6. - 8. deň
Na šiesty deň od začiatku ochorenia, v utorok 15.12., zrazu prišla silná úľava, spôsobená tým, že sa moje črevá rozhodli, že po piatich dňoch hnačkovania, kŕčov a bolestí mi konečne dajú pokoj. Hnačka ustala, kŕče pominuli a ja som zrazu mala pocit, že by som toto ochorenie mohla aj prežiť. Ale aby som to zase nemala tak jednoduché, objavili sa u mňa prvé príznaky ochorenia dýchacích ciest. Začala som kašľať. Celkom kvalitne a vytrvalo, bol to ten nepríjemný dráždivý suchý kašeľ, keď sa človek nedokáže zhlboka nadýchnuť alebo rozprávať bez toho, aby sa mu to škaredo nevypomstilo. K tomu sa pridružila zvýšená teplota, ktorá však zatiaľ nepresahovala hranicu 38 stupňov, takže som ju neriešila, zimnica a pocit pálenia v krku. No a naďalej som bola slabá ako mucha, mala som bolesti svalov, kĺbov a hlavy. Ale bez tráviacich ťažkostí to aj tak bolo o sto percent zvládnuteľnejšie. Chuť do jedla som nemala, a úprimne, aj tak by som sa ešte asi bála niečo jesť, takže som si len za častého fňukania a oddychovania nejako uvarila veľký hrniec kuracieho vývaru, ktorý som potom priebežne pochlipkávala na striedačku s čajmi. V tom čase som si už bola istá, že to bude korona a že testy, ktoré ma čakajú vo štvrtok, to už len potvrdia.
Streda nepriniesla žiadnu zmenu k lepšiemu, hoci v tom čase som už mala siedmy deň od začiatku príznakov a tak nejako som očakávala, že by to už mohlo aj začať ustupovať. Mala som (z googla, ako inak) informácie, že nekomplikovaný priebeh sa tak nejako vstrebe do desať dní, lebo veď všade o tom písali zhruba v tomto duchu a ja som predsa športovec, nefajčiar, alkohol tiež pijem len výnimočne, nemám nadváhu ani žiadne chronické ochorenie a stále som relatívne mladá. Dnes, keď tento článok píšem, teda na 39. deň od začiatku choroby, ešte stále nie som zdravá (slsp tiež nie), mám teplotu 38 stupňov, za sebou víkend šialených bolestí celého tela, oficiálne som ešte stále v karanténe, pretože som zatiaľ nemala šťastie na tri po sebe idúce dni bez príznakov respiračného ochorenia a len sa rehocem mojej detskej naivite. Na striedačku so záchvatmi depresií.
Vo štvrtok 17.12. som ráno kašľúc a s teplotou sadla do auta a odviezla som sa na odberné miesto, kde som si na chladnom vzduchu a v daždi postála hodinku aj napriek tomu, že som bola objednaná na konkrétny čas. Panoval tam chaos, nikde nič nebolo riadne označené, ľudia nevedeli, do akého radu sa postaviť, či sa niekde treba registrovať a odovzdať číslo COVID passu. Ľudia čakajúci na PCR testy s COVID passom sa miešali s pravdepodobne väčšinou zdravými ľuďmi čakajúcimi na antigénové testy za účelom získania mimoriadne pochybnej „priepustky na Vianoce", ešte viac spochybnenej čakaním na testy v jednej hrči s indikovanými príznakovými pacientmi. Nakoniec sa objavil príslušník ozbrojených zložiek a nejako to tam celé usmernil s tým, že v jednom rade sa čaká na registráciu COVID passov, v druhom potom na samotný test a tí, čo chcú antigénový test, alebo tí, čo nie sú objednaní a nemajú COVID pass, majú ísť preč, lebo antigénové testy sa robia až od druhej popoludní a na PCR testy sa treba objednať. Vzápätí vysvitlo, že samotné odbery realizuje presne jeden pracovník, ktorý striedavo bral vzorky nám s COVID passmi, ktorí sme tam stáli vonku v daždi pri príjemných dvoch stupňoch a tým, ktorí došli autom ako objednaní samoplatcovia. Výborné to bolo, veľmi som si to užila a nepochybujem, že môjmu stavu to rozhodne "prospelo" aj napriek tomu, že som vďaka niekoľkým vrstvám zimného oblečenia vyzerala zhruba ako panáčik Michelin. V závere ma ešte upozornili, že kvôli enormnému záujmu o testy môžem výsledky očakávať až do štyroch dní, pretože laboratóriá nestíhajú, a bola som odoslaná naspäť do domácej karantény. Neviem, či koncentrácia bacilov v mojej vzorke bola tak vysoká, že to na tých laborantov zo skúmavky ujúkalo a mávalo transparentmi aj bez testovania, ale výsledok mi došiel už o siedmej večer. Samozrejme, bola som pozitívna na vírus SARS-CoV-2. O to prekvapujúcejšie bolo, že slsp, ktorému sa nejakým neuveriteľným zásahom osudu podarilo objednať na testy ako samoplatcovi, mal výsledok testu negatívny.
S polovičiakom sme chvíľu špekulovali a potom sme sa dohodli, že nech sa radšej odprace naspäť do Liptovského Mikuláša. Ono to totiž vyzeralo ako zázrak, že napriek tomu, že so mnou strávil prvý týždeň mojich príznakov, presnejšie tých najkritickejších prvých päť dní od vypuknutia mojej choroby, kedy je podľa vedcov človek najsilnejším prenášačom, dokázal sa nenakaziť. Mysleli sme si, že mal fakt šťastie a má veľmi dobrú imunitu, ale nevideli sme dôvod, prečo by sme to mali zbytočne riskovať aj naďalej. A tak aj bolo, slsp odišiel domov a ja som ostala sama so svojou koronou.
