Aké zviera si predstavíte, keď sa povie „čistokrvný zabijak“? Žraloka, krokodíla, leva alebo lasicu? Všetko sú to dobrí lovci, ale sú toto naozaj extrémni zabijaci? Žralok sa poriadne nažerie a vydrží bez jedla aj niekoľko mesiacov, krokodíl detto. Keď si pozriete video, ako sa svorka levov snaží zabiť byvola, nemáte pocit, že sa banda debilov so silnými čeľusťami zavesila na úbohé zviera a čaká, kedy korisť zdochne od strachu? Taká lasica, to je iná káva. Behom polhodinky je schopná zlikvidovať kolóniu s desiatkami dospelých myší. Krv tečie potokom, splašené hlodavce skáču pol metra do výšky a aj tak vedia, že je im to prd platné. Ale malé ňuňu lasičky cicajú mlieko. No nie sú zjatunké? Typického predátora nezaujíma nič iné, len korisť a rozmnožovanie. Je strojom na smrť. A keď hovorím o strojoch, tak treba povedať, že asi najviac strojovo vyzerajú predátori z ríše (v skutočnosti z triedy) hmyzu. Vytaste lupu, pozrieme sa na hmyz, ktorý zabíja od narodenia až po smrť. A je v tom naozaj dobrý. Vážky.
Vážky sú na Zemi približne 300 miliónov rokov a za ten čas sa veľmi nezmenili. Ale to isté platí aj o žralokoch, krokodíloch a niektorých diskutéroch na DM, takže to zase až taká rarita nie je. Navyše k jednej drobnej zmene došlo. Zo skamenelín poznáme vážky s rozpätím krídel 70 cm. Od takýchto dronov sme v dnešných časoch chvalabohu ušetrení, takže môžeme ísť bez rizika inkontinencie stolice na večernú prechádzku okolo jazera. Život každej vážky začína vyliahnutím sa z vajíčka. Takto sa na svet dostane odpudivo vyzerajúca larva, ktorej sa v hlave okamžite začne roztáčať radar lokalizujúci potravu. Tieto mimozemsky vyzerajúce tvory majú nervovú sústavu pozostávajúcu z dvoch hlavných obvodov. Jeden z nich je zodpovedný za dokonalé maskovanie a vyhýbanie sa predátorom, druhý káže žrať. Čokoľvek, čo larva dokáže zabiť. Od drobného vodného hmyzu cez iné larvy vážok, aj vlastného druhu, až po malé rybky a žubrienky. Koľko hmyzákov žerúcich stavovce poznáte? Presne takíto borci sa skrývajú v bahne a piesku našich vôd. Aby vo vode budili rešpekt a vyzerali ešte hnusnejšie a nebezpečnejšie, a v neposlednom rade, aby lovili efektívnejšie, vyvinula sa im takzvaná maska. Nepredstavujte si nejakých pajácov so škraboškami. Maska vážky je vlastne predĺžená vymrštiteľná(!) spodná pera, navyše vybavená zubmi. Čiže ak dostatočne blízko vážky-škôlkarky pláva korisť, naša maličká ani nemusí dvihnúť hlavu. Jednoducho po chúďatku rybičke šialenou rýchlosťou vystrelí papuľu a zvyšok už je klasická žranica. Ak ste si masku predstavili ako votrelcovu papuľu vo vnútri papule, tak gratulujem. Vyzerá to trochu podobne. Pri rýchlom premiestňovaní využíva larva vážky svoj ostnatý anál. Prehĺtaním vody a jej prudkým vystrekovaním cez análny otvor získava raketový pohon a takto dokáže preplávať aj niekoľko stoviek metrov. Ešte sa vrátim k análnym ostňom. Je to najtvrdšia časť larvy a dokáže nimi dokonca poraniť ústa ryby, ktorá ju chce zožrať. Ak má rybyška slabšie nervy a nie je príliš hladná, tak našu hmyziu hrdinku možno aj pustí. No hnusné sú tieto mláďatá a my môžeme byť vďační matke prírode, že namiesto pár centimetrov nemajú napríklad meter.
Larva vážky Crocothemis erythraea. Vľavo v polohe, v akej zahrabaná v blate vyčkáva na korisť, v strede a vpravo s vymrštenou maskou - spodnou perou, ktorou chytá nič netušiace obete. Podobnosť s votrelcom čisto náhodná.
Larva sa vo vode vyvíja v závislosti od druhu a podmienok 1-5 rokov a celý ten čas sa vážčie dieťatko pripravuje na rozhodujúcu životnú udalosť. Prechod z vody do povetria je najkratšou, ale zároveň najnebezpečnejšou etapou vo vývine vážky. Jedno pekné ráno vodné monštrum vypláva na hladinu, vylezie na najbližšiu stonku alebo konárik a odhalí svoje vnútro. Larve, ktorá sa na dospelého jedinca vôbec nepodobá, praskne chrbát a za pár minút z nej vylezie kompletná vážka, s krídlami a so všetkým, čo k nej patrí. Krídla má najprv poskladané ako parašutista padák, ale netrvá dlho a napumpuje do žilnatiny lymfu, čím sa krásne vystrú a vážka je pripravená na svoj prvý let. Z vodného predátora sa stáva vzdušný predátor.
