Urobil som si taký malý trip po Srí Lanke a kto má záujem, nech číta. Ostatní šup-šup rovno do diskusie. Ak sa tento článok bude lúbiť, možno zosmolím i druhý o navštívených miestach.
Srí Lanka je ostrov v Indickom oceáne rovno pod Indiou a kedysi sa nazývala Ceylonom. V Indii som nebol, takže nemôžem porovnávať. Najprv sa sem svoje predstavy o živote pokúšali presadiť Portugalci, po nich Holanďania a nakoniec Briti. Po nich tu ostal dosť silný vplyv, napríklad v nápisoch v angličtine, i keď Srí Lančania majú svoj jazyk - sinhálštinu a svoje vlastné cifrované písmo. Oficiálne je Srí Lanka demokratickou socialistickou republikou, ale nič socialistické tam nečakajte. Štátne nemocnice sú síce zadarmo, ale na vyšetrenie sa čaká 2-3 mesiace. Takže tam funguje slušná sieť súkromných zdravotníckych zariadení, ale za cash. Dôchodok majú zabezpečený iba zamestnanci štátnych inštitúcii.
Ľudia: Výzorovo ako naši osadníci, ale povahovo sú to milí a slušní ľudia. Niektorí sú o dosť tmavší, ako väčšina obyvateľstva a to predovšetkým Tamilci alebo ľudia žijúci na vysočine. Väčšina z nich sú budhisti - 70 % a zvyšok po 10 % kresťania, hinduisti a moslimovia. Bezpečnosť je tu normálna ako u nás a tak sa niet čoho obávať. Prispievajú k tomu i všade prítomní policajti. Inak si treba dávať pozor na všetky uniformy od policajto cez želežničiara až po pracovníka múzea. Uniforma tu má rešpekt, pokyny uniformy a príkazových tabuliek sa dodržiavajú. Zažil som dosť nepríjemného strážcu pamiatky, ktorý hučal na turistu, ktorý si fotil tam, kde to je zakázané a na jednu turistku, ktorej manžel si z ploskane upil živej vody. S oboma začal spisovať protokol a hulákal, že ich berie na policajnú stanicu. Celkovo tu ľúbia byrokraciu a na všetko majú lajstrá. Pri vstupe do nejakej pamiatky vám z lístka utrhnú ústrižok, lístok ešte opečiatkujú a do vlastného hárku si starostlivo zapíšu číslo lístku, a čas vstupu/odchodu z pamiatky. V roku 2009 skončila občianska vojna s Tamilskými tigrami, kedy ich armáda zlikvidovala a dnes sa vláda snaží Tamilcov úspešne integrovať do Srí Lanského spôsobu života. Čo som trochu prekvapený, na Srí Lanke panuje na uliciach poriadok. Čakal som kade tade mŕtve zvery pod igelitovou perinou, ale ulice sú okrem prachu fakt čisté, dokonca bez špakov, i keď máte problém nájsť odpadkový kôš.
Rozdiel som zbadal, iba keď sme prechádzali moslimskými dedinami a mestami, tie boli zabordelizované. S moslimami, čo som sa dozvedel, majú ostatné náboženstvá mierne problémy kvôli ich požiadavkam a presadzovaniu vlastných názorov. Sem-tam sa vyskytne i nejaký ten világoš medzi moslimami a budhistami. Ostatné náboženstvá navzájom spoluexistujú bez problémov. Oblečenie je ako u nás, akurát ma prekvapovala obľuba riflí pri teplotách nad 30 °C. Ženy dosť často chodia oblečené v klasickom sari - zamestnankyne v štátnych službách ho musia nosiť povinne. Na takej mladej babe je fajn, ale keď stretnete tetu po záruke, nie je najkrajší pohľad na jej holé, bublaninové brucho. Čo sa ešte týka žien, majú tu jeden veľmi nepekný zvyk. Ak si nejaký zadaný pán nájde dámu na vyplnenie voľných chvíľ, dotyčná dáma to kľudne oznámi jeho žene. Týmto spôsobom to hadie plemeno celkom eliminovalo neveru na celom ostrove. Väčšina miestných ovláda angličtinu, samozrejme s patričným prízvukom. Ja s mojou úrovňou “I am hungry” a ich prízvukom “emešink”(amazing), “gér”(year), som mal trošku problémy. Nachystajte sa na to, že je tu bežné dávať všimné. Odfotiť sa s niekým zaujimavým, niekto Vám pomôže s batožinou, sprievodca po pamiatkach atď. Taxa : 100-200 srí lanských rupii (LKR).
Jedlo: Hlavným jedlom je ryža s kari. Vypýtate si kuracie, rybacie alebo vegetariánske kari a dostanete tanier ryže, príslušné kari a 3-4 misky nejakej dusenej zeleniny či šošovice.
