Medvedie jazero
Ráno to nevyzeralo tak zle, takže sme sa vydali na cestu na sever. Zo SLC do národného parku Grand Teton sa dá ísť troma hlavnými cestami. Po diaľnici I15 cez Idaho, menšími cestami pozdĺž hranice Idaho - Wyoming, alebo východným okruhom cez Wyoming po ceste 189. I15 je rýchla (ak nie sú zápchy), okruh je dlhý, ale je tam čo vidieť. Stred sa oplatí asi len keď je zápcha na diaľnici. Išli sme okruhom. Kúsok pred prvým POI - Fossil Butte National Monument, mi priateľka posunkami a messengerom oznámila, že nedokáže rozprávať, prehĺtať a okamžite musíme ísť k lekárovi. Tak sme v Butte zastavili na WC a vodu, prebral som riadenie a mierne nad povolený rýchlostný limit som to šinul k nejakému lekárovi nájdenému na google maps, s dobrými recenziami. Po asi hodinovej jazde a dvoch nelegálnych otočeniach na benzínke a výjazde z benzínky (GPS je sviňa a hlavne GPS ktoré nevidíš a spoliehaš sa na hlasovú navigáciu) sme síce pána doktora nenašli, ocitli sme sa ale na parkovisku pred urgentom miestnej nemocnice.
Poznáte to, prídete do nemocnice, čakáte 5 hodín, prepracovaný lekár vás zbežne vyšetrí a predpíše lieky, hodinu hľadáte otvorenú lekáreň a lieky si vyberiete. This is America, tu to funguje úplne inak. Na príjme sú dve tety, spýtajú sa v čom je problém. Privolajú sestričku v službe, ja zatiaľ vypisujem registráciu. Bežné otázky na alergie, zopár disclaimerov, sestrička sa priateľky spýta, či ju môže zobrať na vyšetrenie a idú. Po dokončení registrácie ešte jednej tete pošlem na mail dokumenty cestovného poistenia a môžem ísť za ňou. Sestrička dokončila základné vyšetrenia, o chvíľu príde doktor v službe a medzitým spravia výter na streptokoky. U nás trvá 3 dni, tu 20 minút (ale aby som bol férový, amíci zisťujú len prítomnosť, u nás sa kultivuje a zisťuje konkrétny kmeň). Na bielej tabuli sú napísané mená zdravotníkov v službe a doktor je nejaký Padavy? To znie nejak slovansky...
Doktor dorazí spolu s paramedicom, ktorý bude robiť výter a využije situáciu, aby sa pozrel do hrdla. Trochu podebatíme, porozpráva čo zatiaľ zistili a čo spraví, keď budú výsledky. Chceli ste ísť do Yellowstonu? Veľká škoda, čo sa tam stalo. Vraj sa to už lepší...
Po 20 minútach prišli výsledky - negatívne. Doktor napriek tomu predpísal antibiotiká, je to dosť zapálené a ste na dovolenke, radšej istota než nejaká sekundárna infekcia. Veľa tekutín (studené, či teplé? To je jedno, vyskúšajte čo bude lepšie), šetriť sa, brať takéto voľnopredajné lieky. Mimochodom odkiaľže to ste, Slovakia? Ja som tiež pôvodom Slovák, Joseph E. Podany, aká náhoda. Lieky si môžete vybrať v ktorejkoľvek lekárni, tu v meste máme dve.
Žiadna horror story s tisícovými účtami za ošetrenie sa nekoná, poistenie stačí na všetko (spoiler: ehehehehe).
Vrátili sme sa do auta s trochu lepšou náladou, syndróm bieleho plášťa tentokrát účinkoval ako placebo. Kolegovia zadali navigáciu k najbližšej lekárni a po 3 zlých odbočeniach, takmer zapadnutiu do čerstvého asfaltu a výmene vodiča sme tam šťastne dorazili. Ako som už predtým spomínal, lekárne v Amerike sú len vedľajší príjem popri predávaní suvenírov, sladkostí, rybárskeho vybavenia, nožov, zbraní, atď. Tu sme si kúpili pekné ponožky a zopár suvenírov. A čakali. Bolo okolo obeda cez pracovný deň a obšmietalo sa tam zo 5 dôchodcov. Kým u nás človek príde do lekárne, vystojí kratší rad, odovzdá recept a lieky dostane do minúty aj s odborným výkladom, this is America.
