God save the King
Podľa všetkého sa poobede Londýn zobudil. Vlak bol taký prepchatý, že sme sa tlačili telo na telo. Z predmestia sa všetci chceli dostať do centra. Postupne však ubúdali ľudia a už sa aj dýchať skoro dalo. Dve zastávky pred konečnou už bol vlak celkom použiteľný - síce sme stáli, ale nie jeden na druhom, čo bolo šťastie. Nastúpili totiž dvaja sociálne aj hygienicky znevýhodnení. Prvý prešiel okolo nás, tak sme mu uhli, keďže niesol so sebou buket hniloby. Ale tento bol ešte ten lepší, lebo sociálne aj hygienicky znevýhodnený jedinec číslo dva, by vyhnal svojím buketom aj tchora z nory. Nízky, tenký, ale v tom teple v čiernej páperovej bunde, ktorá bola minimálne o dve čísla väčšia ako on, išiel za svojim posmradným bratom a zanechal tam taký mix smradu, ktorého sme sa nevedeli zbaviť, až kým sme nevystúpili.
British museum nebolo ťažké nájsť, lebo sa tam zbiehalo veľké množstvo biomasy. Pred múzeom boli vytvorené koridory, ktoré sa nenapĺňali, tak asi nebude toľko ľudí. Optimistická myšlienka z Maritime múzea. Prešli sme kontrolou batožiny, rezerváciu nám nikto nekontroloval. Asi málo ľudí a púšťajú každého. Zase optimizmus. Vošli sme do múzea, kde bolo zakázané fotiť, aby človek nemal vlastnovytvorenú fotku z relikvie, čo koloniálna Británia vedela premiestniť zo sveta na svoj ostrovček.
Múzeum je presklené. Dookola sú stále výstavy a uprostred je dočasná platená. Ani si nepamätám, čo to malo byť. Keďže malá mala na dejepise starovek, tak že si pozrieme Egypt, Grécko, Rím a podobne. Asi väčšina mala v záujme pozrieť si práve toto, lebo pri múmiách sme sa ledva dokázali pohnúť. Presklená strecha spôsobovala skleníkový efekt a výstava Rím bola uzavretá. Boli k dispozícii len sochy a stavby. Nie je pravda, ze Briti neodniesli len to, čo bolo primurované. Je tam vystavený celý grécky chrám - hrobka Xanthosa (vraj je to len rekonštrukcia, ale pôsobivá). Takže Rosetta stone je tam samozrejme tiež.
Keby človek bol historikom, tak by sa vedel vyjadriť a možno by vedel nájsť viac zaujímavostí, ale my sme sa len potili v dave. Možno nabudúce si treba naštudovať dopredu, čo chceme vidieť (na stránke múzea toho nie je veľa, ale wiki popisuje celkom pekne) a ísť s jasným plánom.
Keď sme vyšli, tak už bolo dotiahnuté, ale ešte pred dažďom sme sa mohli skryť do Primarku. Dcéra nechápala, že čo to na Slovensku tak oslavujú, keď je tam taký malý výber. Popravde kvalita Primarku za 6 rokov veľmi klesla. Čo som kúpil, tak to bolo jediné tričko God save the King (asi nemysleli Stephena) za jednu libru. Posledné. Síce o dve čísla väčšie, ako moja veľkosť, ale použijem to ako nočnú košeľu.
Na večeru sme skočili do najbližšej pizzerie s názvom Bella Italia, akú máme aj u nás. Asi je to obľúbený názov, lebo ďalšiu takú sme videli ešte v Londýne (nechce sa mi hľadať výskyt toho názvu v Londýne).
Stále bolo zatiahnuté, takže nevadilo nám ani skoré zaľahnutie (kua časový posun).
Deň 3.
Pravdaže zase som vstal skôr. Pozrel životu dôležité informácie na FB a počkal na ostatných, kým sa zobudia. Syn mal doletieť z Tunisu večer a mali sme sa stretnúť. Len lietadlo malo meškanie vyše dvoch hodín a došiel na internát o jednej. Keď ste sa už pokúšali zobudiť puberťáka na diaľku, tak viete, že je to Mission Impossible 9: Big Ben pri uchu. Okolo deviatej bol schopný aj komunikácie, že sa stretneme o 10:00 pri St. Paul Cathedral. Adam s rodinou si išli pozrieť Harry Potter studios.
Keďže cestou tam syn korigoval svoje rozhodnutie byť ready na 10:30, tak sme si povedali, že cestou si pozrieme aj Monument. Vystúpili sme na stanici Bank Station, kde na jednej strane je Bank of England, na druhej Bank of Scotland a v cípe The Royal Exchange. Všetko impozantné budovy, ktoré by u nás boli všetky v dobrých rukách našich ľudí.
Prešli sme medzi vysokými budovami o ulicu ďalej a tam sme našli Monument to the Great Fire of London. Monument bol postavený v rokoch 1671 až 1677 na počesť veľkého požiaru v roku 1666. Jeho výška 62 metrov je v podstate celkom malá oproti budovám, čo ho obklopujú a hlavne mrakodrapom, ktoré sú trošku ďalej (trošku ďalej je aj Sky Garden, kde sa dá rezervovať výhľad, ale nestihli sme, alebo Uhorka - The Cherkin).
Na vrchole Monumentu (trošku pod vrcholom) je plošinka, odkiaľ je celkom pekný výhľad. Nie taký ako zo Sky Garden, lebo predsa len ten je o 100 metrov vyšší. Šírka monumentu je taká, že vo vnútri sú točité schody (presne 345 po vyhliadku), kde majú problém prejsť dvaja dospelí ľudia vedľa seba. Preto bolo potrebné uložiť si batoh dole (nikto to nechránil a cestou dole som si mohol zobrať aj dva). Práve v Monumente na točitých schodoch bolo vidieť plynutie času. A tým nemyslím tých 350 rokov, ale tých 6, čo som naposledy tam bol a nemal som problém vyštverať sa hore. Párkrát som si sadol do výklenkov, ale celkom v pohode som sa vyštveral. Urobili sme pár fotiek, prešli sme dookola a išli sme dole. Hore nebola taká premávka v protismere, ako dole, že sme sa museli viac pritiahnuť k stene.
