Výroba noža for dummies

Dnešný článok bude príjemná odbočka od zabíjania. Povieme si úplne jednoduchý návod, ako si vyrobiť vlastný nôž. Stačí na to bežne vybavená dielňa (balkón, ak to chcete hnať do extrému), pár hodín času a kopec trpezlivosti. To posledné nemám, takže sa mi výrobu noža podarilo outsorcovať. O výrobe však mám kopec teoretických vedomostí takže sa o ne podelím.

Po dlhom čase sa mi písal kamarát, volajme ho Paľo, že je v armyshope a či mu neporadím nejaký nôž, ktorý by si kúpil na narodeniny. Niečo sme vybrali a zabíjali čas písaním o nožoch. Upozornil som ho na moju obľúbenú facebookovú skupinu, kam nožiari dávajú svoje výrobky a často aj návody. Potom o Paľovi 3 dni nikto nepočul. Keď mal preštudované tisícky príspevkov, tak mi písal, že sa rozhodol vyrobiť si vlastný nôž. "Jasné, jasné, to som si hovoril aj ja..." Ale potom mi začal posielať fotky noža vo výrobe a po cca týždni aj hotového výrobku. O ďalší týždeň ďalšieho. Založil si stránku na propagáciu svojej nožotvorby. Rozhodol som sa kuť železo, kým je horúce a nadhodil som, či mi niečo nevyrobí v rámci tréningu. Reku, nech nežerem, preplatím materiál. Prekvapivo súhlasil.

Návrh

Prvým krokom pri tvorbe noža je zamyslieť sa nad jeho plánovaným využitím. Ináč bude vyzerať kuchyňák na krájanie zeleniny, ináč nôž na spracovanie zveriny a ináč univerzálny nôž do lesa, t.j. na špekáčiky. Vznešenejšia cesta je vymyslieť a nakresliť si tvary svojho noža. Druhá alternatíva je "nakúpiť" výkresy na nožiarskom fóre. Po nejakom doťahovaní sme vybrali warriora, veľký armádny nôž.

Aby bolo jasné, dnes sa budeme baviť iba o najjednoduchších druhoch nožov - s pevnou čepeľou a full tang konštrukciou (oceľ prechádza celým telom noža a rukoväť je len kvôli tomu, aby sa pohodlne držal). Pri výbere tvaru noža si dáme pozor na zbytočné ostne, diery a oblúky. Jednak by nás pri výrobe kvôli týmto zbytočnostiam jeblo a zároveň by bola zvýšená pravdepodobnosť, že si ublížime.

Oceľ

Nože sú prekvapivo z ocele. Existuje stovky druhov ocelí, odlišujú sa od seba svojimi vlastnosťami, ktoré sú dané rôznymi prímesami. K tejto téme tu máme povolanejších, ja to len rýchlo preletím. Poznáte ten klasický trojuholník služieb, nikdy sa nepodarí mať naraz všetky tri vrcholy.

Pri oceliach je to podobné. Vlastnosti, ktoré nás najviac zaujímajú pri oceliach sú:

Tvrdosť - schopnosť noža krájať. Čím je oceľ tvrdšia, tým neskôr sa nôž otupí. Na druhej strane, ak sa veľmi tvrdý nôž predsalen otupí, tak ho doma nikdy nenabrúsite.

Pružnosť - schopnosť noža absorbovať nárazy. Nepružné nože sú veľmi krehké. Stačí trocha silnejšie seknúť a kus čepele nám so zlomyselným zazvonením preletí okolo ucha.

Odolnosť voči korózií - každá nožiarska oceľ skôr, či neskôr skoroduje. Záleží len na tom, čomu a ako dlho je vystavená. Skúste vymáchať nôž z bežnej nerezovky v mori a bez sušenia a olejovania ho dajte do púzdra. Po 2 týždňoch z púzdra už iba vyklepeme šupinky hrdze.

Tvrdé a málo pružné nože sa hodia napríklad do kuchyne. Tam využijeme ich skvelé rezné vlastnosti, ale so sekaním nepočítame. Mäkké a pružné ocele sa hodia na mačety. Pri sekaní nepotrebujeme ostrie ako žiletka, hlavne, že čepeľ vydrží zásek do tvrdého dreva alebo občasné seknutie do zeme.

Vzhľadom na veľkosť a zamýšlané použitie warriora sme vybrali oceľ 14 260 (54SiCr6). Je to pružinová oceľ, veľmi pružná, obstojne tvrdá, rýchlo hrdzavejúca.

