Návrat

Vstávali sme nebudhisticky skoro ráno, aby sme všetko stihli. Tesne pri výjazde z Teton Village na nás zasvietili z trávy lasery skupinky jeleníc, vylihujúcich pri ceste. Našťastie cesta dopadla bez komplikácii a meškali sme iba asi 5 minút. Taxík už čakal, tak som rýchlo odovzdal auto (tentokrát som si už žiadne doklady nezabudol). Nasadli sme do taxi a hybali späť do Jacksonu, na určenú benzínku odkiaľ tie busy jazdia. Šoférovala mladá pani s ruským prízvukom a namiesto očakávaných zhruba $50 to bolo $82 aj s "povinným" minimálnym prepitným 20%. Stihli sme to šikovne (kto by už len tak skoro ráno jazdil, takže zápchy neboli) a ešte asi 10 minút sme sa nudili na benzínke a hľadali, kde by tak mohol ten bus stáť. Keď ani 5 minút po termíne nikde nikto, začalo nám trochu rednúť. Po chvíli sa ale objavila taká väčšia dodávka s nápisom prepravnej spoločnosti. Naložili sme si kufre a šofér nejak zmätene pozeral, prečo sa tam tlačíme dvaja? Veď tu v Jacksone má vyzdvihnúť iba jednu osobu, potom sa pokračuje do Aftonu po dvoch ďalších, potom ešte po jednom v Cokeville a Kemmerer. Ukázal som mu lístky, tak nás bez problémov usadil. Potom sa objavila ešte nejaká dievčina, že s nami cestuje tiež. Šoférovi to bolo dosť divné, ale tiež mala platný lístok. Nedalo mi to a pozrel som si kalendár a tam svietil reminder z potvrdzovacieho mailu: Afton, WY, 06:30. Ale lístky som kupoval z Jackson, WY, aj to na nich je napísané a o 06:30 sa odchádza z Jacksonu, v Aftone máme byť až 07:15. Šofér sa pozrel na zoznam a zistil, že systém nás označil, že nastupujeme až v Aftone. Ak by tá slečna necestovala tiež, šiel by rovno do Aftonu a nezačínal by v Jacksone. A cez víkendy odtiaľ žiadne iné spojenie do SLC nie je a leteli sme už v ten večer. Aspoň sa v Aftone nemusíme zastavovať, keď tam nikto nenastupuje. Cesta do SLC bola monotónna a dlhá, 5h sme sa terigali rovnakými miestami, ako pred pár dňami. Aspoň KLM sa mi postaralo o zábavu, poslali mi mail, že let AMS-VIE bol zrušený. Na výber bol let na druhý deň, buď ráno, alebo večer. Zvolil som ranný a zvestoval túto novinu aj kolegom. Pochopiteľne neboli nadšení. Na autobusový terminál v SLC sme dorazili o hodinu skôr, než bol pôvodný plán. Premávka na diaľniciach bola taká, že šofér si zvolil prostrednú trasu a odtiaľ bolo výhodnejšie ísť najprv na bus terminál a až potom na letisko. Ostatní pasažieri na letisko sa neponáhľali a súhlasili s tým, my sme sa tiež nesťažovali. Terminál v nedeľu na obed zíval prázdnotou, potulovalo sa tam len zopár sociek. Ako som si pred pár dňami myslel, že SLC je čisté moderné mesto s fungujúcou hromadnou dopravou, teraz som rapídne prehodnotil názor. Kamkoľvek sme chceli ísť, gmaps ukazovali hodinu až dve MHD. Za taký čas by sme to zvládli aj pešo. Nakoniec sme si odšliapali pol hodinu na električku, špinavými ulicami v chudobnej časti mesta. Chceli sme pôvodne ísť busom, ale za celý ten čas žiaden neprišiel - a to sme šli pozdĺž jeho trasy. Električka nás odviezla cez pol mesta a skončili v miestnej verzii Avionu. Teda, 1.5km od miestnej verzie Avionu, kto normálny by predsa šiel do nákupného centra bez auta? Najedli sme sa v extra zlej čínskej reštaurácii vo food courte. Síce sme čakali