Aj keď to podľa názvu tak vyzerá, dnes sa nebudeme baviť o Ozbrojených silách SR, ani o zážitkoch zo ZVS, ani o sklade mojich maskáčov. Tento článok Vám prináša Samolepka, vymyslela si tému a už niekoľko mesiacov ma s ňou otravuje. Termín som mal do mája, ale nepovedala do ktorého. Taká amatérska chyba. Pri čítaní zdrojov som zistil, že tá téma je veľmi bohatá, takže miesto kusovky to bude krátka séria.

Disclaimer ako vždy, téma prostitúcie je veľmi zložitá a náročná, nič o nej neviem. Taktiež som chlap a budem občas používať terminus technicus “kurva.” Počítajte s tým.

Prostitúcia síce nie je najstaršie remeslo (niekto musel predsa pozbierať/uloviť to čím sa prvým prostitútkam platilo, teda najstaršie remeslo je lovec a zberač), ale má v histórii čestné miesto, resp. mala by mať. Keď si k tomu pripočítame armádu plnú mladých mužov, ktorí sú ďaleko od domova a hormónov majú toľko, že sa im tlačia von aj vyrážkami na čele, tak nie je zložité prísť s biznis plánom.

Zo začiatku vojny vyzerali tak, že miestny alfa si zobral svojich kamošov, kyjaky a išli si pomerať so susedmi. Aby ich to neprestalo baviť tak im alfa sľúbil buď podiel na koristi alebo žold. Keďže v tých dobách ešte nebol finančný trh natoľko rozvinutý, aby mohli zarobené statky bez rizika investovať s 30% ziskom, tak väčšinu žoldu minuli rovnako rýchlo, ako ho dostali. Čo sa robí dosť ťažko v strede vypálenej dediny. Tak vznikajú táboroví nasledovníci. Je to banda civilistov, ktorá tiahne v stopách armády, táborí vedľa nej a celkovo na nej parazituje. Časť nasledovníkov sú rodinní príslušníci bojovníkov. Často keď tí bohatší alebo naopak tí najchudobnejší vyrazili do vojny, vzali so sebou manželky a deti. Druhá časť boli rôzni podnikavci, ktorí plnili armáde všetky potreby, na ktoré nemyslelo velenie. Kováči, pekári, práčky, šičky a samozrejme markytánky (z nemeckého die Marktfrau, trhovníčka). Mnoho z nich poskytovalo svoje služby pri všetkej počestnosti, niektoré však za dolár vytiahli každému z gatí ten ich mikrofón.

Velenie to zo začiatku neriešilo, predsa len vojaci mali nejaké prilepšenie, zábavu a neriešili. Spôsobovalo to však aj ťažkosti napr. s logistikou. Bolo treba nakŕmiť viac ľudí, ubytovať ich, prepraviť a aj ochrániť. Nehovoriac o tom, že civilisti až tak dobre neposlúchajú rozkazy. A nakoniec hygiena a epidémie chorôb. Čím viac sa armáda podobala armáde s uniformami, rozkazmi, štruktúrou velenia, tak sa počet táborových nasledovníkov znižoval.

To samozrejme neznamenalo, že by sa vojaci nemali ako dostať k dievčatám (niekedy aj virtuálnym). V americkej občianskej vojne (1861-1864) sa napríklad rozšírili krátke erotické knižočky. Vzhľadom na nedostatok toaletného papiera a dôkladnú recykláciu sa z nich do dnešných čias zachovali iba tri exempláre. V tomto období už existujú aj erotické fotografie. Predávajú po 10 centov za kus (2,50 na dnešné doláre), rozmer majú zhruba ako A4ka. Veľmi pekne nám tú dobu ilustruje to, že biele ženy na fotkách iba robili bežné činnosti neerotického charakteru a boli pri nich nahé. Fotky, ktoré by sme dnes nazvali hardcore pornom vtedy fotili iba indiánky a černošky. Literatúra neuvádza, či knižky a fotky slúžili len na pozeranie alebo aj na (doplňte si ľubovoľné synonymum pre mužskú masturbáciu) predsa len, bola to mimoriadne prudérna viktoriánska éra a keď už sa niečo také dialo, tak sa o tom určite nepísalo.

