V najlepšom meste Holandska, v Rotterdame, sa kazdoročne na prelome januára a februára koná International Film Festival Rotterdam.
Prvýkrat som tam bola minulý rok a úplne ma uchvátila tá festivalová atmosféra. Všetky rotterdamské kiná a aj niektoré divadlá sú pripravené na premietanie stoviek filmov a na prijatie množstva divákov. Od začiatku roka vídať po meste plagáty propagujúce túto udalosť a pozornosť púta hlavný maskot festivalu - tiger.
Lístky je možné dostať približne od začiatku roka a najtažsie na tom je vybrať, na ktoré filmy by človek šiel. K dispozícii sú popisy filmov, trailery; ide o lokálne, európske aj svetové premiéry.
Cena lístka za film je cca 13 EUR, 8 EUR študentský a dajú sa kúpiť aj množstevné lístky - na 5 vstupov a 10 vstupov, na ktorých sa dá ušetriť až 10 EUR.
Filmy sa premietajú v kuse 1,5 týždňa, aj ráno, aj počas dňa, aj večer plus každý večer je nejaká pridružená párty a koniec festivalu je v sobotu, vtedy je posledné premietanie a veľka párty, zvyčajne v koncertnej sále De Doelen. Častokrát sú premietania sprevádzané Q&A s režisérom, hercami a ďalšími, ktorí na filme robili.
Môj výber filmov bol obmedzený na večerné premietania a víkendy, jeden víkend som videla tri filmy, keďže až taký fanúšik, aby som brala kvôli tomu dovolenku nie som, a aj finančne - kto by to platil? Naposledy keď som kontrolovala, nebola som Habsburgová.
Tento rok padol výber na tieto filmy:
Terrestrial Verses
Iránsky film je akousi trpkou satirou. Film je natočený ako časti príbehov ľudí v Iráne, ktorí sa potýkajú s velmi skostnatelým, prísnym a náboženským systémom. Protagonisti sú v týchto obrazoch viacmenej šikanovaní niekým s formálne vyššou autoritou, napr. novopečený otec, ktorý príde nahlásiť narodenie syna a chce mu s manželkou dať meno David (čítaj anglicky, teda Dejvid), ale je im to odopreté, lebo to nie je iránske meno, ale meno západnej kultúry, alebo muž na pracovnom pohovore, ktorý nevie z pamäte citovať časti Koránu, ktoré má jeho potenciálny nadriadený najradšej, či žiačka v škole, ktorú riaditeľka školy buzeruje preto, že vraj prišla do školy na motorke s nejakým chlapcom a má pod šatkou na modro prefarbené vlasy.
Film veľmi prekvapil, je vtipný, ale zároveň veľmi smutný a trpký, vediac, že to, čo sa tam odohráva, sa vlastne aj deje v skutočnosti.
Dávam 9 tigríkov z 10.
Bisons
Švajčiarsky film vo francúzskom jazyku poskytol holandskému divákovi pohľad na hory aspoň na filmovom plátne.
Hlavný hrdina žije s mamou na nejakej odľahlej švajčiarskej farme, stará sa o kravičky a hospodárstvo, ako koníček trénuje nejaký švajčiarsky bojový šport v kožených gatiach.
Jedného dňa sa vráti z basy jeho starší brat a divák sa dozvedá, že nedávno umrel ich otec a pred smrťou si napožičiaval pok...veľa peňazí a teraz ich Uže chce naspäť, inak prídu o farmu. Majú 30 dní. Starší brat vymyslí, že sa dá získať nejaký kapitál na ilegálnych bitkách blízko za hranicami, vo Francúzsku, a ten kto sa bude biť má byť náš hlavný hrdina. Ten sa najprv vykrúca ako Monika Beňová z návštevy ušného, ale nakoniec sa biť ide a divák sleduje ako hrdina bojuje nielen s protivníkmi, ale aj s bratom, chýbajúcimi peniazmi a dokonca aj s romantickými citmi. A kde sú tam bizóny? Starší brat sníva o tom, že si za zvyšné peniaze kúpia na farmu bizóny.
Film má dobrú atmosféru, ľudia aj prostredie pôsobia prirodzene a záver je dobre spravený.
Dávam 7 tigríkov z 10.
La Confidenza
Tento taliansky film mal na IFFR premiéru a mala som tú možnosť zúčastniť sa na prvom premietaní, ktorého súčasťou boli aj otázky a odpovede s hercami a režisérom.
La Confidenza, slovensky Dôvera, je film o učiteľovi Pietrovi, ktorý sa dá dokopy so svojou niekdajšou žiačkou Teresou. Čas plynie, pár je spolu už nejaký ten piatok a po jednej veľkej hádke ona navrhne, že jeden druhému povedia nejaké veľké tajomstvo, ktoré nikto iný nevie. Pietro súhlasí - jeden druhému sa zdôveria a to, s čím sa zverí učiteľ je také šokujúce, že sa Pietro ráno zobudí do prázdneho bytu.
Cesty učiteľa a ex-žiačky sa rozdelia a každý žije svoj život, akurát že učiteľa stále straší fakt, že sa jedného dňa Teresa znova zjaví v jeho živote, povie každému jeho tajomstvo a zničí mu život a čím je učiteľ kariérne úspešnejší, tým viac sa bojí.
