Na termináli v Eidkjøsene (honosný názov pre jednu zastávku a štyri parkovacie miesta) mám pred návratom do mesta akurát dosť času na odbavenie premrznutých ľudí a otrieskanie ľadu zo stieračov. Pohnem sa načas a samozrejme, pri výjazde z terminálu musím čakať na dve dobiehajúce baby.

4:00  Deň začne tým, že nasratý napoly vstanem, napoly vypadnem z postele a informujem hotelovú izbu a svet za jej stenami, ako veľmi to všetko môžem jebať.Problém nie je v tom, že ma drnčanie budíka zobudilo. Problém je v tom, že ma nezobudilo.

Je pol ôsmej ráno, keď s mestským busom na linke 26 pristavujem k obrubníku na ulici Fredrika Langesa, hlavnému uzlu verejnej dopravy v Tromse.

V kútiku areálu garáže v tieni skalného masívu vysokého ako panelák čakajú dva autobusy, trojnápravák a hybrid, na kurz používania snehových reťazí. Deväť černochov, jeden slsp, dvaja inštruktori, tri hodiny do obeda. The challenge is on.

V Tromse je kosa.Keď som v Budapešti nastupoval do lietadla, aj napriek večernej hodine ukazoval teplomer tridsať stupňov. Pri prestupe v Osle bolo síce chladnejšie, ale stále mi ku šťastiu stačil teplejší sveter.

Ešte keď so mnou v studenú a daždivú augustovú nedeľu boeing SAS-u dosadol na miniletisko v meste Tromsø vzdialenom tristopäťdesiat kilákov severne od polárneho kruhu, nechápal som, čo tu kurva robím. Vždy som vedel, že nie som úplne normálny, ale až takto?

So zdravotníctvom našej krajiny-nekrajiny som prichádzal do styku odmalička a často – bol som chorľavé a háklivé decko, čo by v Sparte hneď po pôrode letelo z útesu ako angry bird.

Čas utekal, trhol oponou, nastavil zrkadlo a urobil ešte ďalší poltucet klišé. A tak sa dostávame k záveru mojej nórsko-autobusárskej ságy. Nakoniec bola, len vďaka pozitívnemu feedbacku z diskusie, dvakrát dlhšia, než som pôvodne plánoval.

Dvadsiateho šiesteho marca 2015, presne mesiac potom, ako som tu začal pracovať ako vodič MHD, sa Oslo po troch týždňoch krásneho jarného počasia prebudilo do snehovej víchrice. O pol siedmej ráno sa po neodhrnutom chodníku brodím polmetrom čerstvého snehu, nadávajúc ako papagáj poľského námorníka a stále sype ďalej.