Takže dnes si milé deti prejdeme, teda okrem iného, aj moju odbornú úlohu na tej skurvenej vojne. Ako som už v niektorej časti spomenul, narukoval som k protivzdušnej obrane štátu na poddôstojnícku školu v Jaroměři, kde som bol pol roka a nasledovne som mašíroval k bojovému útvaru do Jihlavy.
Kým vy ste drichmali, šukali, prežívali prvé lásky, prvé sklamania, prvé zápichy, prvé aplikácie narkotík, chľastali, rodili sa, ťahali drevených káčerov, jebalo vám v škole z chémie, matiky, správania, prípadne ste boli ešte len plánovaní alebo ste práve vznikali, TO JA NEVIEM – čo kurva ste robili - lebo JA som strážil vzdušný priestor Československej republiky pred agresorom.
Medzi nami povedané, až taký agresor to už nebol, keďže na jeseň roku 1989 prebehla zmena režimu a namiesto súdruh nadporučík sa začalo hovoriť pán nadporučík. Jedno, čo ma naozaj mrzí, je to, že som si zmenu režimu odsedel zavretý v kasárňach, kým ostatní štrngali-brngali kľúčmi na námestiach.
No nič – naši nadriadení išli rozumovo dlhoročnou zotrvačnosťou, takže stále sme strážili vzdušnú hranicu pred agresorom.
Keby ale imperialistický nepriateľ vedel, kto sedí v radare, asi by sa zosral smiechom. Vojak Zajac a vedľa neho ďalší echtovný alkoholik, Ostravák - vojín Výtisk, zvaný tiež Tiskárna. Kebyže toto agresor vedel, vyjebal by sa na celú vojnu. Stačilo by mu pred radar podhodiť jihlavského ježka s pepermintkou a mal by vyhráno. Aspoň čo sa radaru týka. Inak, všímate si?
Vojak Zajac a vojín Výtisk.
Obaja absolventi poddôstojníckej školy. Takže logicky – aj keď na vojne logiky človek veľa nestretne, ale áno, mali sme byt poddôstojníkmi – teda minimálne slobodníkmi.
No.
Nestalo sa.
A prečo sa nestalo?
Kto kurva za to môže?
No jasné. Môže za to Restaurace u Kulaté Báby v Jaroměři.
Asi na piatej vychádzke sme sa s Tiskárnou u Kulaté Báby zľabali jak teľce, čo by až taký problém nebol. Horšie bolo, že počas prechádzky na vytriezvenie po mestečku, som pod vplyvom produktov požitých u Kulatej Báby začal obťažovať sličnú slečnu pred kinom. Slečna bola pekná, ale keď videla, aký som zdevastovaný, tak ma vyslovene odmietala. Prehováral som ju na spoločný koitus, ale nestretol som sa s pochopením. Prúser nastal až vtedy, keď Tiskárna v slečne spoznal dcéru veliteľa vedľajšej batérie, čo sa okamžite potvrdilo, keďže pán v civile, čo vyšiel z kina s lístočkami v ruke, bol major Jandera s manželkou a dcérou. Ale ešte sa stále až tak veľa nedialo. Aj napriek tomu, že bol v civile, vydal nám rozkaz vypadnúť do piče, čo sme aj urobili.
Zajo prosim tě nech toho – diť je to načelníkova dcera
No dobre.
Ale kurva povedz mi na akú macerinu vaľagu sa jebe do kina keď nechce šukať?
Z uvedeného vidíte, že asi som už mal dosť, a to ešte ne konec.
Vrátili sme sa ku Kulatej Bábe, aby sme rozobrali vzniknutú situáciu a trošku sme sa osviežili zelenou a pivom. To už sme boli zbúraní jak Drážďany v štyridsiatom piatom a rozhodli sme sa ísť do kasína. V kasíne nás odchytil deveťák, ako sa snažíme preliezť plot, lebo cez bránu sme teda odvahu nemali.
Deveťák - pokiaľ sú vojaci z povolania doma - teda nepracujú - celé kasárne má na starosti jeden vojak z povolania tzv. deveťák - názov pochádza z "dozorný vojenského telesa".
Zatkol nás a posadil nás na deveťárňu. Bol mladý a mal pochopenie. Poslal nás na barak a poradil, nech si nabudúce dáme s chľastom pozor. Všetko by dopadlo dobre, keby ma nezradili moje črievka. Proste som sa dobľuval v takej predsienke na rohožku, kde boli odložené deveťákove botky. Totiž, aj on porušoval predpisy a aby sa neparil vo vojenských bagandžiach celú službu, tak na deveťárni sa proti predpisu prezúval do papučiek. Do jednej bagandže som mu trošku odpustil, no. Šak sa toho tak veľa kurva nestalo.
Deveťák razom stratil pochopenie pre mladých vojakov a ja som prišiel aj s vojínom Výtiskom o možnosť povýšenia – čo mi bolo už vtedy aaabsolutne u prdele. Tak.
Raňajší nástup.
A kahham vohjaka Zajaca a vohjina Výtiska za nephistojne chovhanie počash vychádzky a udelhujem denným hozkhazom vazenie thi dni po službhe.
SLÚŽIM VLASTI
Kuhva Zhajac neseh. Nenahodil si sa pheto, aby si vhacal na dostojníkov českoslovhenskej ahmády. Minule, keď si nahukoval, ti to pheslo. Dovtedhy sa chodi s khčahom po vodu, khým ti ho niekto nehozjebe. Nechápem tvoje sphavanie. Ako ophehátoha ta musimh chvalith, alhe khed zhacítiš chlasth, takh je s theba hovadho.
