Ako internety posledné 2 roky kážu cez jútuby a fejsbúky, cvičenie je zdravé. A to je fakt, bo  to vraví internet a tam je vždy pravda. Aj vo víne vraj je, ale internet je na rozdiel od vína nerozbitný. A tak som sa rozhodol po roku oprášiť prach z mojich zabudnutých svalových partií, opätovne donútiť lenivosť zlomiť nado mnou všetky zdravotnícke pomôcky, ktoré uhrádza zdravotná poisťovňa, otvoriť pandorinu skrinku a nájsť v nej ten bájny pocit slastných endorfínov po dvoch odmakaných hodinách. Niekedy mám pocit, že skôr objavím v prírode jednorožca alebo ITčkára než endorfíny vo fitku.

 

Vo fitkách všeobecne platí zopár pravidiel, ktoré nemusíte poznať, ale aj tak si ich chtiac- nechtiac osvojíte. Všetci sa tam správajú ako jedna veľká intráková rodina.

Skoro ako na povinnej vojenčine.

 

Na začiatku vám dajú pocítiť, že ste bažant – nováčik (pokiaľ neprídete už s hotovou postavou #natureforever (zdravím Erika)). To, že necvičíte, je hneď vidno. Buď máte o polovicu menšie ramená a ruky ako šedý priemer osadenstva, nemáte kerky alebo vyholenú hlavu a  nehádžete stoličky...Prípadne máte buď príliš out cvičebný úbor, či príliš in, a tak si zaslúžite pri správnej konštelácii hviezd a značiek dočasnú prezývku noobia.

 

Ak ste sa obratne vyhli všetkým týmto nástrahám,čaká vás posledná prekážka - posledná Danteho sieň pekla – ruja. Zvuky raneného, nadržaného jeleňa totiž v pos...(teda fitku) vydávajú len dve skupiny ľudí a do tej prvej naozaj zatiaľ nepatríte(me). Dôvod umieracích zvukov býva u začiatočníkov prozaický: rovnako ako v slovenských realityshow, aj tu si konzument naložil viac, než dokáže uniesť, potlačiť, zdvihnúť,... vhodne si doplňte podľa svojich chúťok.  Keď sa vášmu vedomiu aj podarí zareagovať hneď po prvom rujnom zvuku a zmenšíte si váhy (prípadne sa urýchlene odplazíte preč do šatne, keď zistíte, že idete bez závažia), aj tak je v blízkosti niekto, kto si to všimol. Pokiaľ je vám šťastena naklonená, príde k vám mistr PPVP (poradí, pomôže, vysvetlí, povzbudí). Ak na vás šťastena sere, ste v hľadáčiku sebavedomej baby, ktorá vyzerá ako atletický anjel a ste obdarovaný jedným z tých pohŕdavých pohľadov, ktoré majú všetky ženy rovnaké – GAME OVER. A to je skutočne koniec hry. Alebo si to nepripustíte, lebo však #idemjakbuldog, činka jebne na zem a okrem vzdialeného povzdychu „boooohaaaaa,“ à la Gordulič ste v meradle celého osadenstva a nálepku noobia nezotriete dosť dlho. Pokiaľ sa ale vyhnete všetkým pi– pardon, chybám, ktoré som vyššie spomenul, úspech vás neminie, ale s meškaním hodným železníc by som pre istotu počítal.

 

Meškanie (alebo výluka), býva spôsobené tzv. „darčekovými cvičencami.“ Tí prichádzajú na svet zvyčajne tesne po novom roku, lebo predsa treba spáliť tie dve tony koláčov, desať kíl zemiakového šalátu a nezrátateľné množstvo rezňov. Tie keby videli dietológovia z UNICEF-u v rozvojových krajinách, tak im odtrhnú ruky. Že to 99% darčekových prestane baviť o mesiac, je jasné všetkým naokolo okrem nich, ale aj tak si s týmto poznaním môžu „skalní“ maximálne utrieť riť, pretože stroje, činky a lavičky sa nedajú rozdvojiť a vo fitkách je plnka väčšia ako svojho času vo dverách SDKÚ s označením "exit". A my nechceme byť darčekoví cvičenci. Takže vydržíme, zamakáme a dokážeme sebe (pokiaľ nie sme egocentrické prasa vychované pseudomotivačnými fresh statusmi typu „nie je dôležité čo dokázali ostatní, ale to, čo si dokázal ty“ ...alebo "nedokonalí ľudia len spomaľujú tvoj rast", atď...) a aj ostatným, že nám na sebe a svojom zdraví záleží.

 

Alebo si môžeme dať to víno.