. Je tu tiež pekné visitor center, s pozorovateľňou vtáctva, ktoré priamo susedí s National Elk Refuge. Jelene ale vidno nebolo, zdržiavajú sa tam skôr v zime.
Ďalej sme sa odviezli do národného parku Grand Teton a prvá zastávka bola Jenny Lake. Je to veľmi obľúbené miesto a podľa toho aj vyzeralo parkovisko. Mali sme obrovské šťastie a hneď počas prvého kolečka sme vychytali práve odchádzajúce auto. Keď sme sa neskôr vrátili z túry, autá parkovali po krajniciach, kde sa len dalo. Ak si odmyslíme náročnejšie (a často viacdňové) backcountry trails, tak pri Jenny Lake sú v zásade dve možnosti. Dá sa odviezť loďou krížom cez jazero a tam sú ťaháky ako Inspiration Point alebo Hidden Falls. Alebo sa dá ísť okolo jazera po Jenny Lake Loop Trail. Alebo je možné to ľubovoľne skombinovať, nejsť celý loop, ale iba po druhú stranu, prípadne sa jednu cestu odviezť loďou. Keďže sme sa ešte zotavovali z choroby, nechceli sme to veľmi s tou turistikou preháňať a teda sme šli loďou tam aj späť.
Ľudí bolo veľa, ale našťastie to šlo celkom rýchlo a museli sme čakať iba jeden interval lode (možno 15 minút?). Pri vystupovaní nás ale nemilo prekvapili podstatne väčšie rady na návrat. Rozhodli sme sa ísť najprv k Hidden Falls a potom, ak sa na to budeme cítiť, aj k Inspiration Point. Ľudí našťastie s prejdenou vzdialenosťou ubúdalo. A zistili sme, že Grand Teton NP sa až podozrivo podobá na naše Tatry.
Hidden Falls až tak veľmi skryté nie sú, značenie je celkom dobré. Napriek tomu sme tam stretli dezorientovaných turistov, ktorí sa tesne vedľa šípky s nápisom <-- Hidden Falls pýtali, ktorým smerom sú tie vodopády.
Prechádzka to bola krátka, šlo sa nám dobre, tak sme pokračovali k Inspiration Point. Tam začalo aj trošku väčšie stúpanie (ale stále dosť mierne na naše pomery). Výhľad tam bol naozaj krásny, aj počasie nám vyšlo.
Ľudí bolo dosť, ale aj na tie najfotogenickejšie miesta stačilo počkať minútu-dve a uvoľnili sa. Keďže všetko šlo lepšie, než sme čakali, rozhodli sme sa nevrátiť po tej istej ceste, ale dať dlhší okruh cez Horse Trail.
Túra je to nenáročná, ide sa miernym klesaním dolu. Ale z nejakého divného dôvodu nebola až tak populárna. Odkedy sme odbočili z Inspiration Point Trail na Horse Trail, nestretli sme ani nohu. Uprostred medvedieho teritória. Bez medvedieho spreja. Stále zachrípnutí a neschopní dlhšieho hlasného rozhovoru. Damnit, prečo sme si nekúpili medvedí sprej vo visitor centre ($50)? Alebo neprenajali v outdoor shope oproti? Našťastie som si spomenul na divný prívesok, ktorý bol súčasť našich batohov a vyzeral skoro ako píšťalka. A naozaj to bola píšťalka, takže sme priebežne v náhodných intervaloch pískali a medvede sa nám úspešne vyhýbali (ak tam voľajaké boli). A aj napriek pískaniu sa nám pošťastilo stretnúť nejakú tú zverinu. Ešte kúsok pred odbočkou z Inspiration Point Trailu sme narazili na veľkého svišťa, ktorý sa spokojne kŕmil v kríkoch a ľudí ignoroval. A niekde v polovici Horse Trail sme narazili na mladého losa, ktorý sa kľudne pásol na čistinke obďaleč. Potichúčky sme ho obišli, odfotili zo všetkých uhlov a zrazu sme si všimli na chodníku nápis (v protismere).
Ako som už spomínal, od odbočky sme nestretli nikoho, takže pán sa tam zrejme kŕmil už dlhšie. Alebo je to obľúbená jedáleň a chodia tam pravidelne. Bez ďalších zdržaní sme sa dostali až do prístavu, kde nás čakala asi polhodinová šora na plavbu naspäť. Aspoň sa tam dala načerpať pitná voda do fľaše. Zastavili sme sa vo visitor centre pozrieť nejaké suveníry a potom sme sa odviezli až po Jackson Lake Dam pofotiť výhľad.
Po ceste sme ešte z auta videli nejaké antilopy, ale nechceli sa veľmi fotiť. Asi neschudli do plaviek. Ubytovanie sme mali v Teton Village a navigácia mi ponúkla dve alternatívy. Buď môžem ísť štandardnou cestou cez Jackson, alebo vedľajšou cestou priamo. Časovo to vychádzalo zhruba rovnako, tak snáď nepôjdeme naspäť rovnako, nie? A teda, bola to riadna jazda. Cesta ide hlavne lesom, asfalt je rozbitý, miestami bol vyfrézovaný v rámci opráv, miestami nebol vôbec a šlo sa po prašnej štrkovej ceste. Protiidúcich áut bolo našťastie minimum, lebo vyhýbanie nebolo úplne triviálne. Celý čas som tŕpol, že mi spoza zákruty vybehne protiidúci autobus/kamión/traktor, alebo stádo losov či jeleňov. Cez 30 MPH (tesne pod 50 km/h) som si netrúfal. Ako bonus sa začínalo stmievať. A priateľka, zmorená z choroby a turistiky to celé v kľude prespala!
