Očividne vyzerám ako vedúca Úradu pre debilné, idiotské a kreténske otázky. Z tohto titulu som sa rozhodla napísať rukoväť určenú nielen našim pracovníkom pre styk s verejnosťou, ale aj našim klientom.
Existujú otázky, ktoré sú debilné implicitne, pretože spĺňajú takzvanú fatickú funkciu jazyka, čiže vtedy nám jazyk neslúži na podanie správy, ale na začatie/udržovanie/ukončenie komunikácie samotnej, čo nie každý komunikant vždy pochopí. Medzi implicitne debilné otázky patrí evergreen „Ako sa máš?“. Druhý účastník komunikácie v drvivej väčšine prípadov v skutočnosti nechce vedieť, že vám zdochol pes, alebo že vaša ranná stolica bola uspokojujúca, ba ste priam nadšení a cítite silné nutkanie podeliť sa o svoje zážitky.
Idiotská otázka:
- Ako sa máš?
Odpoveď úradu pre idiotské otázky:
- Dobre.
(V tomto prípade by bolo vymýšľanie duchaplnejšej odpovede bohapustým mrhaním času.)
- - -
Otázka „Čo ti je?“ je na pomedzí faktickej a komunikatívnej funkcie. Tu však vstupuje do deja rodová problematika, lebo odpoveď záleží na pohlaví pracovníka.
Idiotská otázka:
-Čo ti je?
Odpoveď úradníčky pre idiotské otázky:
-Nič. (=som hladná, chcem čokoládu... a slaninu, nasrali ma v robote, zlomila som si necht, potrebujem kávu, bolia ma nohy, narobil si blatové stopy na chodbe, nechal si chlpy v umývadle, tie smeti, čo som ti ráno nechala, si nevyniesol, treba sa ti ostrihať, smrdíš a mal si na to prísť sám, debil)
Idiotská otázka:
-Čo ti je?
Odpoveď úradníka pre idiotské otázky:
-Nič.
- - -
Druhým typom sú situačne debilné otázky. Vyžadujú si schopnosť produkovať alogizmy, ktorá často dokonca recidivuje, hlavne u ženských rodinných príslušníkov.
(Situácia: 12. január, -12°C.)
Idiotská otázka:
- Ty ideš von bez kabáta/bundy/vetrovky/skafandra?
Odpoveď úradu pre idiotské otázky:
- Nie, pôjdem v tričku a obujem si k nemu žabky, lebo keby som si k tričku obul zimné topánky, budem vyzerať ako idiot.
Idiotská otázka:
- To ti nevadí, že fajčíš, vyhadzuješ peniaze za cigarety a ešte aj smrdíš?
Odpoveď úradu pre idiotské otázky:
- Nie, nevadí. Aspoň je to pre mňa dôvod nosiť so sebou zapaľovač, ktorým ťa môžem podpáliť, keď mi budeš dávať idiotské otázky.
Idiotská otázka:
- Ideš zajtra do práce/školy?
Odpoveď úradu pre idiotské otázky:
- Nie, zajtra cestujem jednorožcom na Aljašku.
- - -
Samostatnou kapitolou sú idiotské otázky profesionálne. (Niekomu dáte písomné inštrukcie, ktoré s ním prejdete – tento krok je možné niekoľkokrát opakovať.)
Úrad:
- Prečo si mi to nedal tak, ako to malo byť?
Idiot:
- Čo som mal vlastne urobiť robiť?
Úrad:
- Mal si to napísané v inštrukciách a 7x som ti to vysvetlil.
Idiot:
- Nepamätám si, že by si to hovoril. Inštrukcie som nečítal, sorry.
Úrad:
- Hovoril som ti to 7x.
Idiot:
- Nehovoril.
Úrad:
- (Povzdych) Prečítaj si inštrukcie a prerob to.
Idiot:
- Čo mám robiť?
Úrad:
- Vyjdi von. Sadni do auta. Odvez sa najbližšiu benzínovú pumpu. Natankuj si 5 litrov benzínu do kanistru. Vyvez sa za mesto. Polej sa benzínom. Podpáľ sa.
- - -
Najvyšším stupňom sú idiotské a absurdné otázky, pri ktorých pýtajúci predpokladá hroziace nebezpečenstvo vysoko nepravdepodobného typu.
(Skutočná situácia: telefonát s matkou na balkóne)
Idiotská otázka:
- Nenafúka ti do pusinky vietor?
Odpoveď úradu pre idiotské otázky:
- …
Na túto otázku nemá bohužiaľ odpoveď ani náš úrad. V prípade, že na ňu máte odpoveď, kontaktujte Ivanu Machovú, ktorá s okamžitou platnosťou a radosťou odstúpi zo svojho postu.
Pic by JazzXP