Liahnutie šidielka. Za pár minút z larvy vylezie kompletná vážka, ďalších pár minút trvá natlakovanie žilnatiny krídel prevádzkovými kvapalinami a test riadenia.
Vážky lovia svoju korisť počas letu a sú na to perfektne vybavené. Majú dva páry relatívne veľkých krídel, pričom každé krídlo sa dokáže pohybovať nezávisle. Vďaka tomu vedia letieť hore-dolu, dopredu-dozadu, dokonca aj plachtiť, visieť vo vzduchu, prudko zrýchľovať a neuveriteľne manévrovať. Viem, že čitatelia DM sú extrémne pracovne vyťažení a tých niekoľko minút voľného času využívajú na intelektuálnejšie zábavky, než je pozorovanie vážok, ale ak by ste sa niekedy posadili k jazeru a sledovali pohyb nad hladinou, videli by ste, o čom hovorím. Vyzerá to asi ako letecká bitka o Britániu. Vážky sú dosť teritoriálne, takže ak sa dva samce stretnú v rovnakom leteckom koridore, určite dôjde k súboju, pozostávajúceho z hlučnej (bez srandy) zrážky, pri ktorej môže dôjsť k poškodeniu krídel alebo odtrhnutiu hlavy. Čo vám budem hovoriť, ryby čakajú len na to, aby porazený letec spadol na hladinu. Hlava je k telu pripevnená tenučkým krkom, a tak, aby neprichádzali o kokpit príliš často, vážky pred súbojom vtiahnu hlavu medzi plecia a uzamknú ju o hruď. Rôzne druhy majú rôzne stratégie monitorovania vzdušného priestoru a budovania leteckej prevahy. Niektoré lietajú tam a späť celé hodiny bez toho, aby museli zosadnúť, iné sedia na svojom mieste a štartujú, len keď vidia narušiteľa alebo korisť.
Pripravení vzlietnuť. Za korisťou, za samicou alebo proti mrzákom bez vlastného teritória. Bude ich to bolieť. Hocikoho z nich.
Ozaj, korisť. Chytajú všetko lietajúce, čo je aspoň trochu menšie, ako ony. Vrátane iných vážok. Ak sa snažíte urobiť fotku vážky s korisťou, musíte sa ponáhľať. Je dosť možné, že kým zaostríte, predátorovi od huby odpadnú už len nohy a krídla obete. Veľa vážok to dokonca zmákne počas letu.
Svačina. Na poslednej fotke si to odniesla menšia vážka. Tu neexistujú žiadni "moji ľudia".
Skutočný predátor nevie byť nežný, takže rozmnožovanie trochu pripomína lov. Samec si najprv spermiami naplní zásobník na hrudi a potom si vyhliadne samicu. Ak sa akurát pári s iným samcom, tak je celá operácia o niečo zložitejšia, ale aj tu platí, že väčší pes súloží a winner takes it all a pajácovi treba zlámať hnáty, keď obletuje samičku, na ktorej práve spočinul zrak šampióna. Mrzák, ktorý si nie je schopný obhájiť súlož, si nezaslúži potomstvo. Samec počas letu drapne samicu za krk špeciálnymi kliešťami na konci tela, vyšpára z nej prípadné spermie rýchlejšieho konkurenta a nepustí ju, kým nepreberie jeho spermie. Takáto tesná formácia vyzerá ako srdce, ale veľa romantiky v tom nie je. Samce niektorých druhov si dokonca postrážia samičky, kým nenakladú vajíčka, aby sa im náhodou neskur..., jednoducho pre istotu.
Sex. Romanticky vyzerajúce srdiečko vytvoril samec, ktorý zdrapil samicu pod krk a nepustí ju, kým ho neobslúži a nenakladie vajíčka.
Kladenie vajíčok. Na niektoré samice stačí dohliadnuť z diaľky (Anax imperator, úplne vľavo), iné treba mať celý čas pod najtesnejšou kontrolou, prípadne ich trošku namočiť, ak veľmi vymýšľajú. Koľko samíc vidíte na druhej fotke (kde prebieha kladenie do stonky mäsožravej rastliny bublinatky)?
Pre samcov končí životná misia oplodnením čo najväčšieho počtu samíc, pre samicu nakladením vajíčok. Zvyšok života je už len dožívaním bez hlbšieho zmyslu. Posledné jedince neskorých druhov vážok idú k zemi uprostred jesene. Ich kedysi krásne farby sú vyblednuté z uctievania slnka, krídla dotrhané po nekonečných bojoch a únikoch do vegetácie pred predátormi. Ale na jar... Na jar ich potomstvo vylezie z vajíčok a bude naháňať hrôzu všetkému, čo je len trochu menšie ako oni. Tak, ako ich rodičia a ich budúce deti.
