Cez hrdlo nádrže mi od posledného článku pretieklo veľa litrov benzínu, tak si dajme taký menší update.

Naposledy som do auta namontoval rollbar a plánoval vymeniť sedačky. Sedačky v aute ešte stále nie sú, pretože prvá verzia railov tak trochu nepasovala na sedačky ktoré som kúpil. Medzitým ale padlo rozhodnutie poriešiť si brzdy. Kotúče a platničky som už mal dlhšiu dobu kúpené, doobjednal som opletané hadice, opravné sady na strmene a išlo sa na vec.

Na repas bŕzd potrebujete v podstate základné náradie. A kompresor na stlačený vzduch. A špeciálnu sadu kľúčov. A ideálne aj odvzdušňovací gerät. A komplet vybavenú dielňu. A jeden kus pomocníka. Ale nie, vystačíte si s gola sadou, sadou vidlicových kľúčov, zdvihákom, stojanmi pod auto a dvoma metrami silikónovej hadice.

Postup je jednoduchý - zdvihnúť auto, zhodiť kolesá, odmontovať strmene z držiakov na tehliciach. Pri zadnej náprave navyše vycvaknúť lanko ručnej brzdy, ktorú potom treba zoštelovať, aby brzdila. Odpojiť hadicu z brzdovej kvapaliny, vyliať zvyšky brzdovky, vycvaknúť von zo strmeňov platničky. Do závitu od hadice v strmeni vložíte trysku z kompresora a veľmi jemným prúdom vyfúknete piestik von. Pokiaľ nechcete piestik hladať na druhom konci dielne, alebo ho páčiť zo steny/hlavy kolegu/vlastnej končatiny, odporúčam podložiť si pod neho dosku. Ak sa nepodarilo, kúpte radšej nový. To sa môže stať, aj keď ho nepoškodíte, pokiaľ bude zahrdzavený, radšej ho vymeňte (k tomuto sa ešte vrátime). Na uvoľnenie brzdového kotúča pripečeného brzdovým prachom k náboju odporúčam použiť jemné poklepanie kladivom (a veľa veľa WD-čka, a kurva veľa poklepaní veľkým kladivom). Niekde v procese odpájania brzdových hadíc sa dostanete na rázcestie - dať každú hadicu do fľašky/nádoby alebo utierať rozliatu brzdovku z podlahy. Brzdová kvapalina sa šmýka a je celkovo dosť agresívna, takže ja som použil fľašky (hneď ako som poutieral zem). Tie flašky sa budú hodiť aj v ďalšom kroku, keď do hlavného brzdového valca nalejete novú brzdovku a stláčaním brzdového pedála vypumpujete tú starú do fliaš (alebo na zem, ak si nevšimnete, že tá jedna spadla). Starú brzdovú kvapalinu od novej rozoznáte podľa sfarbenia, stará je špinavá a kalná, nová je, nebudete tomu veriť, čistá a priezračná. Ja som dával novú s vyšším bodom varu a nechcel som ňou aj preplachovať celý systém, takže som si na prepláchnutie kúpil nejakú obyčajnú.

V ďalšom kroku vyčistíte strmene zvonka aj zvnútra (dle vkusu každého soudruha - odmastiť, opieskovať, prestriekať na vybranú farbu a podobne) a z opravných sád vymeníte všetky gumičky a tesnenia. Alebo len tie, ktoré nájdete po tom, ako celú sadu rozsypete po zemi. Alebo len tie, ku ktorým sa viete dostať, keď to nechcete/neviete celé rozobrať. Vodiace tyčky je vhodné nanovo ošetriť nejakým lubrikantom odolávajúcim vysokým teplotám, ako napríklad medená pasta. Určite neodporúčam Ramu jemne slanú. Pri ošetrovaní pohyblivých častí medenou pastou je veľmi dôležité nezašpiniť si styčnú plochu kotúča a brzdových platničiek - to je miesto, kde nechceme, aby sa nám to dobre šmýkalo. Po poskladaní nahodíme naspäť na tehlicu spolu s novými kotúčmi a venujeme sa výmene brzdových hadíc. Opletané brzdové hadice majú oproti pôvodným gumovým a dvanásť rokov starým hadiciam tú výhodu, že sa menej rozpínajú posôbením tlaku brzdovej kvapaliny a tým pádom sa viac tlaku dostane tam, kam má - do piestika. Výmena hadíc je celkom jednoduchá, brzdové "potrubie" je práve kvôli odolávaniu tlaku takmer celé z ohýbaných kovových trubiek, iba tesne pred kolesom prechádzajú trubky do hadice, aby bola zachovaná pružnosť spoja, keď sa zavesenie kolesa hýbe. Prechod je riešený cez klasický závit s maticou, takže na uvoľnenie potrebujete iba správnu veľkosť vidlicového kľúča a veľa veľa opatrnosti, aby ste pri povoľovaní závitu neukrútili celé potrubie. Nové hadice nahodíme rovnakým postupom, v mojom prípade bol jediný rozdiel vo veľkosti potrebného kľúča. Na druhom konci hadice pomocou špeciálnej dutej skrutky zapojíme do strmeňov a môžeme sa pohnúť na posledný krok.

