Vštepte svojim deťom lásku k autám, už nikdy nebudú mať peniaze na drogy.

Mohol byť tak rok 2001 alebo 2002, mal som 13 alebo 14, keď sa ku mne dostalo Need For Speed Underground. Vtedy som o autách vedel asi toľko, že viac výfukov = viac adidas. No a tu som narazil na Mazdu MX-5 druhej generácie, ktorú som zakaždým vytunil (čítaj sprznil) rovnako – žltý lak, ten špeciálny decal, ktorý sa dal získať len za nejakú príbehovú misiu, otrasný bodykit, gay krídlo a hlavne neónové podsvietenie. Ale taká bola doba. We were all ricers then.

Napriek tomu sa mi to auto moc zapáčilo, takže v dvojke som ho sprznil ešte vác. Čo je ale dôležitejšie, po nástupe na strednú sme cestou k spolužiakovi na Dlhých dieloch vždy jednu míňali. Bledomodrá metalíza, nosič na veku kufra, značka TN-XIXIX. O veľa rokov neskôr som ju skoro vydražil od exekútora, ale o tom ešte bude reč. Zatiaľ sme vo fáze chlapčenských snov a plánov. Možno mám doma ešte odloženú prácu z nemčiny, v ktorej sme mali našej triednej napísať, kde sa vidíme o niekoľko rokov (nerobí v HR na part time). Dodnes si pamätám, ako som mal naplánované, že budem chodiť na Leteckú školu do Košíc, budem bývať pri Karloveskom ramene v tej tehlovočervenej bytovke, ktorú tam vtedy postavili a budem jazdiť na MX-5.

Odvtedy Karloveským ramenom pretieklo veľa vody, leteckú uniformu tiež nemám, ale počas motrokárčenia v banke som začal mať pocit, že dozrel čas a že by to šlo. Navyše, sused z paneláku si jednu fakt peknú priviezol z Nemecka a pracuje u predajcu, ktorého ste tu minule všetci tak vychválili, takže mi pomáhal sa rozhodnúť a nechal ma tú jeho si aj vyskúšať. To bol zlomový moment, pretože som zistil, že aj pri 190 cm sa do toho auta zmestím. Začal som sledovať inzeráty a hľadať si na nete dostupné informácie, na čo si dať pozor, čo skontrolovať a podobne. Ponuka autobazárov je dosť obmedzená, najlepší spôsob je nájsť si nejaký klub alebo fórum a hľadať tam, to som vtedy ale ešte nevedel, takže ostávali autobazáre a internet.

Jednu som našiel aj na AAA Auto a išiel som sa na ňu pozrieť. Volám susedovi a ten vraví, že pozrieť sa ísť mám, ale že týpek bol u nich vo výkupe deň predtým a že to auto je celkom pasca - zhnité nosníky, zle opravená hrdza a ďalšie chuťovky. Pozrieť som sa teda ale išiel. Stratené to bolo vo chvíli, keď sa ma pičus, čo mi išiel auto ukázať, spýtal, či je to sedan alebo kombi. Ale nevadí, nakoniec sme auto našli. Poučený susedom hľadám konkrétne veci a aj ich nachádzam, ide o to isté auto. Na zadných blatníkoch na hovädo cez hrdzu prelakované, na prahoch stekance a zaschnuté kvapky farby, štelovací podvozok bez kľúča na štelovanie. U suseda mu ponúkli na výkupe tuším 2000€ a bol taký zlatý, že im došiel naspäť povedať, že ju v Áčkach nechal za 2200€. Kuknem na cenovku, ľudových 4000€ a pičus, ktorý pred piatimi minútami nevedel, čo je to za auto, už roztáča kalerábový kolotoč. "Tomu autu nič neni, môžme ho dať na zdvihák tu u nás v dielni", "Je v perfektnom stave, ak ho nekúpite, tak ho má rezervované kolega zo servisu, ten sa vyzná"... Tak som sa s ním rozlúčil, poslal telefonicky do piče pani z centrály, "která teda mluvila s manažerem a můžou mi dát slevu dvě ste, ale víc ne" a ktorá volala ani nie o desať minút po tom, ako som odtiaľ odišiel a hľadanie pokračovalo.