Vojaci mali najlepší prístup ku skutočným dievčatám hlavne vo väčších mestách. Záznamy hovoria o tom, že sa každý 11-ty bojujúci nakazil nejakou pohlavnou chorobou. A to hovoríme iba o syfylise a kvapavke. Také drobnosti ako chlamýdie, herpes a genitálne bradavice sa nebrali do úvahy, rovnako ako v štatistike nie sú tí, ktorí zomreli v boji skôr, ako sa ich choroba nejako vážnejšie prejavila. Zaujímavé je, že podiel nakazených vojakov bol vyšší medzi bielymi ako medzi černochmi.

Najvypuklejší problém s pohlavnými chorobami vznikol v meste Nashville, hlavnom meste štátu Tennessee. Tennessee sa pridalo ku Konfederácii (juh), ale nevydržalo dlho a už v roku 1862 bol Nashville dobytý vojakmi Únie (sever), ktorí si tu zriadili kasárne. Pred vojnou bolo v meste okolo 100 prostitútok, počas nej to stúplo na 1500. Pre väčšinu z nich to bol jediný spôsob obživy, keďže ich manželov odviedli do vojny.

Všetky sa sústredili na jedinej ulici, ktorá dostala názov Smokey Row. Mala asi kilometer a domy "pochybnej" povesti po oboch stranách. Medzi vojakmi sa hovorilo, že zelenáč sa nemôže stať veteránom, kým jeden z tých pochybných domov nenavštívil. Zároveň sa medzi vojenskými lekármi hovorilo, že Smokey Row zabila viac vojakov ako nepriateľ.

Šéf vojenskej polície v Nashville, George Spalding sa na to už nemohol pozerať. V 1863 zrekvíroval parník Idaho a prikázal naň nalodiť všetky nakazené prostitútky a poslal ich po rieke preč. Loď doplávala do 200 km vzdialeného Louisville a snažili sa ich tam vysadiť. Prebiehalo to asi takto:

“Ahóój, môžeme pristáť vo vašom prístave a vyložiť náklad?”

“Jasné, nie je problém, čo veziete?”

“Naše štetky.”

“Na čo čakáte, vykladajte, vykladajte. Počkať, niečo mi tam nesedí. Prečo?”

“Noo, je možné, že niektoré sú nakazené.”

“Hm, a koľko ich je zhruba nakazených?”

“Asi tak 147 %.”

“???”

“Niektoré majú aj syfilis aj kvapavku súčasne.”

Samozrejme ich poslali dokelu, tak plávali do ďalšieho mesta. Povesť parník predbehla a Idaho bol neoficiálne prekrstený na Plávajúci kurvinec (Floating whorehouse). Žiadostiam o vyloženie nákladu to nepomohlo a väčšinou mu ani nedovolili pristáť, takže sa museli s hanbou vrátiť naspäť do Nashville. Nie je potrebné zdôrazňovať, že prostitútky, ktoré sa mesiac nemohli pohnúť z palube lode, boli mierne povedané podráždené (kto chce, si sem môže vložiť vtip o živote s podráždenou onou).

Po neúspechu plánu a) prišiel Spalding s iným riešením. Založil nemocnicu pre nakazené prostitútky a vojakov. Všetky prostitútky v meste sa museli registrovať a platiť 50 centov zo svojich príjmov na financovanie nemocnice. Okrem toho poveril jedného lekára, aby každý týždeň všetky vyšetril, či sa od posledného vyšetrenia nestihli nakaziť. Navyše sprísnil postihy pre ženy, ktoré by chceli šlapať bez licencie. Napriek tomu, že v tej dobre reálne nemali veľmi účinné medicínske prostriedky na liečbu pohlavných chorôb, dokázali tieto opatrenia ich šírenie výrazne obmedziť. Povesti o skvelej organizácií bordelov v Nashville prispeli k tomu, že sa do neho začali sťahovať ľahké ženy aj z okolitých miest. Myšlienka sa rozšírila aj do mesta Memphis. Napriek hmatateľným výsledkom legalizácia prostitúcie neprekročila hranice Tennessee a netrvala dlhšie ako do konca vojny.

Nabudúce si povieme, ako boli bordely vyriešené v prvej svetovej.

P.S.: som zvedavý, ako veľmi som si kvôli obrazovej prílohe zasral históriu vyhľadávania.