21. – 24. deň
Priznám sa, že keď mi slsp z nemocnice zavolal, že má zápal pľúc, zmocnil sa ma strašný hnev. Ja som človek len veľmi ťažko vytočiteľný a navyše mám problém svoj hnev a frustráciu nejako rozumne ventilovať, pretože rozbíjanie riadov a trieskanie rôznymi predmetmi nemám vo svojej výbave. Čiže ak sa mi náhodou stane, že ma nakoniec niečo dožerie, nie som schopná dať svojmu hnevu primeraný priebeh a snažím sa ho spracovať sama v sebe. Nezdravé, viem. A tak sa stalo, že po zistení, že pracovníčka linky 155 aj posádka sanitky by boli slspa kľudne nechali skapať ako psa na zápal pľúc, keby sme si neboli dupli, vo mne vybuchla atómová bomba. Myslela som, že ma trafí šľak a som si istá, že mi z uší stúpal dym. Bola som tak nahnevaná, že keď som sadala do auta, aby som šla do nemocnice pre slspa, klepali sa mi ruky a nijakým spôsobom som sa nevedela ovládnuť. Držalo ma to niekoľko hodín a naozaj si nedokážem spomenúť, kedy naposledy som bola tak zúrivá. Myslím, že sa to už ráta na päťročnice.
Snažiac sa nezabiť sa od jedu v aute som teda podvečer zamierila na Antolskú, aby som si vyzdvihla slspa. Situácia v bratislavských nemocniciach bola deň pred Silvestrom taká, že si tam slspa napriek zápalu pľúc a ťažkostiam s dýchaním nemohli nechať, pretože pre neho jednoducho nebolo voľné žiadne lôžko. Po niekoľkých hodinách na kyslíku ho vybavili viacerými receptmi a odoslali do domácej liečby. Po jeho naložení do auta ma teda ešte čakala veľká úloha, a to zohnať lieky. Podotýkam, že aj ja som stále mala aktívnu koronu, horúčku, bolesti a celkový pocit „na skapanie“. Napriek tomu som sa musela zamaskovať respirátorom a vyraziť na vyhliadkovú jazdu po lekárňach. Nebol problém zohnať antibiotiká na zápal pľúc, lieky na potlačenie imunity a injekcie na riedenie krvi. Problém bol zohnať injekcie na zastavenie zvracania. Na Slovensku sú na toto registrované tri preparáty v injekčnej forme, mala som teda recepty na všetky tri, že snáď nejaký zoženiem. Ale nie, nezohnala som. Obehla som niekoľko lekární, ale dozvedela som sa, že tieto injekcie sú skrátka už niekoľko týždňov vypredané a ak sa aj niečo naskladní, berú si to nemocnice. Silné zvracanie je pri korone obľúbený šport. Tak som sa nakoniec musela zmieriť s jedným z týchto preparátov v tabletkovej forme.
Po príchode domov nastali opäť „zaujímavé časy“. Slsp mal problémy s dýchaním a bol by sa mu určite býval zišiel kyslík, ale ten sme doma nemali. Ale zato sme mali za dve hrste liekov, ktoré mu mali pomôcť vyliečiť zápal pľúc, akurát sme museli vyriešiť logistický problém, ako ich do neho dostať, keďže už vyše týždňa zvracal čokoľvek pevnejšie od pár hltov čaju. Prvé pokusy dopadli katastrofálne, takže sme nakoniec museli získať dodatočný recept na ešte jednu krabičku antibiotík. Nakoniec sa nám podarilo postup ako – tak zvládnuť a praxou sme sa dopracovali k tomu, že slsp najskôr nalačno a s minimom tekutín zhltol tabletku proti zvracaniu a nasledujúcu zhruba trištvrte hodinu sa ju snažil nevyvracať. Niekedy to vyšlo, niekedy, najmä ak schytal silný záchvat kašľa, ktorý u neho zvracanie spúšťal, nie. V takom prípade sme postup po pol hodine skúsili zopakovať. Ak v sebe tabletku proti zvracaniu udržal aspoň trištvrte hodinu, mohol niečo ľahké zjesť a za tým zhltať lieky proti zápalu pľúc, ktoré mali tú blbú vlastnosť, že ich bolo treba užívať na plný žalúdok. A toto trikrát denne a k tomu jedna injekcia, ktorú som mu pichala do brucha – to proti krvným zrazeninám.
Silvester a Nový rok ešte boli kritické. Slsp lapal po dychu, chrčal, zvracal, vykuroval stále na 39, mal záchvaty kašľa, nemohol si ľahnúť, umieral od vyčerpania a v tvári mal tak sivú farbu, že by bol pokojne mohol hrať v akomkoľvek zombíkovskom filme bez maskovania. Až druhý deň tohto roka mu konečne priniesol úľavu v podobe niekoľkominútového záchvatu kašľa, ktorý skončil odporne znejúcim „KCHCHCHRIIIIIIIIAAAAAAAAAAAACHCHCH!“, za ktorým sa ozvalo znechutené „No ty vole, to čo je! Ja som snáď vychrchlal polku pľúc!“ Priznám sa, že som sa nehrnula zisťovať, čo vlastne slsp vychrchlal, pretože jeho popis bol dostatočne farbistý na to, aby som to neurobila. Čo ma ale doslova šokovalo bolo to, že keď sa toho zbavil, zrazu mal v tvári ružovú farbu a saturácia mu prakticky okamžite vyskočila na 94 %. Podľa jeho slov sa mu neskutočne uľavilo a zrazu mohol voľne dýchať. Od tej chvíle sa jeho stav viditeľne lepšil. V chrchlaní pokračoval s takou intenzitou, že za sebou všade vláčil rodinné balenie papierových vreckoviek a vedro, do ktorého to potom hádzal. Ale to už sme vedeli, že to s ním je na dobrej ceste.
