Smer Arizona
Ďalšia destinácia bola Page, Arizona. Po ceste sme navštívili tri skvostné atrakcie. Prvá bola The ~~Butthole~~ Belly of the Dragon. Popod diaľnicu ide tunel, atrakcia je na svete.
Ale bol tam príjemný chládok a málo ľudí. Prístup nie je úplne bezbariérový, možno preto. Ďalej sme sa zastavili v Coral Pink Sand Dunes state parku. Duny síce nie sú z koralového piesku, ale aspoň nie sú ani ružové.
Bolo tam horúco, pražilo slnko, v piesku sa ťažko chodilo, takže sme sa veľmi ďaleko nevybrali. A všade boli varovania pred pieskovými buginami, ľudia sa na nich zrejme premávajú ako blázni.
Kolegovia zistili, že za $5 sa dá kúpiť povolenka na lietanie s dronom, tak neváhali. V národných parkoch sú drony prísne zakázané, takže doteraz nemali príležitosť sa realizovať. Problémy boli len dva: fúkal strašne silný vietor, takže dron to ledva vedel kompenzovať. A pražilo tak strašné slnko, že na displeji nebolo absolútne nič vidno, ani za výdatného tienenia. Tak snáď nabudúce. Spoiler: nezvyčajne silný vietor fúkal počas celého výletu, skoro žiadne drony sa teda nekonali.
Posledná zastávka boli Sand Caves. Zaujímavo vyzerajúce jaskyne v pieskovcových útesoch. Pôvodné parkovisko bolo zrušené, ale šípky nás odnavigovali na náhradné, len kúsok (pol míle) ďalej. Neohrozene sme sa vydali chodníčkom značeným šípkami a ponáhľali sa, aby sme predbehli rozťahanú hlučnú rodinku. Chodník sa začal vetviť, značky zmizli, oplotenie súkromného pozemku pribudlo. Mobilný signál absentoval, o wifi sa nám mohlo len snívať, offline mapy v tejto oblasti žiadne chodníky neevidovali. Hore na útesoch veselo pobehovalo zopár ľudí, ale ani náznak cesty k nim. Určite tam za koncom útesu bude nejaká cestička hore! Za koncom útesu bol ďalší, za ním sme po asi pol hodine úplne vyprahnutí prišli na parkovisko. Súkromné múzeum Moqui Cave, okolo ktorého sme bez záujmu prešli autom. Bola tam zaheslovaná wifi a nadšená uvádzačka, ktorá hneď ochladla, keď sme sa spýtali na Sand Caves. Nie, tadiaľto sa do banských jaskýň nedostanete, musíte ísť ďalej po ceste na parkovisko a odtiaľ je to len kúsok. Ale naše múzeum je super, poďte sa pozrieť, len $7 na osobu! Využili sme pár minút v klimatizovanom priestore, zistili sme že nepredávajú žiadne nesladené chladené nápoje a šli naspäť. Po ceste sme stretli jedného z kolegov, ktorý sa vyškriabal po útese hore a k jaskyniam sa dostal. Kolegyňa to vzdala a šla sa vychladiť do auta. My sme ale boli tak zničení, že liezť na útes by bola úplná samovražda. Kolega sa k nám pridal a spolu sme sa vrátili do auta. Hore je to vraj veľmi pekné, ale ak nenatrafíte na niekoho, kto pozná cestu, zrejme to nenájdete. My sme mali smolu a cestou tam sme nevideli nikoho ani liezť hore, ani dolu. [streetview sand caves https://goo.gl/maps/
Do Page sme dorazili večer, ale získali sme hodinu času. Arizona nepoužíva letný čas, takže je tam o hodinu menej než v Utahu. Výnimku majú indiánske rezervácie, ktoré sa riadia federálnymi pravidlami a môžu si zvoliť, či budú alebo nebudú používať letný čas. Takže ak prejdete z Utahu do Arizony, vstúpite do navažskej rezervácie, z nej prejdete cez enklávu Hopiov a pokračujete ďalej do Arizony, meníte čas 5 krát. Utah-Arizona, Arizona-Navajo, Navajo-Hopi, Hopi-Navajo, Navajo-Arizona. Navahovia si zvolili používať letný čas, Hopiovia nie.
Náš hotel bol síce v centre, ale bol to lacný pajzel. Kolegovia sa ubytovali v niečom lepšom, drahšom, na okraji mesta, takže nás aj a batožinou vyložili a pokračovali ďalej.
Jedna zaujímavosť z Page, miestna väznica je hneď vedľa školského komplexu. Asi aby decká videli, kam to dotiahnu. A vlastne celý školský komplex vyzerá ako väznica.