Prídete k okienku drop off. Odovzdáte lekárnikovi recept. Posadíte sa na lavičku (ak je miesto) a čakáte. Po náhodne dlhom čase vás zavolajú k okienku pick up, kde zaplatíte a dostanete personalizované vrecúško s liekmi. Teda, za predpokladu, že ste v príslušnej lekárni zaregistrovaní, poisťovňa vám schválila recept a lieky majú na sklade.
My sme registrovaní neboli. Po 15 minútach čakania prišiel chlapík a zobral recept. O ďalších 15 minút prišiel aj s registračnými formulármi, že ich spolu vyplníme. Po 5 minútach ho akurát v kritickej fáze odvolal nejaký dôchodca, ktorý potreboval niečo riešiť. Tak sme nad formulárom maturovali ďalších 10 minút, kým sme ho dokončili sami. Formulár obsahoval v zásade presne tie isté informácie, ktoré sme zadávali v nemocnici na registrácii. Potom sme čakali 20 minút, kým sa objavila nejaká pani, spýtala sa, či môže formulár zobrať a odišla s ním. Po ďalších asi 20 minútach sa vrátil ten pôvodný chlapík, ospravedlnil sa že majú strašný frmol a že už sa nám môže venovať. Ale nevie prečítať naše písmo, tak nech mu teda vyhláskujem adresu, nadiktujem znova telefón, pomôžem mu identifikovať čo je názov ulice a čo je mesto atď. A môžete si dať dolu respirátor? Nerozumiem vám cez neho. A vlastne, americká vláda mi dala túto kopu ochranných masiek, aby som ich rozdával, na tu máte 10. Po možno ďalších 20 minútach handrkovania sme konečne registráciu dokončili a teda môžeme si sadnúť a počkať, kým nám lieky pripravia. Teda nie, po 10 minútach sa vrátil, že naše poistenie určite nekryje lieky a to je problém. Teda možno aj kryje, ale on potrebuje do systému zadať špecifický kód a ten nemáme. Budeme ochotní to vykešovať?
Tak sme si počkali ďalších 5 minút a vytúžené hnedé zapečatené vrecúško sa konečne zjavilo v rukách mladého lekárnika. Už len zaplatiť $15 a sága je na konci. But this is America! Karta nebola akceptovaná. Skúsime druhú a to isté. Chlapík sa vynoril niekde z útrob lekárne, vytiahol pajcku a podal ju lekárnikovi, to je na mňa. Protesty neprijal. Suveníry som zaplatil zvlášť kartou na tretí pokus, ešte že som ich mal štyri (a v zálohe stáli kolegovia s ďalšou zbierkou kariet). Celá táto eskapáda trvala takmer 3 hodiny.
Jackson, WY
Podvečer sme dorazili do cieľa - Jackson, Wyoming. Je to najväčšie mestečko v blízkosti Grand Teton NP, plus v zime je to obľúbené lyžiarske stredisko.
Ubytovaní sme boli v Motel 6 - bolo to najlacnejšie ubytovanie, ktoré sme vedeli zohnať, čiže stálo len o polovicu viac, než čokoľvek doteraz. Ako bonus, mesiac pred odchodom sa nás snažili okašľať (viď prvý diel). Za odmenu sme si tam rezervovali ešte jednu noc, pre istotu o $50 drahšie, než bola pôvodná cena. Veď tie hordy turistov utekajúcich z Yellowstonu treba do sucha vyžmýkať, nie? Naša izba bola celkom fajn, kolegovia mali úplne rovnakú a bola úplne nanič. Location, location, location.
