Ak si niekto myslí, že tento článok je namierený proti očkovaniu, tak to sa Igorko veľmi mýliš. Inú alternatívu naozaj nemáme. Teda, okrem premorenia, ktoré je tuším pre našu vládu najvyššou prioritou. Nech to totiž budeme imaginárnymi testovaniami, trasovaním a lockdownami sklepávať akokoľvek, vo výsledku aj tak nebudeme môcť žiť plnohodnotné životy, kým hnusobu neporazí náš vlastný imunitný systém. Ale...

V zásade už neriešim bohorovné vyhlásenia politikov, farmaceutických firiem alebo dokonca aj vedcov. Bude ako bude, urobíme dva kroky dopredu, jeden vľavo, jeden späť, ale vektor je jasný, pomaličky niekam dokráčame. Dalo by sa to aj rýchlejšie a menej sa pri tom zablatiť, ale vydržíme, lebo nemáme na výber. Nedávno ma ale doslova zdvihlo zo stoličky tvrdenie dvoch sociológov (!!!), že ak zaočkujeme ľudí starších ako 70 rokov, úmrtnosť klesne o štvrtinu. Pridal sa Martin Hanus (!!!), ktorý ešte pritvrdil s tým, že by sme prednostne mali zaočkovať nadosemdesiatnikov hoci aj jednou dávkou, ktorá poskytne aspoň čiastočnú ochranu, a takto jednoducho odbremeníme nemocnice. Čiže dnes už môže vyrábať vakcinačné plány v zásade každý, kto vie vypočítať percento z percenta. A o deň nato by som určite škaredo havaroval (všimnite si ten jemný slovník, len neviem, či mi to vydrží do konca článku) ak by som išiel z roboty o 5 minút neskôr. Takto som už parkoval, keď sa Visolajský vyjadril za okamžité očkovanie osemdesiatnikov, takže priestor na prevrátenie vozidla bol minimálny. Aby ste pochopili moje rozčúlenie nad takýmito nápadmi, tak si odskočíme do imunológie...

Ľudia starnú, lebo čas plynie. A starý človek je... starý. Má starú kožu, staré kĺby, staré vlasy, starý mozog, takže by nikoho nemalo prekvapiť, že má starý aj imunitný systém. A tento jav dokonca dostal vlastné meno: imunosenescencia. Vedci sa sporia, či je imunosenescencia príčinou alebo dôsledkom starnutia a či vôbec má zmysel niečo také osobitne pomenúvať, lebo veď je staré celé telo. V jednom sa ale zhodnú. Imunitný systém so zvyšujúcim sa vekom prestáva pracovať a dá sa to odpozorovať na konkrétnych bunkách, konkrétnych cytokínoch a konkrétnych signálnych dráhach. Čiže imunitný systém nie je schopný v plnej miere reagovať na nové podnety. Starý človek teda ľahšie ochorie a má ťažší priebeh ochorenia, a je jedno, či je to infekčná, nádorová alebo autoimunitná choroba. Je to spôsobené tým, že imunitný systém už nemá dostatok tzv. naivných buniek, čiže buniek, ktoré sa zatiaľ nestretli s cudzím antigénom a sú schopné rozpoznať nové podnety a diferencovať sa na pamäťové bunky. Na disku C nie je dostatok voľného miesta. Takmer všetky imunitné bunky už sú špecializované na iné choroby a nové sa netvoria. Ak sa v takomto stave aj tvoria protilátky, majú oveľa menšiu afinitu (lepia sa na cieľ veľmi slabo) a špecificitu (lepia sa kade-tade, len cieľ akosi nevedia trafiť). To, že takýto imunitný systém je bezbranný voči novým infekciám, som už povedal. A ako je to s očkovaním? Rovnako a ešte horšie. Starým ľuďom sa až tak veľa vakcín nepodáva, takže sa dajú ťažko porovnávať rôzne vakcíny, ale máme údaje minimálne z vakcín proti pneumokokom, chrípke a zo zlyhanej vakcíny proti Alzheimerovej chorobe. Výsledok? U ľudí nad 70 rokov bola účinnosť týchto vakcín do 20%. Ešte raz, 20%. Len každý piaty zaočkovaný senior bol po vakcinácii chránený. Ak si myslíte, že s vakcínami proti Covidu to bude lepšie, tak sa mýlite. Žiadna 95% účinnosť. V testoch Pfizeru bolo minimum ľudí nad 65 rokov. Pri klinických skúškach sa nesmie klamať a reálne je to dosť riskantné. Preto sa už pri dizajne klinickej skúšky nerátalo so starými ľuďmi. Čísla potom lepšie vyzerajú (medzi nami, aj tých 95% je len vďaka trošku bizarnému výpočtu účinnosti). Takže ak chcete vakcínovať najstaršiu časť populácie, môžete to rovno napichať do plyšákov. Očkovanie britského kráľovského páru, ktorý ma dokopy toľko rokov ako Jarošova včela, je síce pekná kampaň, ale Betke po nej ostane akurát tak modrina na ramene. Hanusov nápad, podať osemdesiatnikom jednu dávku, ktorá ich má čiastočne ochrániť, je úplný blud. Absolútna väčšina z týchto ľudí nezareaguje na vakcínu ani po dvoch dávkach. AstraZeneca síce tvrdí, že odpoveď na jej vakcínu je rovnako vysoká naprieč všetkými vekovými kategóriami, vrátane úplne najstarších ľudí, ale to je z povahy veci nemožné. Ja prvý budem rád, ak budú mať pravdu oni a ja sa budem mýliť a nasypem si popol na hlavu za to, že som bol maloverný, ale počkajme si na dáta, ktoré vypadnú po plošnej vakcinácii. Množstvo vedeckých tímov sa už nevie dočkať merania korelátov protekcie po očkovaní a porovnania deklarovaných hodnôt s realitou. Ale predstavte si, že zaočkujete všetkých klientov domova dôchodcov, povedzme 40 kusov. Pri extrémne optimistickom scenári len 20 ľudí bude nechránených. V domove vypukne nákaza a 6-7 zaočkovaných ľudí zomrie. Aká bude dôveryhodnosť vakcinácie v očiach verejnosti? Budú ľudia ochotní dať sa zaočkovať, keď budú mať pocit, že vakcína ich aj tak nechráni?

Poviete si, že veď v toľkých krajinách tiež začali očkovať práve seniorov, a tam určite majú odborníkov, ktorý by ich upozornili, ak by toto nebol dobrý postup. Všimnite si ale, kto rozhoduje o vakcinačných plánoch. V zásade sú to politické rozhodnutia. Niečo k tomu povedia epidemiológovia, niečo lekári, ale ešte som nepočul, aby ľudia pri moci oslovili nejakého vedca-imunológa a spýtali sa ho na názor. Namiesto toho sa k téme bohorovne vyjadrujú sociológovia a novinári. Čiže áno, všade začali očkovať seniorov, a všade to robia zle.

Na záver by som len chcel ešte raz zdôrazniť, že toto nie je článok proti očkovaniu, dokonca ani proti očkovaniu seniorov. Som za to, aby sa zaočkovali všetci seniori, ktorým to ich zdravotný stav umožňuje. Ale v situácii, keď máme málo vakcín a potrebujeme veľmi rýchlo očkovať, oveľa rýchlejšie našich najstarších blízkych ochránime, ak budú najprv zaočkovaní všetci aktívni ľudia, s ktorými prichádzajú do kontaktu. A ktorí majú oveľa vyššiu šancu, že ich telá zistia, že do nich vôbec niečo pichli.