asi pol hodinu (fast food, amirite?), ale aspoň bola obsluha nepríjemná a drzá. A keby som si nešiel asertívne vybojovať svoje jedlo, čakal by som asi aj ďalšiu pol hodinu. Po asi hodine nudy nás konečne prišli vyslobodiť naši kolegovia s autom. Zvítali sme sa a vymenili si zážitky z posledných dní. Kolegyňa, dlho odolávajúca mysterióznej chorobe jej nakoniec tiež podľahla, ale už sa zotavovala. Kolega bol už takmer úplne fit. Zastavili sme sa na posledný nákup vo Walmarte, zle odbočili na diaľnicu (a popri tom sme objavili celkom peknú rezidenčnú štvrť), zanadávali si na navigáciu, vďaka ktorej sme spravili extra 10 minútové kolečko okolo letiska a konečne sa nám podarilo vypratať a odovzdať auto. Čakanie na letisku a následný let do AMS prebehli bez akýchkoľvek zaujímavostí a vďaka zrušenému prestupu sme sa ani nemuseli ponáhľať. Win-win, nie?
 

Schiphol


Po pristátí na Schiphole bol cieľ jasný - získať od KLM voucher na ubytovanie a jedlo, plus checkin na zajtrajší let. Letisko je to veľké, rušné a nie veľmi dobre označené. Žiadnu prepážku KLM, kde by nám pomohli sa nám nepodarilo nájsť. Všimli sme si ale niekoľko informačných kioskov, tak som jeden vyskúšal. V postcovidovej dobe vás takýto kiosk spojí videohovorom s nejakým call centrom, tak som tete vysvetlil, čo nás trápi a dostal som inštrukcie. Otočte sa o 180° a choďte touto chodbou rovno, až kým nenájdete transfer desk T6 a tam vám pomôžu. Transfer desk T6 bol síce presne tam, kam nás inštrukcie poslali, ale pomoc chýbala. Našli sme tam opáskovanú sadu asi 10 samoobslužných check-in kioskov, jedného nervózneho zamestnanca KLM a asi 2147483647 nasr*dených cestujúcich čakajúcich viac-menej v rade. Vypozorovali sme, že treba podliezť pásku, dačo spraviť v kiosku a potom sa zaradiť do šory. Kiosk nám najprv vytlačil boarding passy na nasledujúci let. Následne nám vydal poradové číslo na riešenie problému. Your queue number E590, please be at T6 at this time: 22:18. Aktuálny čas zhruba 16:20 Lima. Kdesi vzadu bol namontovaný display s aktuálnymi poradovými číslami, bolo to niečo v okolí E980. Na lístku bol aj QR kód, pomocou ktorého sa dal progress sledovať online. Vyskúšal som ho a dozvedel som sa nový odhad času: 22:35. Nie, 22:36. Nie, 22:43. Čo teraz? Skúsil som iný informačný kiosk a dostal rovnaké inštrukcie (akurát otočenie bolo o 90° vľavo, keďže kiosk bol orientovaný inak), inde než T6 sa pomoci nedočkáme. Pokorne sme sa teda zaradili do šory a čakali. A čakali. A čakali. Veľmi sa to nehýbalo, občas to niekto vzdal a odišiel, občas prišiel niekto nový a automaticky sa zaradil do radu (a buď tam stál zbytočne, alebo mu nejaká dobrá duša poradila, že si má zobrať číslo z kiosku). Z piatich prepážok s KLM agentami boli otvorené dve, jedna z nich sa po polhodine zavrela (za celý ten čas možno vybavili jedného človeka). Občas sa niekto pretlačil na začiatok radu, chvíľu sa tam hádal so zamestnancom KLM a potom stiahol chvost a odišiel. Okolo 18tej prišla nová zamestnankyňa KLM, potiahla oddeľovaciu pásku presne predomnou (akože odomňa ďalej už nikto nemá nárok), zahlásila že o chvíľu dajú informácie a vybrala sa vystriedať chudáka na začiatku radu. Nonšalantne som pásku rozopol a presunuli sme