Deťom sa vyberajú darčeky oveľa ľahšie ako dospelým. Nech je to akákoľvek kravina, v podstate okamžite zistíte, či sa krpcovi páči. Ak áno, je všetko v poriadku, ak nie, vezme ho aj tak, keď mu pohrozíte, že darček zhabete a odovzdáte ho úplne inému dieťaťu. Navyše máte istotu, že ho nepôjde zaniesť späť do obchodu výmenou za store credit. Najmä ak nevie chodiť a rozprávať. Ani nad oslavou netreba veľmi rozmýšľať. Mrňatá aj tak nič nechápu a tým "starším" stačí torta, zopár iných detí a vysvetlenie, prečo má otecko súdny zákaz priblížiť sa na menej ako sto metrov.
Ako však ukázal nedávny prieskum v Británii, čo sa týka darčekov pre svojich potomkov - existujú rodičia, ktorí: a) si nevedia pomôcť, b) chcú sa ukázať pred inými rodičmi, c) vychovali hajzlíkov. Keďže ešte nie som rodič, možno to chápem úplne zle. Možno na mieru šitá bunda za 250 libier pre jednoročnú ratolesť je len varovaním, že u niekoho môže kríza stredného veku prísť o niečo skôr. Takisto to trojročné dieťa, ktoré dostalo laptop s internetovým pripojením, možno len požiadalo rodičov, aby si mohlo samo pohľadať a vybrať škôlku, ktorá najviac vyhovuje jeho potrebám.
Nebudem súdiť, lebo aj ja raz budem súdený. Len si tak sám pre seba rozmýšľam, že keby som dostal k 6. narodeninám karavan, kde som dnes mohol byť...
