Zabíjačka ma pomerne jednoduchý scenár:
Zabije sa prasa
Doma sme prasa zabíjali tak, že sa najprv omráči "pukalom" (jatočná pištol), a následne sa nechá vykrvácať. Krv sa, samozrejme, zachytáva do nejakej nádoby (viď bod 3). Pukal vyzerá ako väčšia baterka, z ktorej po stisnutí spúšte vyletí pár centimetrov dlhý oceľový valec, čo zviera omráči, takže podrezať ho je potom jednoduchšie. Toto je ideálny scenár, ale moja posledná zabíjačka prebehla trochu inak.
S vedierkom zomletého jačmeňa, aka šrotu, sa postavím vedľa otca a čakám. Otec otočil hlavu ku mne, "Steš si to skúsiť?". Mal som asi 12 rokov, keď sa vás niekto v 12-tich opýta, či chcete niečo skúsiť, beriete to ako básnickú otázku. "Uhm" horlivo prikyvujem hlavou. Otec predostrie plán, "Nasypem mu šrotu, keď začne žrať, tak si nájdi v duchu uhlopríčku medzi okom a uchom, a zhruba na stred mu prilož pukal, toto len stisneš a prasa padne". Otec nasypal šrotu, pomyslel som si uhlopriečku, priložil pukal, stisol. V tom momente sa stali nasledovné udalosti:
- Prasaťu preletela hlavou paranoidná myšlienka, že s tým bývaním a žrádlom zadarmo to nebude len tak jednoduché, a niečo sa za tým skrýva. Malý prasačí mudrlantský Rostas.
- Myklo neveriacky hlavou, takže sa dostalo mimo ideálnej zóny zásahu.
- Okrem tejto myšlienky sa mu v hlave zjavilo ešte aj pár centimetrov kvalitnej kalenej ocele
- Táto kombinácia mu rozhodne neulahodila.
Otec vydýchol "Ježiš Mária", ja som sa snažil nepustiť pukal z ruky, čo bolo dosť ťažké, keďže na konci sa roztancovalo pár desiatok kilogramov živej váhy a prasa začalo kvičať ako Fico pri zmienke o súkromných zdravotných poisťovniach. Bol to kvikot takej intenzity a špecifickej tóniny, že by si náhodne okoloidúci grínpisák povedal, že sere na veľryby a tulene, po potoku by k nám dotiahol Rainbow Warrior, a uviazal sa reťazami o našu bránku.
Daná situácia bola, samozrejme, dlhodobo neudržateľná, tak sa otec ako najmenej vystresovaný z nášho malého spoločenstva chopil činu. "Hybaj pre sekeru" zakričal na mňa, a zobral ten diabolský mäsiarsky vynález do svojich rúk. Vo vzduchu sa ešte ozývala ozvena jeho posledného slova, keď som sa vrátil. "Daj sem a zavri za mnou", to boli jeho slová, keď vstúpil do chlieva. Chvalabohu nie posledné. Do bodky som vyplnil jeho želania a zdrhol som dole na dvor. Je len málo veci, ktoré nevyrieši trištvrte kila zaostrenej ocele na hrabovom porisku v rukách chlapa zvyknutého na fyzickú robotu, takže otec sa zjavil po pár minútach.
Sprevádzalo ho dvojzložkové ticho, kde príjemnú časť tvorila neexistencia toho smrteľného kvikotu a nepríjemnú časť tzv. rodičovské ticho, ktoré pozná asi každý, kto už aspoň raz nasral rodičov.
"De si ho to trafeu? Šak som hovoreu medzi oči!"
"Ja som steu, ale myklo hlavou!", zakontroval som bezradne.
"Dlho si čakau." Chvíľka ticha. "No nič, ibaj povedať mame, že mozočky asi nebudú" vysiela ma otec dnu.
Pre toto ho mám rád, lebo sa vie povzniesť nad malichernosti.
Otec je Pán.
Poučenie do života? Kto váha, nielenže si nezatrtká, ale ani nemá mozočky s vajcom na raňajky.
Čistenie
Prasa treba očistiť, od chlpov, paznechtov, bordelu z chlieva, chlpatá slanina proste nie je IN ani u ekohipsterov. Niekde obárajú, u nás sa opaľovalo. Treba k tomu plynovú bombu, horák a špeciálne škrabky, čo vyzerajú ako narodeninové čapice s hákom na konci. Postup je jednoduchý, prasa sa opáli horákom, škrabkou sa škrabe dole bordel čo ostane, potom sa ešte oplachuje horúcou vodou a čistí kartáčom. Hlavne v tuhej zime môže ísť niekedy plyn slabo, vtedy sa mu pomôže tak, (POZOR! ŠKOLITELIA BOZP TOTO NEČITAJTE!) že sa plameňom nahrieva bomba. (KONIEC VAROVANIA)
Logická otázka, ktorá vám iste napadla (Nemôže tá bomba pri nahrievaní drbnúť a vystreliť prasa aj vás na orbit?), napadla aj mne, tak som sa to rovno spýtal otca a tu je odpoveď:
"Zatedy sa mi to nestalo."
Otec je Pán.
Pitvanie, porcovanie, rezanie, vyvrhovanie a iné aktivity
Najprv malý test. Z prasaťa sa dá zjesť:
a) úplne všetko
b) skoro všetko
Kto označil a) nech ma nepozýva na obed, polievku z prasačích očí a ako druhý chod vyprážaný močový mechúr s ryžou a hranolkami by som nerozchodil asi ani ja, a to som bol schopný ako decko zjesť veci, ktoré by som dnes nechytil ani v rukaviciach.
b) je správne.
Poďme na to pekne postupne, prasa najprv treba zavesiť hore nohami a dole hlavou na konštrukciu, čo vyzerá podobne ako konštrukcia pre detskú hojdačku. Verte, že stačí jeden pohľad dieťaťa na takto zavesené prasa a keď mu dopne v hlave, že podobná konštrukcia je na dvore rodičom stále dostupná, len namiesto neho prasaťa tam ZATIAĽ visí hojdačka, tak jeho výchova je oveľa jednoduchšia.
Keď je prasa už zavesené, konečne sa môže začať rezať. Začína sa od vrchu, prasa sa rozreže, vytiahnu sa najprv črevá, ktoré špľachneme do vedra (ešte prídu na rad), a postupne sa vyberá čo vybrať ide, žalúdok, srdce, pečeň, pri ktorej treba dávať bacha na žlčník, lebo to by bol prúser jak mraky, keby sa roztrhol, slezina, obličky atď. Popri tom to všetko mľaská, parí sa z toho, trochu to aj smrdí, a celkovo je to raj pre všetkých amatérskych patológov. Potom, keď sa nože dosýta vyšantia, prichádza na rad sekera a pílka.
Sekerou sa postupne roztína chrbtica od prdele šuniek až k hlave. Pri hlave nastúpi už konečne aj pílka, a je tu kritický bod, mozoček. Môže sa totiž stať, že by po rozdelení prasaťa vypadol z lebky, takže sa hlava rozpíli len tesne pred rypák, nastúpi akčné duo zachytávač-sekač (Ja - Otec), sekač jedným elegantným švihom dokončí delenie prasaťa na dve polovice a zachytávač zachytí prípadne vypadnuvšie mozgové závity. S mozgom sa ide na sekundárne spracovanie k matke do kuchyne.
(Pokrač. nabudúce)