sa pred ňu. Teta sa odmietla hádať s ľudmi v rade a namiesto toho šla robiť bohumilú činnosť - pomáhať IT analfabetom s kioskami (stále opáskovanými, ale každý už vedel, že pásku musí podliezť). Držala celý štós A4iek a ak do nej niekto dostatočne dlho hustil, jednu mu dala a tým ho umlčala. Úderom 18:30 informačný display prestal ukazovať aktuálne vybavované čísla a napísal milú informáciu, že T6 je zatvorený až do 06:30. Náš let má odlietať o 06:50, stíhame to? To vyvolalo menšiu vzburu čakajúcich, na ktorú zamestnanci KLM zareagovali rozvinutím dvoch transparentov s marketingovými bullshitmi hlásajúcimi, že máme nejaké práva. Bodka. Keď tá milá teta náhodou prechádzala okolo mňa, vypýtal som si jednu A4ku. Na nej bolo napísané, že si máme sami zabezpečiť hotel a pýtať si preplatenie *rozumných* nákladov na tejto URL (ktorá je mimochodom nedohľadateľná, ak o nej človek nevie). Plus rozpis, na koľko máme nárok na prepravu z/na letisko, jedlo, pár obvious stránok na bookovanie hotelov a info o batožine (doručíme vám ju neskôr, ak si musíte kúpiť oblečenie alebo podobne, *rozumné* náklady vám preplatíme). Fasa, čo sú to rozumné náklady na hotel? Ideme do Waldorf-Astorie? Rýchlo sme bookli dve izby v najlacnejšom letištnom hoteli (kým ešte sú). 284€ za 14m² kuticu, skvelé. Zrazu pozerám, že za transparentom je schovaný celý štôs A4iek. Pozriem sa bližšie a naozaj, to sú presne tie, ktorú som si vydobil od tety z KLM. Informácie, ktoré by stačilo odovzdať týmto stovkám čakajúcich, aby tu nemuseli zbytočne tvrdnúť. Odchytil som dôležito sa tváriaceho chlapíka s visačkou KLM, ukázal na papiere a spýtal sa, či by nebolo dobré ich presunúť na viditeľné miesto pred transparentom, aby si ich ľudia mohli zobrať. To je naozaj úžasný nápad, hneď to idem urobiť! Netváril sa pri tom veľmi nadšene a predpokladám, že hneď ako sme odišli tie papiere znova kopol za transparent, aby ich nebolo vidno. Čím menej minú na odškodné, tým ~~viac adidas~~ vyššie prémie pre manažment. Zbalili sme si teda príručnú batožinu a pobrali sa von. Na Schiphole akurát začínala letná sezóna, ale letisko kolabovalo už dlhšie z dôvodu nedostatku personálu. Pri východe z terminálu sme našli kilometrové opáskované miesta na státie v rade, plné čakajúcich ľudí. Informačné tabule hlásali, že ktokoľvek príde skôr ako 4h pred odletom, nie je vítaný. Informačný mail od KLM nás inštruoval, aby sme prišli minimálne 4h pred odletom. Bude ťažké sa trafiť na sekundu presne. Už som spomínal, že odlietame o 06:50? Hotel je síce 10 minút pešo od letiska, ale naozaj sa mi nechce vstávať na tretiu ráno. Ubytovali sme sa (self-check in cez kiosk, vrátane vygenerovania vstupnej kartičky) a zanadávali na veľkosť izby. Jediná miestnosť, na konci plne zabratá veľkou posteľou. V strede izby je na jednej strane WC a na druhej sprcha, oboje otvorené ak sa nepoužívajú a uzatvorené oválnymi sklenými dverami počas používania. Ideálne ak chcete sledovať svojho partnera z postele, kým on serie. Vyklápací mikrostolík cca 20x30cm, nejaké vešiaky pri vchode a to je tak všetko. Ešteže to stálo len necelých 300€. Vlakom sme sa odviezli do centra, trochu sa poprechádzali, nakúpili si jedlo na večeru a vrátili sa naspäť do hotela.