Mne osobne kari viac chutilo v Thajsku. Srí Lanské jedlá sú viac štiplavé, slané jedlá sú presolené a sládké presladené. V pouličnej jedálni bohatá porcia kari stojí 400-700 (LKR). Mne osobne viac chutilo kottu rotti, čo je nejaká zmes zeleniny, kuracieho mäsa, vajca a placky, ktoré sú nadrobno nasekané a premiešané. Jedlo je šikovne naložené v tanieri, ktorý je obalený sáčkom. Ak nevládzete ziesť všetko, zo sáčku si urobíte uzlíček so sebou.
Porcia je dosť lacná - 200 LKR a ak máte štastie na kuchára, pri príprave jedla máte aj hudobné číslo. Tringelty sú skoro všade už započítané na bločku vo výške 10 %. S jedlom si to plánujte dopredu a nie keď vás chytí hlad. Aj príprava raňajok tu bežne trvá v hoteloch či guest housoch pol až tri štrvrte hodiny. Pre tých, ktorí sa stravujú na rýchlej strave: najviac som videl po mestách pizzu hlad a sem tam kráľa burgerov. Zlaté oblúky som nevidel, ale že vraj ich majú v hlavnom meste Colombe. Raz sme hľadali niečo “slušnejšie” a vbehli sme do family restaurantu. Tých je tu pomerne dosť a ak nemáte chuť na polotovar zohriaty v mikrovlnke, tak sa týmto podnikom zďaleka vyhýbajte. Pitný režim treba dodržiavať z fliaš vody, ktoré sú zalepené foliou. Balenú vodu kúpite v každom obchodíku s potravinami, takže si nemusíte robiť zásoby. Tieto potraviny sú na každom kroku, ale treba sa pripraviť na nie príliš príjemný odér. Mne vždy pri vstupe riadne vykrútilo nos, takže len som schmatol najbližiu flašu vody a hajde preč. Pri cestách na každom kroku sú aj predavači s čerstvými kokosákmi. Šikovne mačetou otvoria kokosák (60LKR) a vložia slamku na pitie. V stánkoch pri cestách a v podnikoch je bežným nealko pitím čerstvý džus, ktorý je naozaj čerstvý, nakoľko tieto džúsy robia z rozmixovaného ovocia a keďže v nich aj slamka stojí, ich konzumáciou sa i zasýtite. Oplatí sa dať si ich v stánkoch pri cestách a pamiatkach. Popíjate džús a sleduje boj predavača, ako si chráni kopu ovocia pred nájazdmi opíc. Ovocie je tu v rôznych tvaroch a formách. Okrem nám známych druhov je to veľká zmes ovocných podivností. Tiež k dostaniu bežne pri cestách alebo v miestných zelovococh.
A to, čo najviac zaujíma tunajšie mužské osadenstvo a Norielle: áno, alkohol je tu voľne predajný. Pivo je bežne všade k dostaniu a je pitné. Tvrdší alkohol v miestných wine shopoch a tradičnou miestnou živou vodou je arak - kokosová pálenka s 33 voltami. Fľaša 1500 LKR. Mimo turistického juhu je problém s normálnou kávou. Všade vám ponúknu len Srí Lanskú hnedú žbrndu. My sme niekedy cez deň viac cestovali hladaním kávy, ako pamiatok. V turistických oblastiach klasické presso už nájdete (350 LKR). Fajčiarom odporúčam si priniesť cigošky. Miestne cigarety stoja 500 LKR a zahraničné značkové 1100 LKR. Tieto ceny sú dosť vysoké hlavne pre miestnych a tak sa nečudujte, že i personál v hoteli, kaviarni vás poprosí o cigaretu. Miestni fajčia cigarety do polovičky a zvyšok si uschovajú na neskôr alebo ju odovzdajú do vedľajších rúk. Inak na fajčenie si treba dávať pozor. Tam, kde je zákaz ho treba rešpektovať, lebo hneď príde policajt či iná kompetentná osoba s upozornením. Pomerne ľahko sa dá zohnať i tráva, ale to neznamená, že si môžete voľne užívať na ulici. Tak isto ako u nás je nelegálna a čo som sa dozvedel, policajti sa s huličmi nemaznajú. 5 g stojí cca 5000 LKR. Inak bežne sa tu žuje betel, čo je zmes listov plus nejaké halucinogénne orechy. Hlavne si to dávajú babky-oberačky čajovníka, prípadne iná ťažko pracujúca chudina. Betel má stimulujúce účinky voči únave, potláča hlad atď. Takže ak zbadáte domáceho s červenými zubami, nemá krvácanie dasien ale žuje betel.