Pre úplnosť si spomeňme ocele 3. tisícročia, ktorým sa darí viac menej kombinovať všetky tri žiadané vlastnosti. Sú produktom práškovej metalurgie. Stačí vedieť, že sa jednotlivé zložky ocele rozomelú na jemný prach, dôkladne premiešajú a nasypú do formy, kde sa spečú do jedného kusu. Typickým zástupcom týchto ocelí je Elmax. Cena je asi 5x vyššia ako bežné ocele, kvôli tvrdosti sa s ňou ťažko pracuje, takže je pre začiatočníka nevhodná.

Okej, oceľ sme vybrali. Ale málokto má za rohom trpasličiu baňu, takže ako sa dá oceľ zohnať? Vzhľadom na nedávny rozmach hobby nožiarov, už existujú aj obchody so všetkým, čo je treba na nože. Takže oceľ vložíme do košíka a vybavené. Cena za kus vhodný na 1-2 nože je pár káv alebo návšteva kina, takže nič svetoborné.

Ten horný je warrior, stál tuším 7 eur.

Hrubá práca

Keď prišla oceľ na warriora, tak mi Paľo písal, že sme to asi posrali. Totiž vo výkrese bola zaznačená hrúbka materiálu 6 mm. Bavili sme sa, či to nie je zbytočne veľa. Nakoniec sme sa hodli, že je to akurát. Hovno. 6 mm je už poriadna koľajnica. Na plocháč si prekreslíme náš návrh noža.

Uchytíme do zveráku, zoberieme karbošku boshku a pomaly vyrežeme. Dávame si pauzu a nerežeme to všetko naraz, nechceme, aby sa nám materiál príliš zahrial. Voila, vyrezané.

Potom prichádza podľa mňa najotravnejšia časť práce. Potrebujeme vyrobiť výbrus. Výbrus je to, čo robí nôž nožom, je to spôsob, akým sa zužuje čepeľ od chrbta až po ostrie. V podstate prierez čepele. Existuje ich milión tvarov, každý zase vhodný pre iný účel. Pre začiatočníkov je vhodný plochý výbrus. Výbrus môžeme trocha zobrať flexou, ale je dosť pravdepodobné, že sa nám to nepodarí dostatočne presne. Preto väčšina výbrusu robíme pilníkom. Ja by som pri tom zošedivel.

Tu ma Paľo poslal doprdele, že on nebude hryzkať ten 6 mm "plech" ručne a mám počkať, kým si kúpi pásovú brúsku. Pásová brúska je pre začiatočníka zbytočná, ale ak chcete robiť nožov viac, tak je to takmer nevyhnutnosť. Pilníkmi trvá výbrus niekoľko hodín, pásovkou trištvrte hodinu.

Po výbruse nezabudneme navŕtať diery na uchytenie črienok (rukoväte).

Kúzla a čary

Polotovar noža sa kalí. To znamená, že sa oceľ zahreje na cca 1000 stupňov (každý druh má vlastnú presnú teplotu) a potom prudko schladí vo vode, vákuu alebo oleji. Kalenie zvyšuje tvrdosť nejakými onými, kúzlami. Kryštálová mriežka, zmena štruktúry alebo čo. Problém je, že väčšinou je po zakalení oceľ až príliš tvrdá a málo pružná. Vtedy nastupuje popúšťanie. To je proces, kde sa oceľ zohreje na cca 200 stupňov a potom postupne ochladí. Vďaka tomu oceľ trošku zmäkne, ale stane sa oveľa pružnejšou, čary. Aj kalenie aj popúšťanie sa dá urobiť teoreticky doma (ak sa niekomu chce stavať pec na záhrade). Ale načo? Ideálne je polotovary poslať profíkom do kaliarne, napr. spomínané nanoze.sk a za pár eur je hotovo.

Po kalení sme oceľ preleštili a dali čepeli finálny vzhľad.

Črienky

Materiál na črienky si získame svojpomocne z nejakého pekného dreva na záhrade (musí byť preschnuté, ale nesmie sa sušiť prudko, lebo popraská) alebo objednáme z netu. Warrior dostal črienky z G10, čo je moderný plastový laminát. Priamo na čepeľ išiel pre ozvláštnenie tenký oranžový plátok, navrch potom hrubý olivový.

Rozmeráme, prekreslíme, nahrubo vyrežeme karboškou a naskrutkujeme na nôž.

Teraz zase kopec času, pilníky a brúsny papier, aby sme to pekne začistili.

Finiš

Nakoniec ešte raz prebrúsime črienky. Vybrúsime fazetku (to je posledný milimeter ostria, ktorý vieme vybrúsiť až na žiletku) a hotovo.