 

Epilóg


Zhruba okolo tretej ráno sme prišli na letisko. Automatizovaný checkout nejak nechcel fungovať, ale náhodný chlapík v okolí recepcie povedal, že stačí kartičku zahodiť do schránky. Ponáhľali sme sa, tak som mu uveril, z hotela sa nikto nesťažoval a nedostal som žiadne príplatky. V takú skorú hodinu ešte neboli návaly ľudí, takže prejsť cez sek-u-riti nám trvalo len necelú polhodinu. Ale ľudí za nami riadne pribúdalo. Ďalší quest bol zohnať raňajky a pitie. Väčšina reštaurácií otvárala až o piatej a tie dve nonstop boli obliehané hladnými hordami. Nakoniec sme kúpili raňajky na dva krát a presne sme sa zmestili do KLM limitu na preplatenie. Kolegovia dorazili po asi pol hodine, na letisko prišli možno 10 minút po nás, toľko ľudí stihlo pribudnúť. Let našťastie nemeškal a bezpečne sme pristáli vo Viedni. Vyvstávala otázka, stihneme do pol hodiny prebrať batožinu a dobehnúť na bus? Batožinový pás sme našli a zakempili ešte pred jeho spustením, už len čakať a dúfať, ze budeme medzi prvými. Batožina začala chodiť, ľudia si ju rozoberali, naša nikde. Druhá várka, to isté. Po pol hodine sa na páse točil už len jeden kufor, ktorý tam bol ešte z predchádzajúceho dňa, bus nenávratne preč. Že ma to už neprekvapuje... Tak sme sa teda zaradili do fronty na stratenú batožinu. Prišiel som na rad, odovzdal som naše batožinové štítky, rýchlo som o ne okradol aj kolegovcov (2-3 miesta ďalej v rade, nech sme pohromade). Teta sa po chvíli ťukania do počítača zdvihla, nech ideme za ňou. Naša batožina dorazila už včera, tým zrušeným letom. Ešte raz ďakujeme KLM za skvelé informácie a zákaznícky servis. Inak doteraz mi je záhada, ako sa tam tie batožiny dostali. Podľa všetkých dostupných informácií (aj fr24) po našom prílete do AMS už do viedne nič neletelo, až do nášho ranného letu. Asi to zobrali s prestupom. Do odchodu ďalšieho busu zostával ešte nejaký čas, tak sme si šli nakúpiť. Kolegovci sa nám niekde stratili, keď som im z busu písal o voľných miestach dozvedel som sa, že sa im podarilo zohnať taxi a už sú na ceste domov. O pár hodín písali znovu, spravili si samotesty na covid a sú pozitívne, u kolegu ltt, u kolegyne poriadne. Pre istotu sme si spravili samotesty aj my, negatívne. Možno som to nespravil dobre, tak sme šli na oficiálny antigén, taktiež negatívny. Príznaky sa mi veľmi nezdali (hoci vtedy začínal omicron a niektoré príznaky by možno aj sedeli) a naozaj netuším, kde by sme to mohli chytiť. Vo všetkých verejných interiéroch FFP3, veľkým skupinám sme sa vyhýbali, väčšina času bola strávená v prírode alebo vo štvorici v aute. Po 11 dňoch od prvých príznakov sme obaja šli na protilátkové testy a tam nebolo nič - dlhodobé IgG z očkovania nejaké, krátkodobé IgM nulové. Ja som si test zopakoval o dva týždne, ak by sa náhodou ešte IgM nestihli prejaviť a výsledky boli rovnaké (akurát IgG za ten čas mierne klesli). Bol to covid a ani jeden z nás dvoch si nevytvoril IgM protilátky? Nebol to covid a naši kolegovia ho chytili separátne, mali podobné príznaky ako priateľka a nenakazili nás? Pravdu sa už asi nikdy nedozvieme...

