(malý dodatok k Fabovmu skvelému článku)
Na moju prvú plavbu výletnou loďou ma ukecal môj manžel – som totiž jedinec silne postihnutý kinetózou a nevedela som si predstaviť, ako trávim dovolenku na lodi. Stretla som sa s názormi, že „na tak veľkej lodi ani necítiš, že si na mori“. Blbosť, cítiš. Keď raz máte 15 – 20 palúb nad morom a fúkne vám do nich vetrík, ono sa to kolísať bude. Silnejší vietor samozrejme kolíše viac. A ako to vyzerá, ak máte smolu na počasie, si môžete pozrieť v tomto videu: https://www.youtube.com/watch?v=IbrnO8s3Jnw
Pred odchodom na dovolenku som navštívila svojho lekára a opýtala som sa, či by nemal nejaké tablety, ktoré by tento problém vyriešili. Mal. A bola som prekvapená. Tablety na morskú chorobu, kúpené u nás, fungovali neuveriteľne dobre. Najskôr som si ale otestovala, čo to spraví bez nich. Na moje prekvapenie, nebolo mi „grcne“, ako mi býva počas cesty autobusom, ale mala som problémy s rovnováhou a závratmi. Vo výsledku som sa plazila (v koktejlových šatách a 8 cm podpätkoch) po stenách chodby smerom k výťahom a ľudia na mňa pozerali systémom „chudák dievča, ešte je len šesť a už je namol“. Jedna tabletka denne tento problém vyriešila, potom mi už nebolo nič. Čiže ak niekoho od výletnej lode odrádza vlastníctvo kinetózy, nerobte si zbytočné vrásky, riešenie existuje. A ak tablety nemáte z domu, nič sa nedeje, zadarmo ich na lodi podávajú v ošetrovni a na recepciách.
Keď sme už pri ošetrovni, počas celej plavby je na lodi kvalifikovaný lekársky personál, ktorý sa dokáže postarať o drobné neduhy a úrazy pasažierov, pričom v akútnych prípadoch dokážu niekoľko ľudí po nevyhnutnú dobu izolovať a hospitalizovať - a počkať na vrtuľník, ktorý kritické stavy prepraví do nemocnice na pevnine. Áno, na lodi je aj heliport. Tento zážitok ale testovať neodporúčam, prepravu vrtuľníkom z medzinárodných vôd na najbližšiu pevninu nekryje zrejme žiadne štandardné cestovné poistenie a lacné to asi nebude. No a ako pikoška na záver, ak na lodi náhodou stretnete niekoho známeho, ktorý však nie je pasažier, ale pracuje v „zákulisí“, dozviete sa, že v nemocnici majú aj pohotovostnú márnicu, vybavenú chladiacimi boxami. Počas mojej prvej sedemdňovej plavby zomreli dvaja ľudia, ako som sa dozvedela. Týpek zo zákulisia hovoril, že to nie je nič špeciálne – stáva sa to pravidelne. Predsa len, na lodi sa nájde aj skupina ľudí vo vyššom veku, dôchodcov, ktorí na rozdiel od tých našich majú také dôchodky, ktoré im umožnia na staré kolená sa rozbíjať po baroch na výletných lodiach. A ak to skombinujete s poslabším srdcom, výletom v tropickom raji a celkovou únavou materiálu, dosť často sa stane, že takýto dôchodca svoju plavbu dokončí ubytovaný vo vyššie spomínanom boxe. Znie to možno blbo, ale keď sa nad tým zamyslíte, umrieť vo veku čojaviem 85 rokov na luxusnej lodi, obklopený sexy mladými ľudmi a s pohárom niečoho výživného v ruke zase neznie ako úplne zlý obchod.
Čo sa celkovej bezpečnosti na lodi týka, tak tie, s ktorými som sa plavila ja, nám nedovolili kufor na palubu priniesť individuálne. Všetky nám pobrali pred nástupom, preskenovali, a ak nenašli kontraband, večer sme ich mali pred kajutou. Jednej cice z nášho zájazdu kufor pred kajutou nepristál. Šla to riešiť, a aha – mala v ňom cestovnú žehličku. Neprečítala si totiž pokyny dostatočne dôsledne. Na loď nemôžete priniesť vlastné elektrospotrebiče (myslím s výnimkou holiaceho strojčeka a prípadných prístrojov, na ktoré ste zdravotne odkázaní). Po dôvod netreba ísť ďaleko – prípadný požiar na miliardovej lodi so šiestimi tisíckami ľudí by sa asi uživil v hlavných správach všetkých krajín sveta. Nehovoriac o prípadných teroristických útokoch – bezpečnosť lode sa mi zdala ešte prísnejšia než na letisku. Každý pasažier dostal svoju ID kartu s fotografiou a s tou sa pri odchode z lode „odklikol“. Treba uznať, že napriek tisícom pasažierov, personál naozaj dôsledne porovnával fotografiu v systéme s ksichtom pred sebou. Rovnako to bolo pri každom návrate na loď, kde sme navyše museli prejsť cez detektor kovov a nechať si preskenovať / prehliadnuť batožinu. Bezpečnosť na prvom mieste a prepašovať nejakého čierneho pasažiera prakticky nemožné. Niekoho by to možno otravovalo, ale mňa nie. Naopak, bola som rada, že to tak funguje. Nakoniec aj kontrola na letisku je otravná, napriek tomu každý radšej podstúpi nevyhnutné ceremónie, než aby sa ocitol na palube s retardom v teroristickej veste.
