Welcome to London
Vybrali sme sa pohľadať Stansted express, ktorý nás prevezie do centra. Mal odchádzať z nástupištia 3b. Celkom sa nám to podarilo. Našli sme nástupište 3c, 3a a medzi nimi 3b. Toto všetko na jednej koľaji. Človek nezvyknutý na anglickú logiku začne rozmýšľať, že kam idú vozne, ktoré zastanú na nástupištiach 3a a 3c, ale vraj všetky vozne idú na Liverpool street station. Hodina cesty cez anglický vidiek a vypľulo nás to na Liverpool street station, kde sme cez turnikety mohli prejsť len zoscanovaním QR kódu z lístka. Na letisku sme sa na vlak dostali, ale zo stanice von už nie.
Bolo potrebné ešte vybaviť zľavu pre malú na mestskú hromadnú premiestňovaciu tlačenicu. Nám dospelákom stačila kreditka/debetka, ale pre ňu som musel kúpiť Oyster card, poprosiť humanoida, čo tam manažoval ľudí k automatom, aby mi pomohol nastaviť kartu, že je to pre dieťa. Pravdaže ako smrteľník by som to nevedel ani urobiť, lebo zadával na klávesnici tajné zaklínadlá v tvare číselných kombinácií a na konci mi dal kartu, že je to nastavené.
Tak sme išli nájsť metro, ktoré nás zoberie tú jednu jedinú zastávku, ktorá je na 20 minút pešonia. Keďže Adamovi operovali koleno, tak on sa snažil čím menej pešovať. Na druhej strane Eva nenastúpila do výťahu a už aj to som sa čudoval, že do metra sa odvážila so svojou klaustrofóbiou.
Na stanici Liverpool street chodí 5 liniek metra a ešte k tomu dvoma smermi, tak sme trošku poblúdili, kým sme našli ružovučkú lajnu Hammersmith and City. Došli sme ku koľajam a potom sme sa presunuli k druhým, lebo sme prišli na opačný smer. Síce takto celá cesta trvala viac ako 20 minút, ale čo už.
Na stanici Algate east bol východ na tú stranu, kam sme chceli ísť, uzavretý. Tak nás to vypľulo na opačnej strane, pred nami stavenisko a v ruke blbnúce GPS. Dajako sme obišli stavenisko, prešli ulicu a dostali sme sa k internátu. Na internáte ďalší humanoid, ktorému som sa pozdravil, povedal som, kto som a čo chcem a jemu sa softvér prehodil do núdzového režimu a zavolal šéfovi. Neviem, či mojou výslovnosťou, alebo príliš komplikovanou požiadavkou. Podstrčil mi mobil a mohol som pokecať s ozajstným človekom, ktorý ovláda aj rozvinuté vety. Vrátil som mu mobil a on nás zobral na izbu môjho potomka (vraj to upratal), aby sme si uložili batožinu a mohli si vychutnať krásy aristokratického Anglicka.
Cestou na metro nás napadlo, že už by sme mali aj jesť. Pred nami bol na výber Burger King a vedľa KFC. Adam si vybral Kinga (keď sme už v Anglicku), naplnili sme žalúdok lacnou kuracinou a išli objavovať centrum mesta. Už sme vedeli, kde je metro, tak sme nastúpili na District line. Vyšli sme z metra na stanici Westminster a už sme boli v centre diania. Už zo schodov bolo vidieť Bigbena, slnko oproti, ale každý to fotil (aj ja) a brzdil premávku.
Anglický dekadentný gýčový pohľad
Pred 6 rokmi tam boli lešenia, teraz stál v celej svojej nahote. Mali sme čas, tak sme sa len tak prechádzali, obchádzali, prešli sme Westminster Bridge smerom k London Eye. Kua, veľa ľudí sa rozhodlo, že urobí to isté a slalom medzi turistami bol sťažený voľne umiestnenými predajcami občerstvenia, zmrzliny, gaštanov a umelcov, čo ponúkali svoje služby urobiť rýchlu karikatúru, alebo predávali svoje kresby historického centra Londýna.
Sadli sme si na kávu a akurát nám zavolal puberťák, že či všetko prebehlo v poriadku u neho na intráku. Akurát, keď sme kecali, tak nad nami letel vrtuľník, potom lietadlo a strašný hluk to narobilo. Keď sme sa mrkli na nebo, že WTF, čo sa to tu deje, tak sme zbadali farebné chemtrails vo farbách slovenskej trikolóry. Asi na naše privítanie.
Odtiaľ sme sa vybrali na výpravu späť slalomom cez most k Big Benu a ďalej cez St. James park pozrieť sa na kráľa. Z neznámeho dôvodu bol uzavretý najbližších vchod do parku, policajti tam vytvorili koridory, cesty uzavreté. Ale podarilo sa nám nejako prejsť. Pred 6 rokmi bolo v parku plno veveričiek, teraz som nevidel ani jednu. Eva poslala o pár dní neskôr fotku z Hyde parku s veveričkou. My sme vtedy vymetali obchody. Za to tam bolo veľa hydiny rôzneho druhu a pôvodu, ktorá bola kŕmená turistami a možno aj domácimi. Ešte aj figovník som našiel, ktorý konkuroval svojou veľkosťou nášmu.
Prešli sme cez most, potom ďalej k palácu a akurát, ako sme vyšli pri paláci, prichádzali dve motorky a za nimi škaredé čierne auto a v aute dedo s veľkým nosom. Karči nás prišiel privítať.
Námestie pre Buckinghamským palácom bolo uzatvorené a takisto aj The Mall a Constitution Hill, kde premával starý Karči na tom škaredom aute, ktoré by žiaden slovenský mafián nekúpil, ale britská aristokracia má čudné názory na krásu. Viď Kamilka.
Pokazili nám výhľad
Ako sme tam stáli, tak nám dorazili elektronické kľúče. Adam už bol nervózny, že nič neprišlo dopredu, ale kľúče presne boli načasované na 14:00 aj s návodom, ako ich aktivovať v mobile. Síce návod, akú aplikáciu stiahnuť a že príde kľúč presne o 14:00 v deň príchodu, mohli poslať dopredu, aby sme boli pripravení (ok, boli sme, lebo na internete sa nájdu všelijaké návody), lebo nervózneho chlapa mať vedľa seba je horšie, ako skupinku predpubertálnych kastrátov v uzavretom priestore. Ale aj toho som sa dočkal o pár dní.