Prvý test

V takomto stave som ho dostal. Putoval na pár mesiacov do skrine. Potom sa konečne dočkal prvého použitia. Bolo treba spacifikovať morku, aby sa vošla do mrazničky. Manželka to nerobieva sekáčikom, ale priloží nôž na kosť, mrdne po chrbte čepele kladivom a hotovo. Rozhodne to neodporúčam robiť kuchyňákom s 2 mm hrubou čepeľou. Kovom sa totiž veľmi dobre šíria vibrácie a preto je dosť veľká šanca, že namiesto kosti povolí oceľ. U warriora som sa toho nebál, kosti lámal v podstate len vlastnou váhou. Po použití som ho umyl a utrel.

Na druhý deň som zhrozene zistil, že zakvitol do oranžova. Skoro celý povrch bol pokrytý tenučkou vrstvičkou hrdze. Samozrejme som sa išiel vyplakať k Paľovi. Ten na mňa hodil sklamaný otcovský pohľad, opýtal sa, či som ho po umývaní naolejoval. Nôž si zobral na preleštenie a nabrúsenie.

Cerakote

Keďže nechcel znova vidieť svoju prácu pokazenú nedostatkom starostlivosti, tak mi navrhol aplikovať na warriora Cerakote. Cerakote je keramická vrstva, ktorá sa nanáša vo forme "farby." Následne sa dá do pece vypáliť a na ošetrenom predmete zanechá veľmi odolný povlak. V tomto prípade ochráni väčšinu čepele pred kontaktom s vodou. Okrem nožov sa používa napríklad aj na strelné zbrane.

Takže preleštiť nôž, rozobrať rúčku, opieskovať, nech cerakote nástrek lepšie drží. Nastriekať, upiecť, nabrúsiť a hotovo. Cerakote je ideálne zase outsorcovať. Stojí okolo dvacky.

Púzdro

Pôvodne som si púzdro chcel urobiť sám. Je to jednoduché aj v domácich podmienkach. Buď zvolíme kožu. V tom prípade si vymyslíme strih, prekleslíme ho na kožu. Vystrihneme, šidlom narobíme diery a šijeme.

Druhá najrozšírenejšia alternatíva je kydex. Je to plast, ktorý sa pôvodne začal používať v automobilovom priemysle. Pri vyššej teplote zmäkne a dá sa krásne tvarovať. Na výrobu kydexového púzdra potrebujeme kydex, dve dosky, karimatku (v idealnom prípade EVA penu), závažie a kuchynskú rúru.

Najskôr kydex pečieme pri asi 200 stupňoch pár minút (presné stupne a čas si vygooglime, záleží to aj od jeho hrúbky). Keď zmäkne, tak na zem položíme dosku, na ňu aspoň 4 vrstvy karimatky, plát kydexu, nôž, druhý plát kydexu, karimatky, dosku a závažie. Vplyvom závažia a karimatky horúci kydex úplne skopíruje tvar čepeľe noža. Potom už len počkáme, kým vychladne, odrežeme zbytočný materiál, zabrúsime finálny tvar a hotové púzdro znitujeme alebo zoskrutkujeme.

Rovnakým postupom sa dajú robiť púzdra na pištole, zásobníky, zippáky, v podstate na hocičo. S týmto mám dokonca aj praktické skúsenosti, 2-3 puzdrá som si robil sám. Ale keďže Paľo už mal warriora doma a má na kydex aj lis, tak namiesto šaškovania s karimatkami som to nechal na neho.

Pôvodne mal byť na puzdro priskrutkovaný plastový klip na zavesenie na opasok, ale Paľo má výborného dodávateľa na kožené výrobky, tak sme to skombinovali a puzdro už nie je vegan friendly.

Ostré nasadenie

Warrior je veľmi praktický nôž napríklad na otvorenie konzervy. Ktorú zožral diviak. Ktorý je vo vedľajšom štáte. Myslím, že by bez ťažkostí prepižlal karosériu bežného auta, otvoril plechovú skriňu, prípadne vypáčil ne-bezpečnostné dvere. Čo sú samozrejme veci, ktoré robím skoro každý deň, tak na ne potrebujem špeciálny nôž.

Batoning - štiepanie dreva nožom, po ktorom sa trieska druhým kusom dreva. Aktuálne je to veľmi moderný test nožov, v praxi tam moc veľký zmysel nevidím. Prvý kus presušený z pivnice išiel sám, keby sa mi chcelo, tak z neho narobím špajdle. Ten druhý kus bola hrčatá slivka, to bolo o dosť napínavejšie. Na fotke vidíte aj potomka, ktorému sa to veľmi zapáčilo a musel mi pomôcť.

Minulý víkend som na to prišiel. Mám na záhrade dvojmetrovú kopu rôznych konárov, ktoré treba ešte spracovať pred tým, ako pôjdu do drviča. Ním to ide lepšie ako sekerou, pílkou alebo záhradnými nožnicami.