Niečo trochu bližšie by som ešte dodala k fakultatívnym výletom. Ak práve nemáte „deň na mori“, máte v závislosti od prístavu, v ktorom kotvíte, na výber tak 10 – 20 rôznych typov výletov. Od klasických poznávacích busom cez kúpanie sa na pláži, cielené návštevy miestnych kultúrnych pamiatok, poznávacie zájazdy po vlastných, výlety za shoppingom, výlety katamaranmi na rybačku, potápanie, až po rôzne typy turistiky po miestnych kopcoch či národných parkoch, a ešte aj tá sa delí na ťažšiu a ľahšiu. Výber je naozaj veľký. Napríklad v takom Neapole môžete ísť na klasickú prehliadku mesta busom, alebo kombinovanú prehliadku mesta busom a pešibusom, môžete si dať „výlet“ za shoppingom, nechať sa odviezť na pláž (samozrejme nie na pláž v Neapole, ale na nejakom malebnejšom mieste pár desiatok kilákov za mestom), môžete ísť na celodenný výlet do Pompejí, alebo na kombinovaný výlet Pompeje / Vezuv, pričom Vezuv vidíte len z busu a lanovky, alebo môžete vynechať Pompeje a na ten Vezuv liezť po vlastných / zaplatiť si výlet terénnymi vozidlami. A to ešte nie sú všetky možnosti, len tie, na ktoré si spomínam. No a samozrejme, vždy máte možnosť vykašľať sa na fakultatívne výlety a urobiť si úplne vlastný program – alebo sa vykašlete úplne na všetko a ostanete na lodi vyspávať opicu oddychovať. Ak idete na výlet organizovaný lodnou spoločnosťou, máte garanciu, že ak sa niečo zmrví, loď na vás počká. Toto však neplatí, ak na pevninu vystúpite individuálne – ak náhodou prešvihnete „all on board“ čas, máte smolu, po návrate do prístavu nájdete na mieste, kde pred tým bola vaša loď, len veľké prázdno v tvare vašej lode. Pre takéto prípady je na vašej identifikačnej karte telefónne číslo na satelitný telefón na mostíku lode. Stačí naň zavolať a požiadať o asistenciu pri tomto prúsere, a začnú sa diať veci, že sa nebudete stačiť diviť. Lodná spoločnosť nájde spôsob, ako vás do 24 hodín dostať na palubu – zorganizuje všetko za vás, či to už bude transfer vrtuľníkom priamo na loď, alebo iný transfér iným spôsobom do najbližšieho prístavu. Toto všetko už ale ide na vaše vlastné náklady, takže keď vám po opätovnom šťastnom stretnutí s vašou kajutou predložia účet, pravdepodobne skončíte v mraziacom boxe po náhlom ataku mŕtvice.
Inak to ale bolo, keď sa jednej cice stratila batožina pri preprave lietadlom. Loď nepočká, batožina nikde... čo teraz? Nešťastná cica išla v prístave na odbavovací terminál a popísala problém. Tam ju ukľudnili, že „no problem“, vzali od nej lístoček od batožiny, nechali jej podpísať splnomocnenie a poslali ju chlastať na loď. Batožinu mala na druhý večer v kajute. Účet zrejme spôsobil mŕtvicu niekomu v leteckej spoločnosti.
Zhrnuté a podčiarknuté, rovnako ako Fabo, aj ja som si prvú dovolenku na výletnej lodi napriek prvotným obavám fakt užila. Až tak, že som si tento typ dovolenky zamilovala. Mám rada tie plávajúce mestá, to, že s nimi navštívim miesta, kam by som sa inak nikdy nedostala, fantastické reštaurácie a neuveriteľne dobré večerné show a celkovú slávnostnú atmosféru výletnej lode. Za mňa udeľujem desať Titanikov z desiatich.