Film je veľmi dobre natočený, režisér dal do filmu viacdimenzionálnosť lebo divák si postupne uvedomí, že tajomstvá sú spojovateľom, pretože postupne vidíme, že každá postava vo filme má nejaké svoje tajomstvo a veľmi dobre je vyzobrazené to, ako je Pietro terorizovaný myšlienkou, že jeho tajomstvo jedného dňa uzrie svetlo sveta a čo to spraví s jeho životom. Film drží diváka v napätí. Plusové body dávam za hudbu, ktorú pre film robil Thom Yorke a za Vittoriu Puccini, ktorá v tom filme zatieňuje aj hlavnú hrdinku. Body uberám za dĺžku a trošku nejasný koniec, ktorý podľa mňa trošku réža zedituje po tom Q&A a feedbacku, čo sme mali s nimi po premietaní.
Dávam 8 tigríkov z 10.
Apostles
Ja absolútne neviem kde a ako pri tomto filme začať.
Film som vybrala preto, že v popise bolo, že film je o nejakom kulte, ktorého zakladateľ sa považuje za nasledovníka Sokrata a Platóna a film ide riešiť existenciálne otázky. Zároveň je to film natočený v Honkongu a odohráva sa v Japonsku, čo mi prišlo, že tomu deju to môže dať zaujímavý charakter.
Oh boy, was I wrong.
Toto bol ten najbizardnejší film, ktorý som kedy videla. Bol to tak bizardný film, že by sa podľa mňa páčil iba najzvláštnejším filmovým kajnšmetke a Samolepke, lebo všetci poznáme jej fascináciu divnými vecami.
Film sa ako tak držal popisu ohľadom kultu a antických filozofov, ale celé to bolo, že... no ... poďme po poriadku.
Ešte pred premietaním (aj súčasťou tohto premietania bolo Q&A) do premietacej sály prišiel režisér, známy ako Scud, a celé herecké obsadenie - asi 12 mladých mužov a zopár ďalších postáv. To asi preto,aby ste dopredu poznali ľudí, ktorých vo filme uvidíte väčšinu času nahých v explicitných sexuálnych, takmer výlučne homosexuálnych scénach, lebo tento level intimity vyžaduje aspoň osobné stretnutie. Film nie je natočený súvisle, ale sú v ňom ako keby rôzne pasáže a pohľady do minulosti a do budúcnosti a dokonca aj do iného Scudovho filmu.
Film je o tom, že niekoľko mladých mužov, stratených v živote kvôli rôznym životným udalostiam, ide na odľahlý dom k tomu apoštolovi Sokrata a Platóna, lídra kultu, a diskutujú o živote, ale hlavne o smrti a o tom, ako smrť popisuje Platón. Apoštol nebýva v dome sám, žije tam aj jeho žena, jej sestra s mužom ale aj nejakí pomocníci, kuchár a taký týpek čo pracuje furt v záhrade, ofc nahý a nerozpráva. Chlapci bývajú v stanoch v záhrade. V strede filmu sa uprostred noci vyberie jeden z tých chlapcov - učňov - v noci na špacírku a cez okno vidí apoštola, ako z nejakej bedne v spálni vyberá kusy ľudského tela. Potom ho zabije - alebo nezabije? neviem, to som nepochopila - ten týpek čo furt pracuje nahý a nerozpráva, akurát nájdu toho chlapca ráno umretého v tráve. Tak potom ku koncu filmu už apoštol učňom všetko, čo povedať chcel, už povedal a položí otázku, že kto sa teda podujme sa zabiť, lebo však teraz už po tom všetkom by už na to mali byť pripravení. Učni sa hádajú, že kto sa chce zabiť viac, nakoniec sa rozhodne zabiť týpek, ktorý je sirota a v podstate nemá záväzky a tvrdí, že nikomu chýbať nebude. Chlapec sa v altánku obesí a ostatní naňho kukajú. Potom sa udeje čosi, čo vyzerá, že osadenstvo toho domu kŕmi tých učňov mäsom toho mŕtveho chlapca, ale zároveň tam vo vani tie ženy, čo tam žijú, umývajú nejaké telo čo je teda ten obesený týpek? Alebo nie? A čím ich potom krmili? Ja neviem, kukám na to a nechápem, že som nevypadla z premietacej sály už keď ten film začal byť divný. Končí tak, že chlapci-učni sú nahí, odpadnutí a nahádzaní v jednej miestnosti na kope a keď sa zobudia, rýchlo sa zbalia a utečú a zavolajú na apoštola políciu.
V momente, keď film skončil, som vybehla z premietacej sály a normálne som sa fyzicky otriasla. A to, prosím pekne, tvrdil režisér pred filmom, že niektorí jeho známi hovoria, že to je jeden z jeho najlepších filmov.
Dávam nula celých nula nula tigríkov z 10.
Aby som to ukončila na pozitívnejšiu nôtu, bolo viacero filmov, ktoré som chcela vidieť, ale ako vravíme na východe - nevydalo.
O ktorých som počula, že stojí za to ich vidieť sú:
Zone of Interest (tento by mal byť aj v kinách)
Green Border
The Promised Land
a ako bonus prikladám rebríček diváckeho hodnotenia filmov, aka IFFR 2024 Audience Awards
