V poslednej časti sa Frankie vedel hýbať po vlastných, ale mal ešte viacero neduhov - palubka svietiaca ako vianočný stromček, deravý výfuk, voľnobežné otáčky po naštartovaní niekde okolo 2000 RPM a nie a nie klesnúť, hrdzavé predné blatníky, nefunkčné svetlá, odrezaná 2. lambda sonda, nefunkčná ručná brzda, nevedel som kam skočiť skôr.

Tak som si kúpil nové kolesá!

Doriešil som už hádam definitívne káblovačku vyklápania svetiel a ich spínania (ó ako som sa mýlil), všetko pekne upratal do chráničiek a popripevňoval ku karosérii - v tom momente som bol celkom spokojný a fungovalo to ako malo. V interiéri som výmenou palubnej dosky z '04 vyrobil ďalší problém s tlačidlom manuálneho vyklápania svetiel, nakoľko táto palubka s vyklápaním tak trochu nepočítala. Ale nakoniec som si našiel miesto, nakábloval si všetko do custom prepínača a funguje to.

Čo sa svetiel týka, vzadu to bola celkom brnkačka, musel som dorobiť len osvetlenie EČV, nakoľko pôvodné držiaky kompletne zhrdzaveli a aj tak som tam chcel LEDky. Vpredu, vzhľadom na '94 nárazník s oddelenými parkovačkami a smerovkami a výklopnými hlavnými svetlami a '04 káblový zväzok som sa s tým trochu musel pohrať. Nakoniec to ale všetko dobre dopadlo, pár hodín som strávil s lícovaním krytov svetiel, nárazníka, blatníkov a kapoty a vyhlásil to za hotové.

Ako som spomínal hore, odkedy som to poskladal si auto držalo vysoký voľnobeh, čo sa tak trochu vylučuje s úspešným absolvovaním EK a TK. Začal som teda pátrať čo by to mohlo spôsobovať. Prvým podozrivým bolo mechanické nastavene voľnobežného ventilu a škrtiacej klapky - nepomohlo. Ďalším bola netesnosť v systéme sania, to sa podarilo vylúčiť tým, že som celé sanie prekopal a urobil nanovo.

Problém ale ostal, čo znamenalo len jedno - chybný voľnobežný ventil, záležitosť za cca 300€ originál Mazda diel, alebo 30€ z Alíka. Háčik je len v dobe dodania, 25 dní. Ale tak nekúp to, na voľnobeh to aj tak nejazdí a aj tak mám čo robiť kým ten ventil príde. Objednal som semislicky na nové disky, obul si to a bol veľmi happy ako to celé vyzerá.

Kým som čakal na ventil, dokončoval interiér, teraz už naozaj - výplne dverí, lišty, kryty a ostatné sprostosti. Momentálne mi chýba už len osvetlenie interiéru, inak som spokojný. A ešte nové sedačky. A jeden panel na stredovej konzole, ale tam pôjdu asi prídavné budíky, a tie ešte nemám úplne domyslené. A treba kvôli nim vyberať motor von. Takže zatiaľ odložené na neurčito (čoskoro sa to ukáže ako celkom dobrý ťah). Ale inak som naozaj spokojný.

Okrem interiéru som sa pozrel aj na podvozok, namontoval všetky výstuhy, pripevnil všetky držiaky a spravil som si geometriu - ono sa to robí normálne na mašine, ale ja som použil dva vidlicové kľúče a vlastné oko, nastavil maximálne odklony vpredu aj vzadu a povedal si že to bude na začiatok dobré a že to dám spraviť pri najbližšej možnej príležitosti. Spodok auta vyzerá momentálne nejak takto, čo je od štandardnej hrdzavej MX-5 celkom rozdiel:

Keďže vysoký voľnobeh na okruhu tak nejak nevadí, rozhodol som sa že okrem skúšobných jázd po paddocku a polygóne otestujem auto aj v záťaži. Vybehol som hore do Race Control, aby som ich pripravil na možnosť požiaru, úniku prevádzkových kvapalín nebo vobojí, prípadne straty nejakých karosárskych dielov a aby boli tak celkovo v pohotovosti keby sa niekde zrazu bez motora gúľala po trati MX-5 k najbližšej obslužnej ceste. Okrem mierneho prehrievania kvôli chýbajúcim krytom chladiča som celú 30-minútovku zvládol bez poruchy, čo bol ďalší pozitívny bod.

