Page, AZ
V Pagi samotnom nič zaujímavé nie je, v blízkom okolí je síce Horseshoe Bend, ale tam sme už boli minule. Preto sme sa vybrali kus ďalej, k Navajo Bridge a Lee's Ferry. Nás tam zaujal Cathedral Wash trail, túra cez vyschnutý kaňon až k rieke Colorado. Okrem toho tam v okolí bolo dosť zaujímavostí aj pre kolegov, ak by sa im nechcelo toľko chodiť. Trailhead sme minuli, tak sme sa otočili pri Balanced Rock.
Tam sme sa dohodli, že my budeme naspäť do hodiny a pol (2.5 km jedným smerom + trocha prevýšenia a rezerva na fotenie atď.), kolegovia pôjdu kúsok do kaňonu pofotiť a keď ich to prestane baviť vrátia sa do auta a pozrú si niečo v okolí. Keďže bolo tak okolo 40°C v tieni (a tieň sa vyskytoval asi iba v podchode pod cestou), určite prídu včas, ideálne aj skôr. Plné ruksaky vody by nám mali zabezpečiť prežitie snáď aj viac než 1½ h.
Kaňon bol vyschnutý, fotogenický a každú chvíľu sa menil jeho výzor.
Cestou sme stretli presne jednu pani, ktorá si ležérne vykračovala opačným smerom. Ani nevyzerala, že by bola v púšti. Slnko stúpalo k zenitu, tiene na východných okrajoch kaňonu sa zmenšovali a ja som sa vôbec netešil na cestu späť - okrem nedostatku tieňa pôjdeme do kopca, keďže kaňon celý čas mierne klesal k rieke. Dno kaňonu tvorila občas celistvá skala, občas na kosť vyschnutá a rozpukaná hlina, občas kamene a štrk. Prišli sme k úzkemu miestu, kde dno tvorila práve tá vyschnutá hlina. Priateľka na ňu stúpila, hlina sa preborila a pod ňou pár desiatok centimetrov tekutého, mazľavého a smradľavého bahna. Už som spomínal, že obaja sme si krátko pred cestou kúpili nové turistické topánky? Mne sa podarilo prejsť suchou nohou (už som vedel o čo sa jedná) a šiel som vpred na prieskum. O pár desiatok metrov ďalej to isté, akurát tam boli skaly tak nešťastne, že iná cesta než cez bahno nebola. A bahna bolo zo 5 metrov na dĺžku. Po krátkej frustrovanej diskusii sme sa rozhodli otočiť späť a dúfať, že ešte stihneme dobehnúť auto. Prinajhoršom si môžeme čas čakania krátiť čistením topánok. Pri spiatočnej ceste som si zo solidarity zasvinil nové topánky aj ja. Rozhodne to bola solidarita, určite by som sa nepošmykol na kritickom mieste, verte mi! Našťastie sme o pár minút narazili na kolegov, ktorí zašli ďalej než plánovali a ešte ani nezačali fotiť. Spolu sme sa bezpečne vrátili do auta a pokračovali k Lee's ferry. Tam mal byť podľa oficiálnej mapy v rieke vrak starého parníka, ale nenašli sme po ňom ani stopy, ani zmienky. Nad brehom boli rozhádzané nejaké staré bojlery a zbytky parného stroja, ktorý kedysi poháňal lanovku cez rieku, ale rozhodne to nebol parník.
Kus ďalej po ceste sa nachádza Lonely Dell Ranch, kde okrem historických budov (istý čas tam bývali mormonskí polygamisti v ilegalite) rastie veľký udržiavaný sad, kde si ktokoľvek môže prísť naoberať ovocia, čo mu hrdlo ráči. Teda ak sa hrdlo uspokojí s 5 galónmi na osobu (asi 20l). Nažrali sme sa na prasknutie marhulí, broskýň a ringlot. Majú tam byť aj figy a mandle, ale žiadne som nenašiel.
Stretli sme tam podivnú skupinu asi 20 ľudí v dobových kostýmoch. Nevieme, či to boli nejakí reenactori, larperi, náboženská sekta, alebo potomkovia návštevujúci miestny cintorín (čo je tradícia napísaná aj na informačných tabuliach). Nikomu sa nechcelo sa ich pýtať, takže pravdu sa nikdy nedozvieme.
Cestou späť sme sa ešte zastavili pri Old Navajo Bridge, ale okrem extrémne znudenej (ale dokonale zdvorilej) indiánky v gift shope tam nebolo nič pozoruhodné.
Večer v hoteli sme strávili veľmi príjemne - drhnutím topánok. Ten svinský íl šiel dolu ťažko, ale nakoniec sa podarilo. Trochu ma začalo škrabať v hrdle.
Ráno sme vstali skoro, aby sme stihli kratšiu túru začínajúcu priamo v Page - Hanging Garden. Na počudovanie, z centra mesta až po golfový klub na okraji vedú normálne chodníky. Odtiaľ už sme ako správni samovrahovia šli po krajnici. A neboli sme sami, stretli sme postaršieho fotografa a bežca venčiaceho svojho psa. Napriek skorému ránu už slnko začínalo pripekať, takže ešte v meste, kým bola dostupná wifi, sme si dohodli kolegov na odvoz späť do hotela. Trailhead sľuboval 1 míľu roundtrip (1.6 km = 16 minút rýchlej chôdze), ale boli sme ťažko oklamaní. Reálne je to 1 km jedným smerom, takže cestou späť sme museli bežať, aby sme stihli dohodnutý čas odvozu. Plus sa riadne rozfúkalo a všetok ten púštny prach bol dosť nepríjemný. Ešte šťastie, že zúri ten covid a my so sebou nosíme respirátory. A bol som nesmierne vďačný za svoje 15 rokov staré priliehavé slnečné okuliare.
