Určite sa to stalo už aj vám... áno, klišé hneď na začiatok, ale fakt neviem, aký úvod spraviť takejto téme.

Takže, určite sa to stalo už aj vám, že bol vo vašom okolí niekto tehotný. Tak sa mi zdá, že týmto javom trpí hlavne ženská časť populácie. Veď fajn, detičky potrebujeme pre naše dôchodky a treba sa na ne poriadne pripraviť. Nákupy výbavičky, príprava rodinného hniezda a v poslednej dobe sa snáď roztrhlo vrece s TEHOTENSKÝMI FOTKAMI. To sú také tie, ktoré zachytávajú ono šťastné obdobie tehotenstva.

V podstate by mi mohlo byť jedno, či sa nejaká mother-to-be rozhodne nechať si nafotiť svoj rastúci bachor. Či už v profesionálnom štúdiu profesionálnym fotografom, alebo v prítmí domova pánom tatom. Čo mi už až tak jedno nie je, je vidieť tieto fotky uverejnené na sociálnych sieťach. Ľudia volajú po väčšej ochrane súkromia, no na druhej strane vám šmahom ruky pchajú pod nos výsostne intímne detaily z ich života.

Moje oči zočili už skutočne širokú škálu zmieňovaných fotiek: od vkusných, cez trápne až po nechutné.
Za vkusné považujem také, ktoré možno len pozornému oku diváka sprostredkúvajú radosť budúcich rodičov. Väčšinou sa mi páčia aj po umeleckej stránke. Len nedávno som videla čiernobielu fotku budúcej mamičky v tmavých obtiahnutých šatách. Na obrázku bol zachytený iba trup a celé to na mňa pôsobilo tak milo a nežne. Potešila som sa, že kamarátka je tehotná a aj keď nechápem modernú potrebu dnešných rodičov to každému roztrubovať cez sociálne siete, bola som celkom rada, že po dlhej dobe vidím niečo, čo by sa dalo vyhodnotiť ako vkusné. Niektoré sú aj nápadité a vtipné a často skončia ako virál. Bohužiaľ, slovenské mamičky sa očividne ani len nesnažia o kúsok originality.

Trápne sú väčšinou dielom nejakého premotivovaného fotografa. Budúci rodičia spolu, otec kŕčovito zvierajúci brucho mamičky zozadu, nasilu strojený hollywoodsky úsmev. Naaranžované scenérie, pokus zachytiť  spontánnu prechádzku v lese, pri ktorej sa účastníci strnulo pozerajú do objektívu. Je vám trápne, len sa na to pozeráte. V duchu si predstavujete, že ak by šlo o vás, počas photo session by ste sa od hanby prepadli pod zem a možno ešte ďalej.

Ale potom sú tu ešte aj iné nechutnosti. Sú to fotky, kde matke vidno celé brucho. Niekedy si rukou zakrýva holé prsia, niekedy má pánsku košeľu. Takmer vždy je v spodnom prádle (najčastejšie bavlnených bombarďákoch).  Ak nie je omotaná nejakou hodvábnou šatkou. Otec sa na záberoch tiež sem tam mihne. Niekedy v celej svojej chlpatosti, zo solidárnosti, hore bez, iba v rifliach. Chvalabohu, fotky len v trencloch, zdá sa, sami odmietajú. Sem rátam aj príliš viditeľné linea negra (pre neznalých, je to zvislá pigmentová čiara na bruchu, ktorá sa objavuje počas tehotenstva) vyskakujúce do objektívu. Je to síce prirodzená súčasť tehotenstva, avšak bežný človek zrovna netúži na počkanie vidieť všetky popraskané žilky či strie. Nikto si to nepýta.

Proste NIE, milé mamičky. Nevnucujte nám vaše súkromie a vaše vízie estetična. Netrestajte nás za to, že vy ste stratili akýkoľvek náznak sebareflexie a súdnosti. Keby sme túžili po fotkách žien v gaťkách, určite siahneme po vyberanejších kúskoch.

Ešte tak rok, dva dozadu bolo trendom naaranžovať dieťa, akokoľvek škaredé, pod vianočný strom, akokoľvek škaredý, a spraviť z toho vianočný pozdrav. Vždy som mala nutkanie do komentárov pripísať, že rodičom do nového roka prajem aspoň štipku zdravého rozumu, keďže ho evidentne potrebujú. No ale čo napísať takýmto exemplárom? „Prepáč, ale z pohľadu na zábery tvojho brušiska mi došlo zle... daj to do preč, veď nech sa na to nemusíme všetci dívať!“? Navyše, bombardovanie takýmito fotkami či celými albumami prichádza od ľudí, ktorí mi za bežných okolností pripadali normálni.
Keď nám mnohým bolo už dopriate vidieť ocikané tehotenské testy, zábery z ultrazvukov a teraz zábery zachycujúce tehotenstvo, čakám, z ktorej strany sa na mňa vyrúti len logické vyústenie tohto pomätenia – detailne nafotený pôrod! Tak toto sme chceli?

Kto ešte nemal potešenie vidieť takéto tehotenské fotky, tomu srdečne gratulujem a prajem mu, aby mu to čo najdlhšie vydržalo. Ak by ste však predsa len chceli opáčiť tieto zradné vody, hláste sa u súdruha Gúgľa. Škoda, že vám tu nemôžem pridať tie, ktoré mám „česť“ vidieť ja, ale niečo mi hovorí, že až takéto zdieľanie súkromia by sa mamičkám už páčiť prestalo.