Tri terapie, ktoré vám poisťovňa nepreplatí

Ľudia sú rôzni (a väčšinou blbí, dodával môj dedko). Niekto skalopevne verí, že oprávnenie liečiť má len moderná, západná medicína, založená na klinických štúdiách a vedeckých dôkazoch. Ďalšia skupina zas bielu mafiu bojkotuje a dôveru vkladá do rôznych alternatívnych smerov a magnetizmus vyžarujúcich rúk liečiteľov. No a potom je tu tretia skupina trápne nevyhranených, ktorí - hoci plní pochybností - dajú decko zaočkovať, lebo však „čo ak“, chrípku zaháňajú paracetamolom a pseudoefedrínom, ale súčasne preventívne rozpúšťajú pod jazykom aj dačo od Boiron-u. Lebo však „čo ak“, pochopiteľne. Keď tak nad tým rozmýšľam, táto tretia, nezaradená skupina je mi najsympatickejšia. Asi preto, že do nej tiež patrím. Názorová nevyhranenosť má jednu veľkú výhodu – môžete si slobodne vybrať zo všetkého niečo bez pocitu viny, že ste zradili svoje hlboké presvedčenie. Dobré, nie? Také oslobodzujúce.

Mňa ale štve, že podobnú slobodu výberu mi neposkytuje moja zdravotná poisťovňa (Her Highhess VŠZP). A nielen moja, ani žiadna iná. Na Slovensku zdravotné poisťovne alternatívnu liečbu nepreplácajú. Škandál, lebo napríklad v takom Francúzsku preplácajú aj homeopatiu. Francúzi teda majú placebo bez doplatku, ale my s. V Číne sa zasa v rámci štátneho zdravotníctva v pohode stretnete s praktikami TČJ (tradičnej čínskej medicíny). No len si predstavte, že by vám nabudúce obvoďák napísal recept, ktorý by ste v lekárni vymenili za macerát z hadieho chvosta. Nemožné.

Poďme sa len tak namátkovo pozrieť, o aké možnosti nás naši legálni výpalníci pripravujú:

1. Irisdiagnostika/Iridológia

Alebo inak povedané diagnostika z očnej dúhovky, respektíve z oka ako takého. V skratke „pozriem a vidím“. Táto metóda má za sebou úctyhodnú históriu, no ako sa ďalej dozvedáme na internete, otcom modernej iridológie je maďarský lekár Ignacz von Peczely. Problematike sa začal hlbšie venovať na základe nasledujúcej dojímavej príhody:

„Ako 11-ročný sa pokúsil pomôcť zo záhrady zatúlanej sove a nešťastnou náhodou jej pritom zlomil nohu. Všimol si, že sa jej v spodnej časti oka objavil čierny prúžok. Zabandážoval jej nohu, aby sa mohla čo najskôr uzdraviť. Po čase sa namiesto tmavého prúžku objavil biely. Sova zostala v jeho záhrade veľa rokov a on mohol zaznamenávať zmeny, ktoré sa objavili v jej očiach.“

(zdroj: irisdiagnostika.sk)

K tomu si dovolím jednu drobnú dejovú odbočku – ako 5-ročná som u babky vyhodila z balkóna na druhom poschodí svojho mladšieho bratranca a tiež som všetkým tvrdila, že to bola nešťastná náhoda. Ale teraz, keď už je to premlčané vám tu všetkým hovorím, že nebola. Aj tak sa mu nič nestalo – spadol do veľkej kopy piesku, čo tam nechali roboši po nejakej oprave múrika. Každopádne je chvályhodné, že Ignác sa o svoju obeť dobre postaral a vďaka nej môžeme aj dnes využívať túto pozoruhodnú metódu, i keď nie zadarmo.

2. Urinoterapia

Liečba pomocou vlastného moču a nie iba tak, ako keď si Bear Grylls v telke oští porezanú ruku, lebo nemá po ruke inú dezinfekciu. Urinoterapisti moč jednak pijú a tiež ho aplikujú na pokožku formou obkladov alebo masáží. Zaujímavé je, že kým pri vnútornom použití je ideálny tzv. stredný prúd moču, na vonkajšie použitie je vraj najlepší odstáty moč – ideálne 36 hodín, no top kvalitu dosiahnete uchovávaním po dobu cca 5 až 7 dní. K tomuto by som mala tiež jednu súkromnú príhodu, ale nechám si ju pre seba, je to trošku nechutné. Iba prezradím, že hlavnými aktérmi boli jedna lenivá baba, ktorej sa v noci nechcelo ísť dolu schodmi na záchod, plastová miska a skleróza dotyčnej, vďaka ktorej zabudla tú misku ráno vyliať a ostala tam po našom odchode týždeň aj s obsahom. No a blbé je, že my sme sa potom na tú chatu znova vrátili a... Proste, tých 7 dní je asi naozaj strop, neviem si predstaviť, čo vznikne tak po dvoch týždňoch. Už len vecne dodávam, že urinoterapiu vlastne preplácať nikto nepotrebuje. Má ju k dispozícii každý a zadarmo.

3. Kineziológia

Laik sa na internete dozvie, že je to „veľmi jemná a účinná metóda, ktorá pomáha ľuďom žiť lepšie, bez emocionálnych záťaží a tešiť sa zo života.“ Dobre, zhruba to isté dokážu dobre zvolené antidepresíva, ale toto je alternatíva, takže to musí byť niečo iné. Akurát furt nevieme, čo. Dobre, tak ja vám to teda popíšem, jednu kineziologickú seansu som totiž v pozícii klienta absolvovala. Prídete tam, prehodíte s terapeutom pár viet, on vás potom chytí za zápästia, dáva vám otázky, vy odpovedáte. Za zápästia vás drží preto, lebo verí tomu, že to, čo hovoríte, nemusí byť v súlade s tým, ako celú situáciu vnímalo/vníma vaše telo. Takže nejde ani tak o to, čo povedia ústa, ale o to, ako reagujú pri odpovedi svaly – či sa napnú, uvoľnia a tak. Prostredníctvom svalovej odpovede sa terapeut dostane k tzv. veku príčiny, čiže do doby, kedy spúšťač stresu a príčina problému vznikol. V praxi to vyzerá asi tak, že ten človek si po celý čas sám pre seba niečo mrmle a vy neviete čo, lebo rozumiete tak každému štvrtému slovu. Na záver vám dá nejaké odporúčania, ktoré majú viesť k zlepšeniu. Mne sa nič nezlepšilo, akurát som sa dozvedela, že v 7 mesiaci môjho prenatálneho vývoja došlo k jednej zásadnej udalosti, o ktorej som dovtedy nemala tušenia a tušenia nemohol mať ani terapeut, zato moja mama iba vytriešťala oči, sucho preglgla a potvrdila, že sa to naozaj stalo.

Zhrnula by som to asi tak, že to bola zaujímavá skúsenosť bez konkrétneho liečebného efektu, ergo by sme to mohli prirovnať k liečbe dlhoročných alkoholikov. Opakovaný pobyt v protialkoholickej liečebni je zaiste zaujímavý, no často zúfalo neefektívny. No vidíte, a aj napriek tomu ho poisťovne preplácajú, na rozdiel od hore uvedených alternatívnych terapií. Skrátka paradoxy života.

Ešte by som rada dodala, že tento článok je plný zovšeobecnení, neúplných a neoverených informácií a to všetko len pre literárne účely. Ale to s tým bratrancom je pravda, prisahám.

Pic by tezro