Na konci júla som mal už preložené všetky potrebné papiere, dorazil voľnobežný ventil, ktorý som namontoval a zázračne vyriešil problém vysokého voľnobehu. Bol čas na dovozové kontroly. Všetko dopredu preverené a odkonzultované, fotky všetkých štítkov a označení naposielané a odsúhlasené technikom. Tak som to naložil na príves, prišnuroval a odviezol na miesto konania s dohodou že na fajront prídem pre auto a hotové papiere.

Za dve hodinky telefonát, všetko zle, auto je z Ameriky a chýba mu štítok. Hovorím šak tam je štítok. Áno ale to je zlý štítok, tam musia byť váhy a výrobca. Hovorím šak tam sú váhy a má to európske papiere. Nie, bez tohto jedného štítku auto na Slovensku neprejde kontrolou originality, jedine že by malo schválenú výnimku od ministerstva. Tú samozrejme nemám, tak som oslovil druhov z MX-5 komunity na internetoch. Našťastie som nebol prvý ktorý s touto hydrou bojoval a jeden člen z Brna bol schopný daný štítok dodať. Ale až za dva týždne, lebo zrovna odišiel na dovolenku.

Išiel som si teda pre auto naspäť s tým že to vyskúšame nabudúce a pomaly sa lúčil so značkami v depozite. Ono totiž po absolvovaní KO, EK a TK treba podať žiadosť na okresný úrad, na základe ktorej Vám vystavia čistopis slovenského TP. Úradník ma na to 30 dní a dá sa to len fyzicky, lebo veď je rok 2024 a slovensko.sk nie je holubník. Až po tom sa dá ísť auto prihlásiť, na čo treba mať aj poistku a tiež sa to dá iba fyzicky a iba na okresnom úrade v mieste bydliska. Proste raj na zemi.

Mierne znechutený vývojom som si povedal že tie dva týždne využijem v súbehu s augustovou uhorkovou sezónou na práce na karosérii a začal som riešiť hrdzavé predné blatníky a všetky preliačeniny a škrabance. Napriek pôvodnému plánu nastriekať to farbou v spreji som v nejakom momentálnom pomätení mysle išiel full retard a vybrúsil každú jednu nerovnosť a lúpajúci sa lak. Následne som aplikoval tmel a začal brúsiť. Veľa brúsiť.

Keď som s tým bol ako tak spokojný, na skúšku som na niektoré miesta použil plnič, len aby som zistil že nie som spokojný a začal tmeliť a brúsiť znova. A znova. A znova. Čiernym sú naznačené miesta na ktorých ešte treba popracovať.

Pretože vyklápačky sú super hlavne na vyklápačkovanie, čo znamená že sú skryté a iba vykuknú keď treba, začal som riešiť denné svietenie. Inak totiž musím mať rozsvietené všetko a vtedy sú svetlá stále vonku. S pomocou kamaráta s 3D tlačiarňou som navrhol 2 dizajny. Jeden kombinoval denné LED krúžky s prívodom vzduchu k brzdám, čo by bolo super riešenie s pridanou funkčnou hodnotou a druhý bol trochu inšpirovaný jednou limitovanou edíciou pre japonský trh s pomerne veľkými hmlovkami osadenými v nárazníku. Testovací výtlačok ukázal že kombinácia s prívodom vzduchu je vzhľadom na tvary predného nárazníka dosť utopená a LEDky vidno len pri čelnom pohľade, pri minimálnom uhle zboku už svetlo vidieť nebolo. Pri hľadaní vhodného rozmeru svetla pre druhý dizajn opať pomohol Aliexpress, pôvodný plán boli 7" svetlá, čo je rozmer pôvodných hlavných svetiel (tie mám ale vymenené za low-profile) a bol to trochu overkill. Nakoniec som na skúšku objednal jedno 5,75" motorkové svetlo s viac funkciami ako kalkulačka (smerovka, denné svietenie, diaľkové a stretávacie svetlá) a s ako-tak hodiacim sa dizajnom a vyčkával. A tmelil. A brúsil. A tmelil. A brúsil. Svetlo prišlo a hneď bolo jasné že to je presne ten rozmer aký hľadám. Na Dlhých dieloch sa rozbehla 3D tlačiareň a ja som začal testovať čo všetko číňan umí. V hlave mi totiž skrsol nápad. Ak by sa mi podarilo stiahnuť dole do prídavného svetla smerovku aj denné svietenie, viem pôvodnú smerovku nahradiť nasávaním s päticou na obrysovku a trošku to celé ozvláštniť.