Poškodenie južnej časti Yellowstonu nebolo až také strašné, ako sa pôvodne zdalo a pre turistov ho otvorili už deň po našom odlete. Zo začiatku púšťali iba párne/nepárne ŠPZ podľa dní. Tento systém kompletne zrušili o pár týždňov neskôr a vtedy otvorili aj väčšinu severnej časti parku, kde pôvodne odhadovali že bude zatvorená minimálne do konca roka.

Popri tom sme aj s kolegami vyplnili claim u KLM na preplatenie nákladov a odškodnenie za zrušený let. Formulár je extrémne užívateľsky prítulný a usúdil som z neho, že podám jeden claim za seba aj priateľku, keďže sme cestovali na jednu rezerváciu a mali sme spoločný hotel aj iné náklady. Kolegovia si to vyložili tak, že každý podáva claim separátne. Po viac než mesiaci prišiel kolegyni mail, že jej vyplatia kompenzáciu 600€ a náklady. Ja som podával claim o deň skôr, preto mne prišla odpoveď o den neskôr a prisúdili mi 250€ a náklady bez lístkov na vlak. Kolega ešte spracovaný nebol a evidentne som musel vyklikať nový claim aj pre priateľku. Priateľke schválili 250€ kompenzáciu expresne, už za dva týždne (a kolega stále čakal). A žiadne ďalšie náklady nepreplatia, tie už preplatili mne. Napísal som teda sťažnosť, že mi nepreplatili náklady na transport z letiska a že mám nárok na maximálnu kompenzáciu 600€, keďže let bol súčasťou transatlantického letu cez 3500km. Odpoveď doteraz neprišla žiadna. A od roku 2019 už holandská CAA nerieši spory o kompenzácie, takže jediné dve možnosti sú súdiť sa v Holandsku, alebo sa tam snažiť o mimosúdne vyrovnanie. Úžastné.

Po pár mesiacoch od návratu priateľku čakal v poštovej schránke list z Ameriky. Nemocnica písala, že chce zaplatiť úkony za ošetrenie vo výške $479 a tu máte prosím návratku kam nám napíšte číslo kreditnej karty, dátum exspirácie a CVV, poštovné hradíme my, dík & čau. Cestovné poistenie anyone? Ešte som tete na recepcii preposielal komplet všetky zmluvy a stačilo jej to. Tak sme sa pokúsili vyplniť claim v poisťovni. Akurát, že formulár sa vyplniť nedal, pretože pýtal povinné informácie, ktorými nedisponujeme. Na mail na podporu sme dostali odpoveď, že problém postupujú na oddelenie likvidácií a dajú nám vedieť. Po dvoch mesiacoch, asi 5 upomienkach z USA a žiadnej odpovedi z poisťovne sme to skúsili znova. Tentokrát si po týždni vypýtali doklady, ktoré nemáme a odmietajú pokračovať, kým ich nedodáme. A keďže nemocnica sa tvári, že emailová komunikácia je zločin, naše ďalšie maily veselo ignorovala. Priateľka dostala skvelý nápad, vytlačiť podstatnú mailovú komunikáciu a poslať ju poštou do USA. To pomohlo, už o mesiac bola zásielka doručená (z toho 3 týždne nezvestná po opustení SK) a o ďalší asi týždeň prišiel email s potrebnou dokumentáciou. Loptička je teraz na strane poisťovne, tak uvidíme ...