Odvzdušňovanie. Osobne najneobľúbenejšia časť, čiastočne preto, lebo som musel odvzdušňovať sám a tu sa ten pomocník naozaj hodí. Na každom strmeni je odvzdušňovací ventil, ktorý treba najprv povoliť (a potom nezabudnúť zavrieť). Na tento ventil navlečieme silikónovú hadičku akurátneho priemeru a voľný koniec hadičky ponoríme do nádoby s čistou brzdovkou. S odvzdušňovaním sa začína od brzdiča, ktorý je najďalej od hlavného brzdového valca, v tomto prípade vpravo vzadu. Je to síce neuveriteľné, ale cieľom odvzdušnenia bŕzd je dostať z okruhu vzduch, ktorý je stlačiteľný a nechať len kvapalinu, ktorá stlačiteľná nie je. To sa dosiahne opakovaným šliapaním na brzdový pedál a sledovaním, či cez hadičku idú von bublinky (čo sa z miesta vodiča robí celkom napikaču - preto je fajn ten pomocník), alebo len kvapalina. Po každom uvoľnení pedálu má systém tendenciu natiahnuť si cez hadičku niečo naspäť, to je dôvod, prečo sa koniec ponára do čistej brzdovky. Tento postup opakujeme pri každom brzdiči a postupujeme smerom k najbližšiemu. Priebežne je vhodné si kontrolovať hladinu kvapaliny v zásobníku pri hlavnom brzdovom valci, aby ste si do systému nenatiahli vzduch zvrchu, pretože to môžete začať odznova. Po odvzdušnení skontrolujeme, či nám to niekde netečie a ak áno, tak dotiahneme predmetný spoj. Spoje. Všetky.

Zostáva už len to celé poskladať a potom najzábavnejšia časť - zahorenie bŕzd. Brzdy totiž nebrzdia len tým, že sa platničky otierajú o kotúč. Na kotúč sa najprv musí naniesť vrstva materiálu z platničiek, ktorá následne zabezpečuje tak potrebné trenie. Táto vrstva sa nanáša pôsobením tepla a tlaku, čiže prudkým a opakovaným brzdením. Alebo brzdením za súčasného pridávania plynu. Vtip je v tom, že kým sa vrstva nevytvorí, až tak celkom to nebrzdí. Zahorenie prvým spôsobom predpokladá dostatočne dlhú rovinku, na ktorej sa opakovane rozbehnete na nejakých 120 km/h a zadupnete brzdy až do takmer úplného zastavenia. Nesmiete zablokovať kolesá, nesmiete aktivovať ABS, nesmiete úplne zastať a ostať stáť na brzdách - všetko toto môže viesť k nerovnomernému naneseniu vrstvy a následnému hádzaniu kotúčov pri brzdení. Brzdy sú správne zahorené, keď cítite smrad spáleného brzdového obloženia a kotúče majú na povrchu jemnú tmavofialovú vrstvu. Zahorenie druhým spôsobom predpokladá brzdenie ľavou nohou, pretože pravou budete zároveň pridávať plyn. Technika pre profi pretekárov úplne bežná, no pre človeka zvyknutého ľavačkou len stláčať spojku nadmieru zábavná - odporúčam si to niekde vyskúšať. Uistite sa ale, že za vami nikto nejde a že máte zapnutý bezpečnostný pás. Dajte potom vedieť do diskusie, aké to bolo.

Mne sa to zahoreť podarilo, auto brzdí, ako má. Apropo ten zahrdzavený piestik, samozrejme to tade tieklo, takže som asi mesiac dolieval brzdovku, kým som to dal mechanikovi odvzdušniť, pretože sa mi s tým druhýkrát nechcelo jebať. Jo a tú ručnú som tiež zabudol nastaviť.

V ďalšej časti vám porozprávam, ako som skoro rozstrelil auto, ako som si myslel, že som pri tom zničil diferenciál, ako som dal vymeniť spojku v Japgarage, ako som rozobral a zložil diferenciál, povozil pár ľudí na motostretku, vymenil tesnenie na výfuku a prestal chodiť do Japgarage - ak som túto dielňu niekomu odporúčal, beriem späť.