No a keď už teda mám takéto fasa svetlá, tak by bolo pekné ich aj poriadne zapojiť. To znamená zapojiť denné svietenie tak aby pri rozsvietení obrysoviek/stretávačiek denné svietenie zhaslo, zapojiť smerovku - pretože je to LED tak potrebuje odpor, nakáblovať všetko až do kabíny kde som umiestnil relé a využil napájanie a dieru z vymontovaného rádia na šťavu k svetlám a relé - na to som použil už existujúce chráničky, ktoré bolo treba "len" otvoriť, upratať v nich nanovo káble, zavrieť a znova pripevniť ku karosérii. Všetko som robil na vodotesné konektory, nech sa to dá rýchlo vymontovať a hlavne nech sa dá auto dovtedy používať s pôvodnými smerovkami. Chvíľu to na stole vyzeralo ako u islamských radikálov, ale žiaden pager mi nevybuchol, takže dobre.

Medzitým končil august, z dvoch týždňov bol nakoniec mesiac a ja som konečne mal v rukách štítky. Pretože som vedel že to už nestíham, bol som sa osobne informovať na okresnom úrade, či sa dá depozit na značky nejako predĺžiť. Vraj nie, je to na jeden rok a potom koniec. Tak som pôvodné značky oplakal a začal premýšľať akú custom značku si dám na auto. Zatiaľ najlepšie vychádzalo FR-ANKIE. Potom som ale zistil že táto sranda stojí 500 eurokorún a s okrídleným výrokom R. Procházku som sa rozhodol že aj anonymný alkoholik je fajn značka. Na ďalší pokus s KO, TK a EK som sa rozhodol pre trochu iný postup. Za prvé som všetky tmelené miesta narýchlo zastrekol plničom a za druhé som od kamaráta vykňučal vo štvrtok prevozné značky "na piatok, ale vrátim ti ich až v pondelok ak nevadí". Prehodil som naspať pôvodné kolesá ktoré boli zapísané v techničáku (všetky ostatné rozmery boli v preložených papieroch ktoré som prikladal k žiadosti, ale nechcel som riskovať že mi to druhý raz vrátia). Odviezol som sa sa po vlastnej osi domov, po ceste si kýval s motorkámi a deckami, no proste radosť, aby som sa v piatok ráno mohol vydať na miesto činu.

Lulu auto označila za muchotrávku a otestovala sedenie. Start 'em young.

V piatok som to odviezol na STK a čakal. Poobede prišli dobré správy, vozidlo spôsobile vo všetkých bodoch obžaloby. Šmykal som pre to, odviezť na Ring, prehodiť naspäť na semislicky a šup na ňom domov. V sobotu sa totiž chystal komorný slalom v paddocku na Pezinskej Babe - Chill & Race. Plán bol pokecať s ľuďmi ktorých som odkedy som zaliezol pred dvoma zimami do dielne nevidel, trochu si pojazdiť a pritom otestovať ako sa to správa a či všetko funguje. Organizátorovi Vladovi vypadol fotograf, tak som zobral aj foťák s tým že keď nič iné, budem užitočný aspoň takto. Nacvakal som poctivo všetko čo sa dalo, popri to som vždy skočil do auta a odjazdil si svoj stint. Výsledok 500 fotiek na preriedenie a následnú úpravu a jééb tretie miesto v kategórii do dvoch litrov. Nie zlé na auto poskladané telocvikárom v búde na okruhu. Ešte k tomu bez geometrie.

Keď som doma s Lulu riešil akej farby má byť auto, samozrejme navrhla combo ružová, fialová a červená. Dohodli sme sa že po návrate zo slalomu auto spolu namaľujeme. V nedeľu sme si teda vzali kriedy a pustili sa do práce.