9. - 14. deň
Ďalšie dni sa niesli vo veľmi podobnom duchu, ako predchádzajúce dva. Zvýšená teplota, kašeľ a pálenie v krku boli tá príjemnejšia časť ochorenia. Hrozná únava, ktorá sa ma držala, všetko samozrejme komplikovala, o to viac, že sa mi k tým príznakom, ktoré som mala dovtedy, pridružil aj ďalší príznak korony, a to nespavosť. Čiže som bola neskutočne unavená, ale zato som nemohla takmer vôbec spať, čo je kombinácia na nezaplatenie. Ale úprimne poviem, že najhoršie boli bolesti. Nikdy som si nemyslela, že „respiračné“ ochorenie môže takto bolieť. Bolievali ma kosti, svaly, kĺby, hlava, a to všetko s takou intenzitou, že som niekedy nahlas kričala, keď som sa potrebovala zdvihnúť z postele. Áno, aj pri iných respiračných ochoreniach zvykne človeka bolieť... celý človek, ale toto bola predsa len trochu iná úroveň bolesti. Našťastie, nebolelo ma vždy všetko naraz (hoci občas áno), ale obyčajne sa to striedalo v náhodných kombináciách, čo do korony vnieslo aj dobrodružný prvok, niečo ako lotériu na tému „hádaj, čo ťa bude bolieť dnes a ako silno“.
Deň po pozitívnom výsledku testu som sa ozvala môjmu všeobecnému lekárovi, ako sa veci majú. Totiž, očakávala som, že keď sme v tom 21. storočí, tak mi spolu s pozitívnym výsledkom PCR testu prídu mailom aj nejaké všeobecné inštrukcie, čo mám čakať, ako mám postupovať, ktoré príznaky už mám pokladať za alarmujúce a kedy zhruba volať sanitku, ak sa to zhorší. Ale nie, nič také neprišlo a nenájdete to na žiadnej oficiálnej stránke, takže sa nijako nečudujem, že linka 155 cez sviatky kolabovala. Ono keď sa človek cíti, ako keby ho zomleli v mlynčeku na mäso a nikde na internete sa nevie dopátrať toho, či to je ešte „normálne“, alebo už nie a ako si pomôcť, a navyše sa kvôli sviatkom nevie tak dva - tri týždne dovolať k svojmu všeobecnému lekárovi (prípadne aj dlhšie, keďže časť všeobecných lekárov vraj dlhodobo "ordinuje" buď len telefonicky, alebo rovno vôbec a nedvíhajú ani ten telefón), veľa možností kam sa obrátiť s otázkami naozaj nemá. Ja som sa ale môjmu všeobecnému lekárovi dovolala a dostala som pár inštrukcií. Korona je spôsobená vírusovým ochorením a ako taká sa teda liečiť nedá, „lieči“ sa symptomaticky, teda potláčaním príznakov a čakaním, kým to prejde. Môže zasiahnuť prakticky akýkoľvek orgán v tele, preto treba piť až 3,5 litra tekutín denne, aby sa predišlo zlyhaniu obličiek, čo býva dosť častá komplikácia a človek by si mal sledovať, ako často chodí tekutiny vypúšťať. Korona zaťažuje pečeň, preto sa na znižovanie horúčky používa predovšetkým paralen, ktorý vraj pečeň zaťažuje relatívne málo. Teplota do 38 stupňov sa však neznižuje. Teploty nad 38 stupňov sú bežné po dobu niekoľkých dní, ak je to však viac, ako päť, treba sa ozvať lekárovi. Na kašeľ sa užívajú príslušné prípravky v závislosti od toho, či je suchý alebo vlhký. Na bolesti hrdla kloktadlo. Na prípadnú nádchu sprej do nosa. Treba ležať a spať a medzitým sa dopovať vitamínmi C a D3. A držte sa, prajeme vám, nech to rýchlo prejde.
Tak fajn, mohla som sa začať liečiť s oficiálnou morálnou podporou a diaľkovým dozorom všeobecného lekára. Tak som sa snažila. Ale nejako som nemala pocit, že moja choroba sa vyvíja tým či oným smerom, deň za dňom vyzeral tak isto. Pomaly som začala rozmýšľať, čo je so mnou zle. No a do toho prišiel bonus. V sobotu 19.12. mi slsp oznámil, že začal kašľať. Objednal sa preto obratom opäť na PCR test, ale ten už druhý raz vyšiel negatívne. No veď dobre, existujú aj iné choroby ako korona.
Svojej všeobecnej lekárke sa slsp už pred Vianocami nedovolal. Kašeľ sa mu ale zhoršoval a cítil sa čoraz biednejšie, takže sa na ráno 23.12. už tretí raz po sebe ako samoplatca objednal na PCR test. Po návrate domov omdlel do postele, teplota mu vyletela do stratosféry a kašľal tak, že padali omietky zo stien. A keďže aj korona má zmysel pre humor, ráno na Štedrý deň mu na mobil zapípala správa, že je aj on pozitívny na SARS-CoV-2. Mali sme teda pred sebou „veselé“ Vianoce.
