Daj mi svoje heslo


Mohlo by sa zdať, že tri časti série, ktorá nebola ani plánovaná už stačia. Keďže však tieto príbehy píše sám život, môžeme očakávať pokračovania ďalšie a Orwell sa z toho, koľkokrát ho spomínajú, musí obracať v hrobe. Keby žil, bledol by závisťou, čo všetko sa dá vymyslieť a mal by námety na ďalšie pokračovanie románu 1984.

 

Čo si myslíte, o ktorej krajine bude opäť reč? Ak ste tipovali Spojené štáty americké, tak ste uhádli. Pre zmenu tu nemáme ďalšiu výzvu od CIA, FBI, NCIS, NYPB, YMCA alebo iných skratiek. S touto iniciatívou prišli samotné americké firmy (pravdaže podľa vzoru štátu). Stále platí to, čo bolo popísané v prvom diely – ak si chrániš súkromie, tak si terorista.

 

O čo vlastne ide? Zamestnávatelia si na prijímacích  pohovoroch pýtajú okrem profesijného životopisu aj heslo na Facebook alebo iné sociálne siete. Nie kvôli prezeraniu profilu, ale priamo toho, čo vidíte, keď zadáte svoje heslo. Že vraj v záujme ochrany organizácie, aby nezamestnali niekoho, kto bude vykonávať činnosť v rozpore so záujmami organizácie. A nerobia to len pri prijímacích pohovoroch, ale už aj existujúcim zamestnancom a tento postup začali používať aj školy (vraj v záujme ochrany študentov pred pornografiou).

 

Vyzerá to, ako slabý pokus o vniknutie do súkromia. Keďže ľudia nie sú tak blbí, ako sa na začiatku zdalo, vytvára sa tlak na legislatívu, aby sa nemohli vyžadovať údaje súvisiace so súkromím a začína sa prvý súdny spor v súvislosti s tým, že pod hrozbou trestu, škola vyžadovala od školáčky heslo a následne ju potrestalo za názory, ktoré prezentovala. Keďže v Amerike učia mladých, aby slobodne prezentovali svoj názor, tak sa rodičia dievčiny nasrdili a zažalovali školu. Facebook sa tiež snaží predchádzať takýmto krádežiam identity, nakoľko prichádza o dobré meno (a užívateľov), čo si ako firma nemôže dovoliť.

 

Ak by náhodou tieto protiopatrenia nevyšli, máme na čo tešiť. Prístupy do sociálnych sietí sú naozaj len prvým nevinným krokom oproti tomu, čo môže nasledovať. V budúcnosti budete musieť napríklad poskytnúť:

 

- Kľúče od domu, bytu, chaty, či tam nepáchate činnosť poškodzujúcu dobré meno zamestnávateľa. Veď ak napríklad pracujete v liehovare, tak doma môžete mať iné značky alkoholu, čo je vážne porušenie pracovnej disciplíny.

 

- Prístup k mailu. Veď pracovnú poštu aj tak kontrolujú, tak prečo by mal byť problém, keď sa vám mrknú na korešpondenciu z iného účtu. Stále ste to predsa vy a patríte zamestnávateľovi vrátane vašich psychických a fyzických schopností.

 

- Prístup k internet bankingu a číslo kreditnej karty pre prípad, že by ste si napríklad zaplatili letnú dovolenku bez súhlasu zamestnávateľa. Po prvé, rozhodujete sa o tom čo robiť, v pracovnom čase, čo je porušenie pracovnej disciplíny a po druhé, ak aj máte na letnú dovolenku, tak by sa vám mal znížiť plat. Veď ho nedostávate preto, aby ste len tak rozhadzovali, ale aby ste vôbec prežili a na druhý deň prišli do práce vytvárať hodnoty pre zamestnávateľa.

 

-  Zavedie sa právo na manželku. Aj tak budete z práce tak vyčerpaní, že večer s ňou už nič nezmôžete a aby vás zamestnávateľ uchránil pred stresom z nevydareného sexu, bude môcť obrábať aj vašu manželku. Veď spokojný zamestnanec je cieľom každej firmy.

 

- Právo na prvú noc s vašou dcérou. Už bude naozaj dôvod chrániť si dcéru a nápadníkov preventívne kastrovať. Veď zamestnávateľ ako mocipán, ktorý zabezpečuje živobytie pre celú rodinu, si zaslúži taký malý bonus. Porušenie tejto povinnosti bude najzávažnejšie a bude mať za následok okrem okamžitej výpovede aj vrátenie celého zárobku počas pracovného pomeru so 100% ročným úrokom. Že toľko peňazí nemáte? Nevadí, veď do smrti si to môžete odpracovať a ostatné sa bude vymáhať od zvyšku rodiny.

 

So želaním svetlejších zajtrajškov si pre istotu prekontrolujte svoju pracovnú zmluvu. Nikdy neviete, čo sa tam môže objaviť dodatočne.