So začiatkom nového pracovného týždňa som si obehal notára na splnomocnenie a odovzdal papiere Anite, ktorá má trošku lepšie záznamy vo vychádzaní s úradníkmi ako ja a ktorá za mňa riešila vystavenie čistopisu techničáku. To je tých spomínaných 30 dní na vystavenie slovenských papierov. Prevozné značky som musel medzitým vrátiť, ďalšie záťažové testy teda prebiehali iba na okruhu. Kombinácia ľahkej váhy a semislicku je super, baví ma robiť zle väčším a výkonejším autám v zákrutách a na brzdy. Postupne som sa dopracoval aj k správnemu prejazdu druhej zákruty - komplet pod plynom od začiatku do konca, rýchlosť na vstupe okolo 160 km/h, na výjazde okolo 165-170. Nakoľko je motor úplne séria, auto sa výrazne trápi na rovinkách a v rýchlych zákrutách, no neskutočne to dobieha v technickej časti a na už spomenutých brzdách. Aktuálne najrýchlejší čas na kolo je s trotlom za volantom na úrovni 2:51.748. Cieľ je dostať sa niekam pod 2:45 na kolo, uvidíme ako sa mi s tým bude dariť. Možno by pomohlo keby som už konečne dal spraviť tú geometriu.

Medzičasom som sa venoval dokončeniu denného svietenia. Všetky káble a zapojenie bolo otestované, svetlá boli pripravené a čakal som už len kým sa tlačiar vylieči z Covidu a dodá housingy na svetlá. Pár hodín hrania sa s predným nárazníkom (demontáž, vyrezanie otvorov, upratanie káblov) a výsledok sa mi veľmi pozdáva. Trochu to rozbíja ten červeno-sivý maskáč, ale kombinácia čiernej a červenej sa mi vždy páčila.

Prišli papiere a v rukách som mal čistopis techničáku. Rýchly hovor s poisťovákom, vybaviť PZP, objednať sa na OÚ a držme si palce. S malou dušičkou prichádzam so všetkými papiermi k okienku. Ujo policajt pozerá, ťuká a mne zrazu napadá že sa spýtam či to vie priradiť k tým značkám čo mám na seba v systéme. Vie. 8. októbra odchádzam s riadne prihláseným autom a so zapísanými značkami čo už sú od augusta prepadnuté v prospech štátu. Niekedy vie fakt že žijeme v stredoveku aj príjemne pohladiť po duši. Zátišie so smetiakmi som už dával aj na facebook, ak by bol niekto zvedavý na viacej fotiek tak Frankie má aj vlastný instagram: @frankie_the_yata

Po takmer roku a pol od kúpy je auto v prevádzkyschopnom stave, treba ešte doriešiť niekoľko detailov typu plastové kryty podbehov, drobnosti v motorovom priestore a v interiéri a s výnimkou laku mám hotovo. Viackrát sa tu riešilo čo to celé stojí a či moja rodina má okrem suchého chlebu a pozametaného tmelu a zvyškov elektrických káblov čo jesť. Stojí to celé peniaze a čas. Peniaze sa snažím limitovať na minimum a čas investujem ten, ktorý musím tráviť v práci (s výnimkou pár víkendových dní). Všetko čo som vedel spraviť na aute sám som spravil, čo som nevedel som sa naučil. Rodina je teda v pohode a nesťažuje sa. Okrem malej ktorej jej umelecký výtvor zmyl dážď.

Tu stojím na asi poslednom rázcestí čo sa výdavkov týka. Buď si to celé nalakujem cez zimu sám a bude to vyzerať ako keby sa na tom niekto učil lakovať, alebo vyskúšam silu internetov a spravím zbierku. Moja žena vraví že by som si mal radšej spraviť zbierku na operáciu hemeroidov, ale tie by asi nalakované na červeno nevyzerali tak dobre ako auto. Dávam vám sem číslo môjho netransparentného účtu. Netransparentného preto aby som to doma prežil. Ak máte pocit že by ste chceli prispieť, budem rád. Každý jeden milý odkaz v správe pre príjemcu si vytlačím a umiestnim ho viditeľne na auto.

SK33 0200 0000 0028 4718 7391

Samozrejme každého darcu kedykoľvek rád zveziem či na okruhu, alebo na ceste. Rovnako aj nedarkyne.

Bez ohľadu na to ako to dopadne s lakovaním príbeh nekončí. Pri tom všetkom sa mi nejak dostali pod ruky jedny nerezové zvody, ku ktorým treba doriešiť už "len" stredový tlmič, závit na 2. lambdu, katalyzátor a koncový tlmič a môžu ísť na auto. A v AGR fabrications na mňa čaká 6-stupňová prevodovka. Ako dobre že som to práve poskladal.

P.S.: je koniec októbra, auto má od poskladania najazdené asi 800 kilometrov a tú geometriu nemám stále spravenú