Objavil sa ďalší inzerát na takú istú, akú mal sused, limitka. Akurát, že pán za ňu pýtal baťovských 4999€, čo bolo presne o euro menej, ako som mal strop a auto malo prerazený nárazník, bolo dovezené z Nemecka a nebolo prihlásené, takže by ma čakali všetky tanečky okolo toho plus platenie 300€ výpalného Dr. Fikovi. Takže nič, asi o týždeň neskôr to auto kúpil môj budúci kamarát, ktorému slúži dodnes. Pán odvtedy priviezol z Nemecka viacero MXiek a niekedy sa mu celkom podarí doviezť naozaj pekný kus.

Potom som našiel jednu červenú v bazári v Banskej Bystrici. Tesne pred zimou som sa na ňu bol pozrieť, zvonku vyzerala fajn, až na nálepky autobazáru, ktorými bola komplet celá polepená. Strecha netesnila, takže vnútri bola plávajúca podlaha. Ale motoricky a podvozkovo v pohode, bez pazvukov, hrkotania. 6-kvalt, sedačky v koži s vyhrievaním, na pohľad pekné 17" OZ Racing Record disky (ešte stále ich mám a sú na predaj), no proste v rámci možností fakt dobrý kus. Cez suseda som si dohodol v Kove Badín prehliadku na zdviháku, bazárnik súhlasil a išlo sa. Tu sa to trochu začalo komplikovať, v oboch prahoch diery od hrdze tak na päsť, v ľavom aj na dve. Všetko dokopy spolu s nadchádzajúcou zimou ma donútilo odísť naprázdno, aj keď sa mi to auto fakt páčilo a začínal som hľadať dôvody, prečo práve túto. Nakoniec som ale odišiel a bol som presvedčený, že ju čoskoro niekto kúpi.

Medzitým sa v inzercii vynorila tá bledomodrá, že bude dražba. Znalecký posudok na fakt smiešnu cenu, skoro som si cvrkol. Potom som si ale pozrel fotky a trochu ma to prešlo. Motor olejnička zvrchu aj zospodu, strecha climacool s dierami asi všade, sedačky predraté, psie chlpy úplne všade a navyše auto po fajčiarovi. Ale za cenu, ktorú ponúkali, by to bola aj po všetkých potrebných opravách výhodná kúpa. Nakoniec mi ju vyfúkli rodinní príslušníci, ktorí sa nejako dohodli s exekútorom a dražili ešte pred termínom dražby ako jediní.

Takže som bol znova na začiatku, ale keď som po zime otvoril inzeráty a kukala na mňa tá červená z BB, o ktorej som si myslel, že bude už dávno preč, vedel som, že je to znamenie. Tak som si u zamestnávateľa skúsene zobral spotrebák, aby som si mohol kúpiť 12-ročné hrdzavé auto. Dvojmiestne a bez strechy. Best. Idea. Ever. Cesta do Bystrice vlakom, rýchla kontrola, ako veľmi dostalo auto od zimy kres papuľu (nie veľmi) a ide sa po vlastnej osi domov. Auto na 17“ diskoch s gumami tvrdými ako puky, motal som sa vo vyjazdených koľajach po D1 ako opilec, v aute hluk jak v Messerschmite kvôli netesniacej streche (neskôr som zistil, že stačilo dotiahnuť zámky strechy a hukot aj netesnosť zmizla), nad 3000 otáčok to kvôli VVT žralo jak besné, vedľa mňa frajerka, ktorá sa pomaly zmierovala s tým, že som to fakt urobil, ale podarilo sa.

Takto som si na začiatku marca 2014 doviezol domov vysnívanú MX-5.

TBC.