Flóra
Srí Lanku nazývajú zeleným smaragdom, či tak nejak. Flóra je tu tropická a prevládajú tu palmy rôzneho druhu, exotické ovocie bežne známe aj u nás ako banány, ananás a vo veľkom kokos, mango, papája, jackfruit.
Veľmi pekná je “horská” krajina zarastená čajovými plantážami. Pri pobreží som si všimol 5-6 vrstiev škridiel na strechách domov. Až občasný rachot mi vysvetlil túto záhadu. Isaacova teória platí, akurát tu nie s jablkami, ale s kokosmi. Takže ak nechcete zažiť zrážku kokosu s vaším kokosom, dávajte si pozor. Aj večer pri sedení v bare, ktoré sú často umiestnené pod palmovými hájmi.
Fauna
Začnem niečím menším: komáre. Áno, je ich tu mrte a je dobre sa na ne pripraviť. Miestni tvrdia, že ich neotravujú preto, že jedia samé štipľavé jedlo, a tak ich komáre neštípu. Ja som štipľavé jedlo konzumoval tak isto a aj tak sedeli na mne. Takže sa z domu nezabudnite zaopatriť dobrým repelentom, lebo hlavne večerné posedávanie sa môže zmeniť na rýchly koniec s ešte rýchlejším úprkom. Také tie odpudzovače do zásuvky nie sú veľmi potrebné, keďže som sa nestretol s ubytkom, ktoré by nemalo moskytieru nad posteľou. Psy: Miestna pouličná zmes je všade. Na uliciach, na cestách, v hoteloch, na pláži.
Na vašej deke vedľa vás, pod ležadlom, pod stolom v reštaurácii, na pamiatkach, v horách či džungli. Nie sú agresívne a vhľadom na vyššie teploty sú viac menej oťapené. Najradšej ležia či stoja pri okrajoch ciest a vhľadom na miestnu divokú premávku som sa čudoval, že ich mŕtvoly neodstraňujú pluhmi. Takže ľudia, ktorí majú strach zo psov, Srí Lanka nie je pre vás. Slony: Na Srí Lanke žije cca 3000 slonov. Niektoré v parkoch/rezerváciách, ale niektoré v určitých oblastiach voľne v prírode. Tu sú pri cestách elektrické ohradníky popri cestách, ale šak slon si svoju cestu nájde. Tak sa i nám stalo, že popri ceste sa pásol divý slon.
Slon tu patrí k nebezpečným zverom a miestni z nich majú strach. Mesačne zabijú 1-4 ľudí. Sú chránené a obrana je povolená iba delobuchmi a elektrickým plotom pri cestách a okolo celých dedín. Naozaj to netreba podceňovať, lebo sa bežne stáva, že turista si chce odfotiť slona a do auta či inej skrýše už nedobehne. Tiež sa v týchto oblastiach neodporúča voľne sa špacírovať po vonku a i keď je to kúsok, radšej si zobrať nejaký dopravný prostriedok. Úplne normálne sa tu vyskytujú aj opice, ktoré sú poloplaché.
Nie že by vyslovene robili nájazdy na veci, ktoré sa im zapáčia, ale treba byť v strehu, aby niečo neuchmatli. Ďalšie zvery, ktoré som tam videl voľne pobehovať: varan, rôzne chameleóny,
mrte farebných vtákov (operených s krídlami), veľké čierne veverice (na stromoch), byvoly, krokodíly, kobry.
Doprava
Už na letisku našinec nadobudne pocit, že je to asi iné, ako u nás. Na hociakom malom letisku na svete (samoška okrem Bratislavy a Košíc) sa cestujúci potkýňajú v duty free zóne o stánky s klasickým tovarom ako sú handry, cigošky, voňavky. Na letisku v Colombe sa však premiesťnujete chodbou bielej techniky. Po stranách chodby máte obchod vedľa obchodu a kto má záujem o chladničku či práčku, určite si tam vyberie. Vonku zistíte ďalší drobný detail, že všetci tu jazdia nesprávne, v opačnom smere jazdy. Doprava je tu taká typicky ázijsko-chaotická. Každý sa niekam tlačí a pchá, každý každého predbieha. Z dopravy som mal pocit, že tu majú nejakú nevypísanú súťaž, kto tesnejšie prejde okolo druhého.
Medzi obcami sa vám pokojne stane, že na miestnej ceste váš vodič predbieha kamión a oproti sa o to isté pokúšajú aj dva autobusy. Bežné je tu trúbenie, ale nie ako u nás “hej ty ko..t, uhni”, ale len také milé tu-tu, pozor, predbieham. Ak má cesta dva pruhy v jednom smere, miestny šofér je z toho rozhodený a ide stredom cez oba pruhy. Smerovky sa pri jazde obvykle používajú, ale nie je samozrejmé ich aj vypnúť. Takže šofér smerovku nevypne, ale radšej vám rukou ukáže, že ho môžete predbiehať.