Ďalší deň sme strávili z väčšej časti na izbe, regeneráciou. Na boľavé hrdlo je dobrá teplá polievka, takže prvý quest bol zohnať nejakú na brunch. Prvá zastávka bolo hipsterské bistro. Nie, v polievky robíme iba v zime, nedáte si sendvič? Google už žiadne nádejné reštaurácie nenúkal, samá pizza a mexiko. Najbližší Walmart s ich hotovými polievkami v kelímkoch bol asi 1.5h autom (jedným smerom). V Targete mali ledva 1-2 druhy v konzervách a to asi v mikrovlnke neohrejeme. Našťastie to zachránil miestny supermarket Albertsons, ktorý mal veľmi slušný výber kelímkových polievok
Ich chilli con carne a clam chowder boli úžasné. Okrem kratších prechádzok po okolí motela sme sa na viac nezmohli. Kolegu naplno skolila rovnaká choroba a celý deň preležal v horúčkach, kolegyňa bola fit, zobrala si auto a sama sa vybrala do národného parku.
Na ďalší deň bol problém dohodnúť sa, čo ďalej. Kolegovia chceli ísť na juh do púšte, my sme chceli zostať ešte dve noci v Tetonoch a dať ľahšiu turistiku. Nakoniec sme vymysleli takýto plán: ja som bookol najlacnejšie auto v požičovni na Jackson Hole Airport. Kolegyňa nás tam ráno hodí, my budeme dva dni behať po vlastnej osi a stretneme sa v Salt Lake City pár hodín pred odletom. Kufre nám zoberú oni, nech sa s nimi nemusíme trepať. Jediný problém bol, ako sa dostať do SLC. Požičať si auto s vyzdvihnutím v Jackson Hole a odovzdaním v SLC je problém. Väčšina požičovní tvrdila, že nemajú žiadne voľné autá. Tá jedna, ktorá auto mala mi ponúkla cenu zhruba $1000 na dva dni. Požičanie v rámci Jacksonu bolo okolo stovky. Našťastie sa mi podarilo vygoogliť autobus, ktorý 2x denne chodí práve z Jackson, WY do SLC.
Podarilo sa nám nájsť ubytovanie v štvorhviezdičkovom hoteli v Teton Village, vychytenom a drahom lyžiarskom stredisku. Lacnejšie než Motel 6, luxusná veľká izba, plynová imitácia krbu, kuchynka, mikrovlnka a chladnička.
Kolegyňa nás teda ráno odviezla na letisko. Trochu som bol nervózny, lebo letisko sa už pár mesiacov rekonštruovalo a nemalo žiadne lety. Terminál bol ale našťastie otvorený a autopožičovne fungovali. Viac-menej. Keď prišlo na platenie, zistili sme, že moju kreditku to nechce zobrať. V appke notifikácie žiadne, limity sú dostatočné, kredit tiež. Po X-tom pokuse prišla notifikácia - karta bola zablokovaná. Tak som zavolal na infolinku. Áno, som to ja. Áno, snažím sa zaplatiť kartou. Áno, prosím odblokujte mi ju. Áno, túto operáciu by som rád zopakoval, tak mi ju prosím nezablokujte. Nie, nemám záujem o úver, ani ďalšie služby. Volám z roamingu, damnit! A nie, ďalšie 2 pokusy neprešli. A nie, debetnú kartu použiť nemôžem - systém vtedy vyžaduje prepojenie na letenku a dnes žiadne lety nie sú. Nakoniec chlapík zavolal známemu z konkurenčnej požičovne, ktorých systém nie je retardovaný a zvláda aj debetné karty. Stálo to o asi $20 viac, ale už mi to bolo naozaj jedno. Bol som taký natešený, že som si na prepážke zabudol medzinárodný vodičák a musel som sa poň vrátiť. Našťastie som si to uvedomil tesne pred východom z areálu letiska. Prehádzali sme si do nového auta (manager special, chevrolet malibu) batožinu na 2 dni, rozlúčili sa s kolegyňou a šli v ústrety novému dobrodružstvu.
