Už je to zhruba rok od môjho posledného príspevku a musím povedať, že články na Dailymale už nesledujem ako za mladi a diskusie tobôž nie a preto neviem povedať, či tu na túto tému nebolo vypracovaných niekoľko dizertačných prác a celá problematika novej motrokárne bola zhrnutá v nekonečnom vlákne tunajších diskusií. Na vine takéhoto poklesku je pravdepodobne fakt, že ešte stále čakám na sľubované gastráče a prísľub manažérskej pozície na marketingovom oddelení tohto webu. A možno len vymýšľam, lebo každý dobrý konšpirátor vie, že všetky články píše beztak Nemeš financovaný Roschildom, Rostasom a Rorschachom.
Presťahoval som sa do UK a stal sa zo mňa ekonomický imigrant. V mojom prípade som však nečakal na kamión v Calais, ale na lietadlo Ryanairu v Bratiske. Pohodlnosť oboch dopravných prostriedkov by som mohol porovnať, verím, že výhodu majú tí z Calais, ktorých spánok nie je narušený možnosťou kúpiť si výherné žreby. Nedávno bol na Nku článok s mapou sveta z roku 1900 a predpokladaným časom, za aký by ste docestovali v tej dobe z Londýna do rôznych častí sveta. Mňa zaujal hlavne komentár na FB, či túto mapu videli práve v Ryanaire. O tom ale inokedy.
Podarilo sa mi zamestnať mimo sféru rýchleho občerstvenia, čo ma veľmi potešilo a zároveň sklamalo. Dúfal som totiž, že ako budúci barista si na chvíľu oddýchnem od tabuliek, procesov a mítingov. Našiel som si prácu v malej spoločnosti, dokonca v rámci mojich predošlých pracovných skúseností a tak som dúfal, že prechod nebude taký traumatický. Zmena práce okrem vidiny lepších pracovných podmienok a mzdy zároveň priniesla otázky typu:
„Neklamal som príliš?“
„Budú tam také isté hovädá ako ja?“
„Koľko kabíniek majú na pánskych záchodoch?“
„Preboha, ako som sa sem vôbec dostal?“
Odpoveď väčšinou zistíte počas prvého dňa v motrokárni, kedy počiatočná nervozita opadne a vy si uvedomíte, že to nebude vôbec zlé. Ale bude. Hlavne ak vám nikto nepovie, čo máte robiť a aj preto sa cítim asi takto nejako.
A to som myslel, že takáto situácia sa po predchádzajúcej motrokárskej skúsenosti nezopakuje. Vtedy som po dvoch mesiacoch rozmýšľal, že to zabalím, lebo som už fakt nevedel ako zabiť čas v práci, avšak môj predchádzajúci zamestnávateľ trénuje svojich služobníkov výhradne ohňom a mečom a po pár „čelinďžoch“ a maličkých postrčení do bazéna som bol behom týždňa pripravený na niečo, čo som sa mal učiť oveľa dlhšie. Síce som sa cítil o 20 rokov starší a šedivejší, ale bol som ďalšou tehličkou v múre, ktorý staval niekto, kto múr v živote nevidel (Oh Ginni). Môj súčasný menežéris to má zrejme podobné, keď nám poslal tento skvost:
Pre mňa sa teraz začal tretí mesiac u nového motrokára a ja stále neviem, čo tu mám presne robiť. Správa z vedenia – musím čakať. Za tú dobu sa vo mne prebudili inštinkty ninju, pretože sedím tak, že mi všetci vidia do monitoru a ja sa snažím dať najavo svoju užitočnosť a prospešnosť pre spoločnosť. Okrem nudných vecí akými sú študovanie excelovských tabuliek a rôznych procesných dokumentov asi tak miliónkrát dookola, som zistil, že čas sa dá zabiť aj trochu lepšie, ako napríklad pokúsiť sa ošúpať mandarínku tak, aby vám ostala šupa v jednom kuse.
Okrem obednej prestávky, na ktorú máte posvätné právo, je WC druhý najlepší zabijak času platený motrokárom. Pridajte k tomu nejakú dobrú hru a sú to najkrajšie momenty zo dňa. Taktiež som bol prekvapený, keď mi povedali, že istá skupina nadšencov sa venuje behaniu počas obednej prestávky a tak som sa pridal. Majú to dobre vymyslené, beh trvá tak hodinku, potom ešte sprcha, obed pri počítači a dá sa z toho vytrieskať celkom slušná doba. Fajčiarske prestávky pre mňa ako nefajčiara sú nepreskúmaná oblasť, nad ktorou silno uvažujem. Možno, keď raz prestane pršať. Čo sa týka webu, tak sa snažím vyhýbať všetkých youtubom, facebookom a podobne ladeným portálom. Všetci ma vidia a pravdepodobne vedia, že nič nerobím, tak prečo ich zbytočne provokovať. Možno, preto som sa vrátil na Dailymale. Stránky vyzerajú skoro edukačne a hlavne to nebije do očí tak, ako Pornhub. Spolu s tým súvisí aj písanie článkov, vyzerá to dôležito a vôbec to nebudí dojem, že nič nerobíte.
Perfektná vec je OneNote. Rozmýšľať nad tým, čo by ste tak mohli urobiť až z práce odídete nikdy nebolo krajšie. Hlavne, ak si to všetko môžete niekam poznačiť a vytvoriť si agendu na zvyšok dňa. Platí taktiež na plánovanie budúcej dovolenky alebo najbližšieho víkendu. Plus si to môžete krásne vyfarbiť, dať si tam pozadie, šípky alebo podobné farebné chobotiny a celkovo na tom utopiť pol dňa (true story). Obligátnu radu od priateľky, že sa mám vzdelávať alebo čítať som odložil bokom a našiel som radšej tento web: https://cantyouseeimbusy.com/ Pre všetkých, ktorí by sa chceli zahrať a vyzerať pritom dôležito, nájdete tu hry prezlečené za Word a Excel. Medzi ďalšiu aktivitu, ktorá už tak zábavne pôsobiť nemusí, ale svoju úlohu splní by som zaradil čistenie mailboxu. Je pravda, že na začiatku pre mňa všetky maily znamenali spam, je vhodné ich však roztriediť do správnych spamových zložiek. Viacej si neviem vybaviť, neviem si vybaviť ani ako som tu vydržal doteraz. Možno ani ostatní nič nerobia a teda by som sa nemusel cítiť zle.
A tak to ide každý deň, hrával kedysi Vetroplach. Niektoré dni sú pocitovo dlhšie, niektoré kratšie. Zopár ich bolo nekonečných. Nečakal som, že aj v malej spoločnosti to bude takáto zašívareň a ja sa normálne teším, až začnem normálne pracovať a budem na toto spomínať ako na staré dobré časy.