Našťastie sme bez ujmy dorazili do Teton Village, po 2 zlých odbočeniach a 3 kolečkách centrom dediny sme aj našli hotel a ubytovali sa. Bolo to ešte luxusnejšie, než to vyzeralo na fotkách. Nakúpili sme si, prešli sme sa večerným Teton Villagom, najedli sa a šli spať.
Grand Teton NP 2: Electric Boogaloo
Ráno naša prvá cesta smerovala do outdoor shopu v Jacksone, požičať si dve plechovky medvedieho spreja. Dostali sme kompletné školenie, vrátane nácviku s atrapami - ako to správne nosiť, tasiť a striekať. Nie, medvedí sprej nie je repelent, nestriekame si ho na seba. Áno, mali sme aj takých ľudí, preto to radšej zdôrazňujeme. A ak si sprej chcete nechať, myslite na to, že do lietadla vás s ním nepustia. Patrične vyzbrojení sme si trúfli vrátiť sa k Tetonom a dať si ďalšiu túru. Cítili sme sa už lepšie, ale stále sme to radšej nechceli preháňať a uspokojili sme sa s Taggart Lake Trail. Parkovanie bolo extra šialené (sobota, nie dostatočne skoro ráno), takže sme skončili pri krajnici kúsok od oficiálneho parkoviska. A ledva sme sa stihli prezuť a vyraziť smerom k trailu a už si to pár metrov od nás kontrolovala líška.
Príroda bola štandardne tatransko-alpská, ľudí pomenej, zveriny ešte menej. Okrem úvodnej líšky sme videli iba veveričku, pár chipmunkov, dáke vtáky a jednu jelenicu. Hlavne, že sme dali $17 za prenájom spreja a tie prašivé medvede sa ani neunúvajú dostaviť. Kde sú tie sľubované istoty?!?
Ešte raz sme sa zastavili vo visitor centre Jenny Lake, dostal som quest zohnať Junior Ranger klobúk pre kolegov. Vo visitor centre v Jacksone nebol, pri Jenny Lake tiež nie, tak zostáva už len visitor centrum pri vstupe do parku, ktoré sme zatiaľ vždy odignorovali. Klobúk tam bol a mali aj celkom peknú výstavu. Vonku pod lesom sa spokojne páslo zopár jeleníc a našli sme tam cestičku, vedúcu k Murie Ranch Historic District. Veľmi pekná prechádzka, hoci mierne spŕchlo. Cestou sme sa ešte zastavili v National Museum of Wildlife Art, ale neohúril nás pomer cena/výkon a pozreli sme si len suveníry. Vrátili sme zapožičaný medvedí sprej, zastavili sme sa na nákup potravín a dotankovať na najdrahšej pumpe v okolí. Skoro ráno sme museli ísť vrátiť auto na letisko a nechceli sme riskovať zbytočné zdržanie. Plán bol odviezť sa na letisko, vrátiť auto, taxíkom sa odviezť do Jacksonu, odkiaľ mal o 06:30 vyrážať bus do SLC. Lístky na bus sme si kúpili online, taxi som na tretí pokus objednal a sľúbili tam byť načas, snáď sa nič nepokašle.
Aby všetko nešlo len tak hladko, kolegovia zistili, že nefunguje online checkin na let. Dostali naozaj výpovednú chybovú hlášku: niečo sa pokazilo, prosím použite kiosk alebo checkin agenta na letisku. Vyskúšal som to aj ja, cez mobilnú appku a tá mi promptne oznámila, že checkin na tento let musím robiť cez web. Web mi vyhlásil rovnakú chybu ako mali kolegovia. Nejakým ťažkým hackom sa mi podarilo dokopať appku, aby sa ma pokúsila checkinnúť, výsledok rovnaký ako na webe. Vyskúšal som napísať cez messenger KLM botovi a ten ma poslal na checkin cez Deltu. Ok, cestou sem sme leteli Deltou (codeshare KLM), ale tento let je operovaný priamo KLMkom a codeshare má práve Delta. Ale nemusím všetkému rozumieť, tak som vyskúšal tú Deltu. Delta mi oznámila, že kvôli vládnym reguláciám je nutné, aby som sa checkinoval až na letisku. Po dlhšom googlení som už začal panikáriť, takéto hlášky vraj dostávajú ľudia, ktorí boli "náhodne" vybraní na podrobnejšiu prehliadku úchylákmi z TSA. Ale žeby nás náhodne vybrali všetkých štyroch? So 45 minútovým oneskorením mi prišiel mail od KLM s výzvou na online checkin. Som tu debil ja, alebo ako? (Výsledok: checkin unavailable) Skúsil som ísť cez Deltu priamo (nie cez link) a tam po mne chcelo vyplniť údaje o cestujúcich. Všetko bolo predvyplnené, ale inteligenti dali country of residence USA. Opravil som, chyba: dátum narodenia a dátum platnosti pasu nie je správny. Tak som to všetko ako debil preklikal nanovo (na telefóne je to pain), vraj meno nesúhlasí s rezerváciou. Meno ale bolo predvyplnené a nedalo sa meniť, zistil som že úžastné KLM rve oslovenie do mena, takže nie som Michal ale Michalmr. Takže nič. Ale aspoň cez Deltu šlo zadarmo zmeniť sedadlo (čo je u KLM spoplatnené). Ale bolo mi to prd platné, keďže let bol prakticky plný a všetky možnosti boli obsadené. S pocitom dobre vykonanej práce som šiel spať.
