Jeden taký pošahaný Rakúšak povedal: Najväčšou tragédiou človeka je, ak na sklonku života zistí, že sa minul povolaním! A ja už dnes viem, že moje vysnívané povolanie mi nikdy nebude súdené. Nie som však nešťastný. Nikto z nás, čo tu dnes žijeme, sa nestane členom posádky vesmírnej lode Hviezdnej flotily.
Born too late to discover the Earth,
Born too early to discover the Universe,
Born just in time to be a Trekkie.
Viem veľmi dobre o tom, že som rojko. Netrápim sa s tým, sú aj horšie diagnózy na svete, napríklad byť voličom Smeru či fajčiť chuja Robkovi. Preto som vždy sníval a asi aj ďalej budem snívať o cestách vesmírom, objavovaní cudzích planét na palube vesmírnej lode Enterprise. Hlavnou túžbou však nie je lietanie po nekonečnom priestore a ochutnávanie príslušníčok iných rás (čo ak niektorá zo sexy mimozemšťaniek by chutila ako levanduľová zmrzlina ale druhá ako ocot?). Mňa osobne viac láka život v tej Star Trek komunite. Je to akoby iná, vyššia, civilizovanejšia spoločnosť, kde sa už napríklad nevypláca mzda. Každý robí to, čo chce, čo mu prináša radosť a na čo má predpoklady. Každý má k dispozícii replikátor a môže si nechať vyrobiť, čo len potrebuje. Priťahuje má tá doba, kde spravodlivosť existuje. Kde rozhodnutia sú správne a v prospech spoločnosti, nie na vyhonenie si ega alebo naplnenie vrecka. Každý chuj, ktorý porušuje pravidlá, resp. hľadá cestičky, ako si ich ohnúť podľa seba, je vždy potrestaný. Áno, ja som nenapraviteľný rojko, nenadávajte mi. A som aj Trekkie.
Trekkies sú fanúšikovia seriálu Star Trek. Keďže existuje viacero seriálových línií, aj fanúšikovia ST sú kastovaní do podskupín. Tá moja je TNG, The Next Generation. Predpokladám, že o vesmírnej lodi Enterprise alebo kapitánovi Jean Lucovi Piccardovi počula väčšina z vás. Pozor, nepliesť s naším kapitánom Za Ľud Dankom. Síce je akoby mimozemšťan, ktorý sa doteraz poriadne nenaučil našu reč a vetnú skladbu, no vedie len partiu sráčov a assholes. Späť k Star Treku.
Položil som si otázku, ako sa mohla taká skvelá žena, krásna, sexy múdra právnička, dnes moja manželka, dať dohromady so mnou. Na prvom rande sme sa rozprávali 5 hodín. Samozrejme, že sme našli spoločné prieniky. Obaja sme Trekkies. Obaja máme radi sériu The Next Generation. Obaja fandíme kapitánovi Piccardovi, androidovi Dateovi a Guinan. No a obaja nemáme radi Dianu Troy. Najdôležitejšie však bolo naše rovnaké želanie, byť Q. Ten úžasný všemocný tvor, ktorý môže urobiť, čo si len zmyslí. A aj dnes si spolu len tak pozrieme nejaký diel TNG, zasnívame sa, aké by to bolo byť členom Q spoločenstva a žiť spolu navždy, večne, v pokoji, v zdraví a pozorovať celý vesmír. Ja som sa nemusel hanbiť za fanúšikovstvo k Star Treku a ona bola rada, že našla niekoho trekkie spriazneného. Niekoho, kto vie, čo to znamená: Darmok a Jalad na Tanagre! Oči otvorené!
A tak aj dnes ďalej snívame ten svoj spoločný sen, že sa jedného dňa vyberieme za veľkú mláku do krajiny neobmedzených možností, na krídlach oceľového draka v ústrety novým zážitkom, pod taktovkou republikánskeho miliardára a prezidenta krajiny, stojacej na čele svetového poriadku, navštívime mesto hriechu vystavané vo vyprahnutej púšti, kde sa preháňali pôvodní obyvatelia kontinentu objaveného janovčanom Krištofom Kolumbom, v tej dobe slúžiaceho pod vlajkou španielskeho kráľovského páru (sorry, pozeral som futbal a privykol som si na štýl Marcela Merčiaka). Takže proste raz pôjdeme do Las Vegas na Star Trek Convention, kde si necháme obliecť kostýmy a vytvoriť masku niektorého z našich hrdinov. U mňa je to jednoduché, ako tisíce ďalších pôjdem za kapitána Piccarda, plešinu mám svoju. Manželku prehováram, aby išla za Seven of Nine, no odmieta, že nemá také svoje oné, prednosti. To je však jedno, pretiahnem ju v akomkoľvek kostýme členky posádky hviezdnej lode Enterprise.
