Minulý týždeň sme mali v práci tréning o kultúrnej diverzite, tak som vám o tom chcela napísať trochu kultivovane predtým, ako si zničím povesť tými sľubovanými pornopríbehmi. Moja obľúbená moslimská kolegyňa tam, bohužiaľ, nebola.
Ráno som prišla dobre naladená do práce, spokojná, lebo som si deň predtým nadrobila a nečakal ma taký brutál ako zvyčajne. V ten deň mal byť aj spomínaný tréning, takže tým lepšie. Od vedúcej som sa hneď po príchode dozvedela, že absolútne nikto z nás pozvánku a program tréningu nečítal, len ju akceptoval. Mal sa totiž konať od deviatej do štvrtej poobede. Cestou k pracovnému stolu som vymenovala všetky slovenské nadávky. O ČOM sa chcú baviť sedem hodín? S ľútosťou sa pozriem na môjho kolegu, ktorý to v ten deň bude musieť zatiahnuť za mňa, kolegyňu na dovolenke aj za parttime moslimku.
Vsuvka: vraj ju žiaden iný muž nemôže pobozkať, nevynímajúc pri blahoželaní k narodeninám.
V retrospektíve vôbec neľutujem, že som sa na tréningu zúčastnila, len ma na ďalší deň takmer vytriaslo v práci. Čo už. Veď neoperujeme ľudí, len nahadzujeme faktúry.
Len na našom oddelení sme minule napočítali osemnásť národností, a to je nás šestnásť. Musím sa priznať, že kolegov aj vedúcich mám rada, sú inteligentní, dobre sa s nimi komunikuje a je s nimi sranda. Tréning som uvítala aj vďaka tak prepotrebnej socializácii s nimi, pretože na to v normálny pracovný deň nie je čas. Na tréningu boli piati kolegovia, naša vedúca a naša manažérka a ešte vedúci nákupu. Kurz sprevádzala Gudrun, Nemka žijúca v Holandsku. Gudrun, right? Porn, anyone?
Porozprávali sme sa o našich očakávaniach, tréning bol pilotný, takže surprise surprise.
Začali sme hrou UNO, kartovou hrou. Rozdelili sme sa do dvoch skupín, každá skupina dostala pravidlá na papieri, tie sme si prečítali a začali sme hrať. Chvíľu trvalo, kým sme si zvykli na pomerne zložité pravidlá. Živo sme komunikovali, doťahovali sa a zabávali sa. Potom nás Gudrun poprosila, aby sa polovica každej skupiny vymenila. Ja a Raquel, španielska Holanďanka, sme sa presunuli k šéfke Marii a vedúcemu nákupu Joukemu. Jediný rozdiel bol v tom, že tentokrát sme sa nemohli rozprávať.
Začali sme hrať, ale čoskoro sme sa na seba s Raquel pozreli s konsenzom, že tým dvom určite jebe. Teraz som na rade ja, ukazujem prstom na seba. Jouke položí kartu, ktorá sa hrať nemôže. Kartu mu vraciam. Môj zlatý, podvádzať nebudeš! Jouke ju s úškrnom vracia späť na kôpku. Znovu ju posúvam pred neho. Dáva ju tretíkrát na kôpku. No jebal to pes herodes, toto je anarchia! S Raquel sme sa na seba pozreli a začali sme hrať tiež proti pravidlám. Keď som videla Joukeho, ako si berie tri karty namiesto dvoch, pri mojom ťahu som si suverénne vzala celú kôpku a vybrala som si karty, ktoré sa mi hodili.
Samozrejme, mali iné pravidlá ako my. Jednoduchšie a taktiež hrali v smere hodinových ručičiek a my proti nemu. Ponaučenie si z toho vezmite sami, mne sa z toho akurát zdvihol tlak.
Vypísali sme lajstro ako feedback a išli sme ďalej. Nasledoval rozhovor s niekým s inou národnosťou, mali sme na partnerovi opísať niečo, čo je na ňom typické pre jeho národnosť a čo je netypické. Ja som nedokázala prísť na nič typicky slovenské, a vy? Ja si totiž myslím, že kultúrne pozadie nemá s nedorozumeniami v práci nič spoločné. Ide skôr o to, či si samonasierací typ, berieš si kritiku osobne a či sa konfliktu postavíš alebo radšej ustúpiš a vyhneš sa mu. Národnosť podmieňuje možno len mieru odstupu, ktorú si ľudia udržiavajú v sociálnej interakcii. Preto Anglán je chladnejší a Američan sa s tebou rozpráva tak, že stojí 15 centi od teba a hneď si akože jeho kamarát.
Nakoniec sme si prešli stereotypmi aj predsudkami a dostali sme sa aj ku kultúrnym dimenziám.
Power distance
Môže byť nízka, vtedy je prostredie neformálne a medzi ľuďmi je rovnosť. Vysoká power distance znamená formálnosť a hierarchiu. Medzi najneformálnejšími krajinami skončil Izrael, Rakúsko a Dánsko, zachádzalo sem aj Holandsko. Na opačnom fronte Slovensko a Malajzia.
Individualism vs. Collectivism
Prvá možnosť je charakterizovaná tým, že sa od ľudí očakáva vysoká miera vlastnej zodpovednosti a rozhodovania. Kolektivizmus je zasa skupinové staranie sa jeden o druhého. Slovensko na našlo v zlatom strede a najväčšími individualistami boli Amíci a Austrálčania. Najkolektívnejšími sú zasa Guatemala a Ekvádor.
Masculinity vs. Feminity
Maskulínna kultúra preferuje moc, heroizmus, asertivitu a materiálne odmeny za úspechy. Prostredie je kompetitívne. Jednoznačne tu viedlo Slovensko. Oh, my. Feminita sa vyznačuje kooperáciou, skromnosťou, starostlivosťou o slabších a kvalitou života. Tu vedie Švédsko, Holandsko, Nórsko a Litva.
Uncertainty avoidance
Vysoká miera riskovania je na Jamajke, na to si dajte joint, pastafariáni. Let things happen. Slovensko aj Holandsko sa nachádza v strede. Najmenej radi riskujú Belgičania, Japonci a Gréci. Gréci hlavne ten Grexit.
Long-term vs. Short-term orientation
Tak, druhá skupina je Aliancia za rodinu a prvá nevidí zmenu ako armageddon a pristupuje k nej pragmaticky. V short-term skupine sa Ghana láskyplne lyžičkuje s Júesej, na moje počudovanie Slovensko patrí k long-term skupine.
Indulgence vs. Restraint
Prvá skupina si život užíva a druhá si kladie striktné sociálne normy. Život si najviac užívajú Mechikánci a Venezuelčania, celkom aj Holanďania. Slováci sú bohužiaľ na tom druhom konci, ale nie je to ešte úplne stratené. Ešte stále máme Severnú Kóreu, o ktorej žiadne štatistiky neexistujú a ak áno, zadrhne sa vám z toho procesor.
Gudrun mi poskytla aj zoznam jej zdrojov, takže nech sa páči:
Erin Meyer: The culture map.
Geert Hofstede: Cultures of organisations.
Fons Trompenaars: Riding the waves of culture.