25. deň a ďalej
Ja som ako novoročný darček od korony dostala kompletnú stratu čuchu aj chuti a ako bonus silnú nádchu. Ono by mi to ani až tak nevadilo, keby som doma nemala ešte jedného stravníka, ktorý chuť jedla cítil. Varenie bolo v tých dňoch dobrodružné. Chuť sa mi vrátila po týždni, čuch sa rozhodol, že spolupracovať nebude. Naďalej ma trápili horúčky, kašeľ, bolesti svalov a kĺbov a neuveriteľná únava, čiže môj stav zostával nezmenený deň za dňom, týždeň za týždňom. Slsp sa naproti tomu viditeľne zotavoval a na konci desaťdňového obdobia na liekoch už mal saturáciu v norme a bol bez zvýšenej teploty. Choroba mu ale dala tiež riadne zabrať, bol slabý ako mucha a rovnako ako ja trpel únavovým syndrómom a pretrvávajúcim kašľom. Niekedy okolo 35. dňa od začiatku mojej choroby on vyzeral viac – menej v poriadku, ja som sa cítila stále dosť zle.
Na 38. deň mojej choroby som mala opäť horúčku cez 38 stupňov. Niekedy okolo 40. dňa som si uvedomila, že bolesti svalov som už asi dva dni nemala, ale zato sa s oveľa väčšou intenzitou ozvali bolesti hlavy. V niekoľkých anglicky písaných článkoch som sa dočítala o „debilitating headaches“ a meraniach, ktoré preukázali, že ľuďom zasiahnutým týmito koronovými bolesťami hlavy IQ dočasne kleslo o 15 – 20 bodov. Priznám sa, že tak nejako to muselo byť aj u mňa, hoci merať som to nedala. Tie bolesti boli tak strašné, že som jednoducho nedokázala myslieť. Koncentrovať sa popri nich na prácu z domu bolo niektoré dni proste nad moje sily. Pozerala som na veci, ktoré sú za normálnych okolností v mojej práci úplne elementárne a nedávalo mi to nijaký zmysel. Tieto bolesti hlavy pretrvali zhruba týždeň. Potom sa to konečne všetko začalo zlepšovať.
Na 39. deň od začiatku mojej choroby sme si so slspom nechali urobiť opakovaný PCR test. Obom nám vyšiel negatívny, čo jeho síce neprekvapilo, ale mňa celkom aj áno, keďže som stále bola chorá a s horúčkami. Nakoniec mi trvalo dokopy až sedem týždňov, kým mi konečne horúčky klesli do normálu. Nádcha, ktorá v tom čase trvala už mesiac, ma konečne prešla, rovnako ako aj bolesti všetkého. Cítila som sa síce stále ako vygrcaný rezeň, už ale ako viac – menej zdravý vygrcaný rezeň. Po siedmich týždňoch sme si teda konečne mohli z psieho hotela zobrať psy – už sme neboli nebezpeční pre okolie a mohli sme chodiť von. Venčenie v prvé dni bolo ale takmer výlučne na slspovi, ktorý napriek tomu, čím si prešiel, mal už oveľa viac síl než ja. Dnes, teda po takmer dvoch mesiacoch od začiatku mojej choroby, sme už v podstate zdraví, akurát obaja ešte trochu pokašliavame a oboch sa nás drží únavový syndróm. Mňa ako bonus bolievajú kĺby, predovšetkým kolená a bedrá, hlavne po vychádzke. Musím ísť na pľúcne vyšetrenie (kam nie je tak jednoduché sa v týchto dňoch dostať), pretože môjmu všeobecnému lekárovi sa nepáči čosi na mojom dýchaní. A môj čuch ešte stále nie je v poriadku, cítim len veľmi intenzívne vône a aj to len v prípade, že si do nich strčím nos, beriem preto prípravky na obnovu nervov. Venčenie psov si musíme spravodlivo deliť, na spoločné vychádzky zatiaľ nechodíme, pretože šetríme sily. Jediná naša výhoda spočíva v tom, že sa nemusíme zúčastňovať masových testovaní, pretože na to máme papiere od lekára.
Toľko k našej spoločnej skúsenosti s ochorením COVID–19. Myslím, že ani jeden z nás ho nemôže odporúčať ako kratochvíľu, ktorou by si človek mal spríjemňovať dlhé zimné večery. Za seba dúfam, že v budúcnosti sa tejto chorobe už vyhnem a dokážem to nejako dotiahnuť až do úspešného očkovania bez toho, aby som to po pár mesiacoch chytila druhý raz. Udeľujem jedno vedro vychrchlaných hlienov z desiatich.