A tak sme si v podobnom duchu na pe-eške nažívali pol roka. Svoje povinnosti som si plnil, a u mazákov som bol kvôli môjmu príchodu eso. Akurát, keď som náhodou dostal vychádzku, vojenské baraky sa tešili, ako to dopadne.
Ešte bude ľudia - ešte bude pár opisov.
Teraz sa vrátim k zbrani, ktorú som mal ovládať.
Po absolvovaní prijímača v trvaní jeden mesiac a po parádnej prísahe som bol zaradený ako operátor sledovacieho rádiolokátora na sovietskom protilietadlovom systéme KRUG. Nástupca tohto systému, novší BUK s úspechom zmietol z oblohy malajský Boeing 777 nad Ukrajinou. Takže aj ja patrím k tým sviniam, čo za obrazovkou sledovacieho lokátora identifikujú cieľ a nasledovne súradnice predajú vedľa sediacemu operátorovi navádzacieho lokátora. Ten o zameraní a sledovaní cieľa šepne kolegom v odpaľováku. Potom kokot veliteľ /kokot preto, lebo je jediný vojak z povolania/ vydá príkaz k paľbe. Obsluha odpaľováku stlačí tlačidlo PUSK. Keď boh a sovietski inžinieri dajú, tak raketa odletí z odpaľováku a môj kamoš vedľa mňa začne raketu navádzať na cieľ. No, a keď sa spoločné dielo podarí, ako je to v tej českej pesničke, tak lietadlo, či už veľké alebo malé, má svoje dni zrátané. Že vraj sa stalo niekde na streľbách v púšti Karakum, že raketa sa síce odpálila, ale neuvoľnila sa z odpaľováku. Takže vyhorela na ňom a doslova upiekla obsluhu pod neuvoľnenou raketou. Ja a ďalší operátor by sme to v čase ozajstného boja nemali o nič ľahšie, keďže radary na našom podvozku vyžarujú taký výkon, že v čase boja sú ľahko zamerateľné a následne by boli rozdzigané na blato aj s chudákom Zajacom. No nič. Vojna našťastie už na mňa nemá dosah. /Ja viem, Ďuri, že ty to vidíš inak, ale u mňa tak./
Takže v takejto herke som sedával. To vedľa, čo nevidno celé, je prehľadový rádiolokátor. V prípade boja by sme ciele dostávali priamo od neho, keďže on dokázal pozerať ďalej a rozlišovať ciele na vojenské, civilné, naše, vaše a ich.
Inak nechápem, čo piču ma učili pol roka, keď identifikácia cieľa bola asi nasledujúca:
Čumíš do maličkej obrazovky, na ktorej je zelená priamka. Keď sa na priamke objaví zobáčik, krútiš krútidlom, kým iný zelený zobáčik nepríde na objavený zobáčik.
/mám tu po chuj zobákov, ale kašlem na to/
Potom zajebeš vetu:
Hotovo 20 alebo Hotovo 17
Nie. To neznamená, za koľko sekúnd dosiahneš orgazmus, ale tým dávaš na vedomie posádke, že si cieľ zameral a že je vzdialený 20 km, či 17 km.
Potom už cieľ preberá druhý operátor. KONEC.
Raz som v rámci neustáleho cvičenia - ešte trošku pod vplyvom - kokotsky odčítal cieľ a namiesto Hotovo16 som im omylom zahlásil Hotovo 6.
Tiskárna vedľa mňa zajebal do krkafónu – nízkoletící. Veliteľ prestavil anténu na určené súradnice a začal sa kokot rehotať a pomedzi gumácky smiech mi povedal:
Zajo, hlás diaľku.
Ja na to čumiac na zelenú čiaru diaľkomeru
Hotovo 6, .........
Hotovo ..... kurva zase 6..........
Hotovo 6 – čo to je? Vrtuľník? Stojí na mieste.
To už sa uchechtával aj Tiskárna a čumel na veliteľovu obrazovku. Na kamere radaru bol krásny oplechovaný vrch komína Jihlavskej teplárne. /Jihlavskej preto, lebo po pol roku na škole sa ide k bojovému útvaru do Jihlavy/. Keby bola vojna, tak odstrelíme komín aj s priľahlou teplárňou.
K celej tej zostave patrili ešte raketky.
Tie sú tunáka.
Vedľa odpaľováku je nabíjací prepravník, ktorý nosil jednu raketu a vymieňal sa na odpaľováku.
Opäť som si spomenul na vojaka Zoliho Yboliu, ktorý pred nejakým generálom na cvičení bol chudák tak zmagorený, že sa mu hlásil asi takto:
Nabíjací prepravník Zoltán Ybolia.
Mal chudák povedať:
Vojak Zoltán Ybolia, vodič nabíjacieho prepravníku.
Generál sa uškrnul a odpovedal: Nabíjací prepravník, vľavo bok.
Zoli sa zasekol a spýtal sa:
Mám naštartovať a otočiť?
Nemusíš, zaraď sa.
Generál bol človek, ktorý keby na jeho mieste stál generál kokot, tak Zoliho zreve alebo pošle do basy.
Tak tak.
Opísal som vám to, čo som opísal.
Nabudúce si dáme o tom, ako som bol v Jihlave a ako sa chľastá na bojovom útvare.
Predsa škola je miesto, kde sa učí a bojový útvar je miesto, kde sa bojuje. Týka sa to aj chľastu, vážení.
pnb
