O Sninskom kameni ste už možno niekde čítali alebo počuli, ale až teraz dostanete tie ozajstné a autentické informácie, pravdivé a neskreslené. Zabudnite na masívne reklamné kampane, ktoré vás pozývajú navštíviť tento neznámy kraj, neverte recenziám od nejakých amatérov, ktorí videli Sninský kameň akurát tak možno na google-maps. Varujem vás: tento výlet je skvelý. Môže sa stať, že kým dočítate, pozriete sa na svoje nohy, uvidíte obuté turistické bačkory a uvedomíte si že balíte veci do batohu.
V druhej polovici augusta 2017 nastal osudný deň, keď sme vyštartovali od Humenného smerom do Zemplínskych Hámrov. Všetko sa to odohrávalo v Exite, na východe Slovenska. Neďaleko Hámrov sa nachádza pohorie Vihorlatské vrchy vzniknuvšie v časoch keď na Zemi besneli sopky, všade sa liala láva a behali tu len Gomphotheriumy, Purussaurusy a podobná háveď. Sninský kameň, vytvorený tiež vďaka sopečnej činnosti, je jeden z 5 kopcov v spomínanom pohorí, ktorý má nadmorskú výšku nad 1000 metrov. Náš výlet začína na konci Hámrov a tam nájdete prvé prekvapenie. Objavilo sa tam seriózne turisticko-informačné centrum, zvonku to má dotykový informačný televízor, vnútri mladá švárna Hámrovčanka informuje, predáva suveníry, občerstvenie, mapy a tak. Na začiatku značkovaného turistického chodníka je takýto prehľad, o čo ide a kde sú ďalšie zaujímavé miesta. V okolí rašeliniska Hybkaňa (alebo pri jazierku Kotlík?) rastú aj mini mäsožravé rastliny, ak sa nemýlim, tak je to “Rosička okrúhlolistá”.
Sninský kameň je na území vojenského obvodu Valaškovce, a tak sa občas nájdu nejaké prívetivé cedule oznamujúce: „Územie Vojenského Obvodu – nebezpečenstvo ohrozenia života“. Našťastie naše biedne životy neohrozilo (takmer) nič počas celej túry. Značkovanie je celkom dobré ale aj tak treba dávať pozor, lebo krásny bukovo-dubový les križuje viacero cestičiek, takže dá sa zle odbočiť a tak si nechtiac môžete výlet predĺžiť. Les je skutočný, trojrozmerný, zelený, živý, veselý, naozajstný, voňavý, divoký, taký ako má byť. Preneste sa tam cez priloženú fotodokumentáciu a presvedčte sa sami. Paráda, čo? Ani sa nevracajte, ostaňte tam a užívajte si. Zdola počuť hukot z kameňolomu, ale postupne rachot stíchne a nastáva božské ticho. Pokoj. Vnútorný mier.
Návod na výstup je celkom jednoduchý, treba šliapať hore kopcom a snažiť sa dostať do sedla „Tri Tably“ (823 m). My sme sa vybrali miernou okľukou, no predsa sme úspešne prišli na rázcestie. Odtiaľto je viacero možností kam pokračovať.
Celkom výdatná sa mi zdá trasa do dediny Podhoroď, je to 7h 10min. Pre účely reportáže sme si vybrali osvedčenú trasu na Sninský kameň, čo je 35 minút ďaleko. Svižným tempom. Keďže sme vzali so sebou aj kotvu (najmladší turista mal 5 rokov), trvá nám to adekvátne dlhšie. Po príchode už tesne pod samotný Kameň som zistil, že nechať bundu v aute bola chujovina dňa, pretože keď sme vyliezli hore, bol tam uragán ako besná divá sviňa. Rovnako som zistil že dve náhradné suché tričká nestačia. Takže na tzv. malý Kameň sme vystúpili po týchto parádnych schodoch.
Už som tu bol, no teraz prvý krát liezol hore predo mnou aj môj potomok (5 r.) a poviem vám, nebolo mi všetko jedno. Držal som ho ako som len vládal, pretože krok vedľa alebo pošmyknutie by znamenalo takmer určite veľký prieser. Posledné schody sú skôr rebrík, sklon tak 1.4 rad, k tomu si predstavte hukot víchrice a na konci schodov asi tak 4 metre miesta a za nimi 25 metrov hlboký zráz. Fantázia. Vyzeralo to nejako takto.
Čo vám budem hovoriť, výhľad je očarujúci, dych berúci, gule trhajúci, deti odfukujúci, šiltovky strhávajúci, zároveň však ukľudnujúco znepokojujúci, ďalekosiahly, lesno zelený, oblo(bo)hovo svetlomodrý. Berte do úvahy, že s foťákom narábam horšie ako Zaki s gramatikou alebo Ingister so swiftkey klávesnicou. Čiže skutočnosť, keď tam vyleziete, je ešte saturovanejšia ako moje fotky a zážitok je ostrejší sťa Frkove diskusné príspevky. Maličká mláka v pozadí je Morské oko. Aj tam je krásne.
Potom čo sme sa napozerali do sýtosti, zliezli sme dole. Trebalo sa ešte pozrieť na druhý tzv. veľký Kameň. Výstup tam už nebol taký dramatický, aj keď sú tam tiež železné schody. Menej strmé. Výhľad znovu luxusný. Je tam veľký železný kríž – pôvodný drevený bol zničený nejakými kokotami už 2x a aj ten súčasný už ktosi zhodil, no už zase tam je. Je tu podstatne viac miesta na nejaké jedlo či pitie a potom už hajde dole. Zvolili sme inú trasu, aby sme nešli rovnakou cestou znova a po zhruba 2 a pol hodinách sme boli pri aute na parkovisku.
Záver tohto dobrodružstva prekonal všetky očakávania, pretože v Zemplínskych Hámroch sme našli, konča dediny „Športovo-rekreačné centrum: Barnova Rika“. Plavecký bazén, detský bazén, šmykľavka, teplá, krásne čistá voda, krčma čo by si drevákom dohodil, no nemám slov. Rozkoš. Až na tie miliardy ľudí a neskutočnú tlačenicu to bolo bezchybné. Takto napríklad vyzeral plavecký bazén.
Takýto krásny výlet som potreboval. Nech žije leto, Exit, Hámre, Sninské kamene, Barnova Rika a vôbec. Ešte by sa patrilo spomenúť Hámorský náučný chodník, či parádny a veľký kostol v dedine, prípadne chrobáky, ktoré som tiež pofotil, ale to by som tento román nikdy nedokončil. V zásobe mám ešte materiál na podobný článok, z výletu do Beňatiny.
Na zdravie!
Otras Mozgu