Najčastejším približovadlom pre miestnych i turistov je tuk-tuk. Používa sa na dopravu akýchkoľvek vecí živých, či neživých.
Bežne odvezie aj dve nemecké metrákové batôžkarky, čo je jedna srílanská família so 4 deckami, rodičmi a babkou. Tuk-tuk sa dostane všade a vždy a v horách som ho videl dostať sa do terénu, adekvátnemu našej Zamkovského chate. Stačí stáť na okraji cesty a prvý voľný vám zastaví. Taxa za jazdné je pevne stanovená na 50 LKR za prvý km a 100 LKR za každý ďalší. Na tejto taxe trvajte, aj keď vám bude šofér tvrdiť niečo iné. Ďalšou možnosťou prepravy je autobus. Ich dizajn a technické prevedenie mi pripomína naše busy z 50-tych rokov 20. storočia. Ak by tu mal slsp odslúžiť jeden turnus, iste by do neba velebil aj nórske hybridy, i keď by sa zase nenudil, lebo každý šofér má svojho sprievodcu/pokladníka. Na cestách ich je minimálne toľko, čo tuk-tukov a dostanete sa s nimi aj do najodľahlejšej dediny. Z turistov som ich videl používať iba batôžkarov, asi aj preto, že sú extrémne lacné. A aj preto, že majú kopec času, keďže bus zastaví pri každom človeku pri ceste. Túto dopravu som osobne nevyskúšal, lebo ma nelákalo sa tralalákať 30 km 4,5 hodiny v sardinkovom stave pri 35°C. Ďalšou možnosťou sú vlaky. Premávajú na dlhších tratiach, ich problémom je však pomalšia jazda a jednokoľajky. Tak sa často vlaky čakajú v stanici, aby mohli ísť ďalej a to naťahuje čas.
My sme chceli aj trošku pobehať po ostrove a čo-to vidieť. Najprv sme rozmýšľali nad požičaním auta, ale po prečítaní pár info o tamojšej doprave sme sa rozhodli pre prenájom auta aj so šoférom. Túto “živnosť” robí popri svojej reálnej práci kopa Srílančanov a určite ju odporúčam. Šofér s autom a benzín vás vyjdú na týždeň na pár stoviek EUR a je to iba o pár drobných viac, než si iba požičať auto. Šoféra si ľahko nájdete cez net, buď vám on navrhne okruh alebo vy si zvolíte trasu a dohodnete cenu. Tak isto vám môže navrhnúť ubytovania v guest housoch. Jeho ubytovanie je zahrnuté vo vašej cene, ale tá cena je rovnaká, ako keby ste si ubytko objednávali napr. cez booking. My sme mali vojenského policajta s hybridnou hondou. Tú on každé ráno vypulíroval zvonka i zvnútra a vo dverách nás už čakala fľaša vody. Šofér vás odviezie presne na miesto určenia a nemusíte hľadať tú či onú pamiatku a miesto na parkovanie, on ostáva v aute, takže stráži i vašu batožinu, odháňa všadeprítomných predajcov pohľadníc a cretiek, počas jazdy si môžete vychutnať krajinu (pozerajte iba do bokov a nie dopredu, čo sa deje na ceste), prípadne vám zastaví po ceste pri nejakej zaujímavosti a cestou sa môžete baviť o bežnom srílanskom živote. Ak sa predsa len rozhodnete pre prenájom auta, skúste si to pozrieť dopredu cez net, lebo na uliciach som oproti iným krajinám nevidel veľkú ponuku požičovní (ani žiadnu bielu tvár za volantom). Na vidieku odporúčam dodržiavať rýchlosť, pretože každých x-kilometrov sú policajti (zväčša dvaja starší pupkatí na 1 motorke so srandovnou bielou guľatou prilbou) a merajú rýchlosť, či jazdu cez plnú čiaru. Keďže to tu nikto nedodržiava, bolo mi záhadou, podľa čoho si vyberajú, koho zastavia.
Ubytko
My sme mali ubytovanie vopred vybrané a brali sme miestnu strednú triedu v guest housoch. Noc za pomerne rozľahlú izbu plus sociálne zázemie za 6500 LKR s raňajkami. Ubytovanie si odporúčam dopredu overiť, lebo my sme mali v rovnakej cene izbu typu vybývaná robotnícka ubytovňa alebo 4* slovenský hotel. Personál je všade veľmi milý a nikdy na nich neuvidíte, že by ste ich niečím otravovali.