Btw. holohlavý Jean Luc Piccard, či presnejšie herec Patrick Steward, sa pôvodne vôbec nemal stať kapitánom tej najúžastnejšej vesmírnej lode, podľa tvorcov seriálu nemal výzor a charizmu na danú postavu. Myslím si, že dnes nie je nikto, kto by pochyboval o správnosti výberu. Neustále sa vedú hádky, či je lepší veliteľ James T. Kirk alebo Jean Luc Piccard. Keďže fans prvej série už pomaličky vymierajú, kým fanúšikovia TNG sú aktívni štyridsiatnici, tak sme dnes v prevahe. Ďalší velitelia z iných sérií Star Treku ako Voyager či Deep Space už len paberkujú. Piccard rulez!
Na moje prekvapenie som zistil, že veľa svetových osobností z rád politikov sa nehanbí za príslušnosť k Trekkies. Že sa tam pchajú aj herci, je úplne jasné. Často si pletú Star Trek a Star Wars, čo je však úplne jedno. Obe série dnes natáčajú nové meganákladné filmy, a tak si chcú odtrhnúť z koláča. Nebudem tu písať svoje názory na filmy Star Trek. Z celej tej plejády si zaslúži zmienku iba ten najlepší. Galaxy Quest! Pomôžem si názorom Patricka Stewarta, ktorý nechcel za žiadnych okolností ísť na film, ktorý paroduje jeho seriál. Nechal sa však prehovoriť svojim dobrým priateľom a... "Nikto sa nesmial v kine hlasnejšie a dlhšie ako ja." Trekkie musí milovať Galaxy Quest, lebo lepší opis fanúšikovstva ešte nikto nikdy nepredviedol.
Ako dieťa som sa zamiloval do TNG a dosť to ovplyvnilo môj ďalší vývoj. Spočiatku som zbožňoval epizódy, kde sa niečo dialo, kde boli cudzie rasy, nové planéty a súboje vesmírnych lodí. Diel s Romulánmi, Klingonmi či Ferengii bol skvelý, kým diel, kde sa riešili nejaké etické a morálne záležitosti, bol pičovina. Príchod Borgov bola tá najgeniálnejšia vec a vypočítavosť Kardasianov prekonalo len Domínium. Za tie roky od puberty som však dospel.
Pred pár mesiacmi sme s manželkou zhliadli jeden diel. Pamätal som si ho z mladosti, vtedy ma ničím neupútal. Dnes som po jeho skončení mal v očiach slzy. Trošku som pátral a zistil som, že The Inner Light patrí k tomu nejlepšiemu, čo vzniklo v celej histórii série Star Trek. A pritom taká jednoduchá vec, taká primitívna zápletka. Enterprise nájde cudziu sondu poletujúcu vesmírom. Zrazu však z tej sondy vyjde lúč svetla, zasiahne kapitána Piccarda a ten upadne do kómy. Strih a my sledujeme život jedného dedinčana na planéte podobnej Zemi, rasa podobná ľuďom. Zdieľame s ním jeho životnú púť, ako sa ožení, ako sa mu narodí dieťa, zomrie mu manželka, vypustia družicu a nakoniec skončí život tej civilizácie, planéty a aj postavy Kamina. Kapitán Piccard sa preberá, lúč svetla zmizol a všetci sú radi, že po tých pár desiatkach minút je ich veliteľ späť, zdravý a... on sám zatiaľ prežil jeden celý život, každodenné spomienky, práca a rodina Kamina na planéte Kataan. Pochopil, že sonda je odkaz tej zaniknutej civilizácie budúcnosti. Spôsob, ako ukázať život na Kataan, zanechať v každom trvalú spomienku. A tak ako vedel Kamin hrať na flaute, zrazu aj Jean Luc Piccard vie hrať na flaute. Nikdy nezabudne na život na Kataane a ja nikdy nezabudnem na Star Trek.
Podobne tak epizóda Darmok, kde hrajú len kapitán Piccard a kapitán Dathon, veliteľ vesmírnej lode Tamarianov. Kým ako dieťa som to nevedel pozerať a pokladal som to za pomaly najhorší diel TNG, dnes si to vychutnávam a obdivujem majstrovstvo, ako to dokázal niekto napísať a natočiť. Vtedy to boli dvaja debili na planéte, čo sa nevedeli ani len porozprávať a navyše jeden z nich sa rozhodol obetovať svoj život. Dnes rozumiem, o čo tam ide, že bez komunikácie a spolupráce sa dostaneš akurát tak to piče.
Pochopil som, čo chcel Gene Roddenbery vytvoriť, keď napísal Star Trek. Bol tiež len rojko a snílek, pozeral na hviezdy a sníval, že raz tam bude ľudstvo lietať. Skúsil nám napísať návod, ako by sa mala správať civilizácia, ktorá už vládne takou vyspelou technológiou, že dosiahne na hviezdy. Je to len jeho odkaz, ako by sa malo ľudstvo vyvíjať, ak chce prežiť. Je mi smutno, že ľudia sa dnes smejú z toho odkazu. No verím, že tak ako som ja dospel a až po rokoch našiel tie posolstvá Star Treku, tak aj ľudia sa budú vyvíjať a skôr než sa zničia, pochopia a nájdu správnu cestu.
