Ľahko sa píšu a ešte ľahšie čítajú cestopisy a zážitky z krásnych miest, z Toskánska, zo Škandinávie, či z Poľska, Rumunska, Ameriky, alebo iných vychýrených destinácií. Dá sa ale napísať článok o výlete na miesto, kde nie je takmer nič? Výlet na koniec sveta? Miesto, kde nájdete pod nohami na zemi hranu, okraj, žlto-čierne šikmé pásy
a ceduľu s nápisom "Void" a ak sa nakloníte, v prázdnote, v hmle vidno trochu z korytnačky A'Tuin?
Jeden taký pokus práve čítate. Autor sa zhodou okolností ocitol na východe Slovenska a z malého mesta nebolo ďaleko do dedinky, ktorá sa preslávila tým, že účinkovala v jednom dokumentárnom filme. Tento film mal celosvetový úspech, pokračovanie chcel režírovať James Cameron, ale niečo mu do toho prišlo a potom na to asi zabudol. Nie, nerobím si srandu, môžete sa o tom presvedčiť na jednom nemenovanom webe.
Aby si čitatelia explicitne predstavili, ako ďaleko je spomínaná dedina od civilizácie, porozmýšľajme, aká najdlhšia trasa sa dá teoreticky prejsť autom po Slovensku. Ktoré dve obce sú od seba najďalej? Po intenzívnom 10-minútovom internetovom výskume sa našli 4 rôzne príklady:
a) Bratislava - Veľké Trakany (481 km)
b) Čáry - Nová Sedlica (524 km)
c) Gajary - Nová Sedlica (587 km)
d) Trnava - Osadné (469 km)
Medzi najdlhšie sa zaradí určite tretia, ale aj štvrtá je celkom dlhá. Článok je o krátkom výlete do dediny Osadné. Je to zapadákov, ďaleko odvšadiaľ, no z Humenného je táto obec (do roku 1948 to boli Telepovce) len na skok. Dôvodom cesty bola obyčajná zvedavosť a snaha priniesť trochu autentického materiálu z dediny, kde vlci (doslova) dávajú dobrú noc. Motívom bola aj snaha porozprávať sa s pravoslávnym duchovným P. Sorokom, jedným z hrdinov epickej cesty z Osadného do Bruselu. Stretnutie s pánom Sorokom sa nakoniec neuskutočnilo a tak o živote v dedine stručne porozprával miestny krčmár. A potom ešte tá kryptológia, aj to je v Osadnom zaujímavé.
Po príchode do dediny sa turisti vybrali k pravoslávnemu chrámu, ktorý je na kopci a je to teda dobrý orientačný bod. Vo vnútri je pekná sakrálna výzdoba a zboku kostola sa vchádza do podzemnej krypty. Sú tu uložené ostatky približne 1000 vojakov, ktorí zahynuli v okolí Osadného počas prvej svetovej vojny. Krypta je malá miestnosť, v ktorej je obdĺžniková jama s lebkami a kadejakými hnátmi. Vyzerá to dosť morbídne a aj trochu strašidelne. Rozmery sú 1,5 metra x 4 metre a hĺbka vraj až 7 metrov!
Na stenách sú obrazy svätých, autor sa nechce rúhať, tak len píše že sú to obrazy, nevyzná sa v tom. Na stene v krypte je informačná tabuľa, ktorá po zapnutí spustí hovorený komentár (na výber je päť jazykov). Miestnosť je malá, niet tam veľmi čo robiť a tak sa turisti išli po chvíli pozrieť, ako zvnútra vyzerá kostol.
V dedine sú dva kostoly (pravoslávny a gréckokatolícky) a ak je pravda čo hovoril krčmár, tak prvý volajú “lebkový” a druhý “bezlebkový”. Ďalšia zastávka teda bola v miestnej krčme a krátky rozhovor s krčmárom, dve kávy, dve horalky, DRU tyčinky pre deti (dve eurá dvadsať centov!). V krčme, ktorá je v jednej budove spolu aj s obchodom, bol krb, v ňom horel oheň a to spravilo príjemnú atmosféru. Bol tam aj krčmárov pes Brutus, jedenásťročný dôchodca. V krčme je mini výstava relikvií, ktoré našli obyvatelia po chotári a vyzerá to približne takto:
Hrozivo vyzeral ručný granát (kus kvalitného a ťažkého železa) a tá najväčšia nábojnica, bohvie z akej zbrane to je, ale taký kaliber musí narobiť poriadnu paseku. Po chvíli prišli do krčmy dvaja domorodci, z jedného sa vykľul bývalý kamionista, toho času 3 mesiace na dôchodku a keď dostal palivo (pivo a poldeci), spustil pičung na Róberta, na dojebaný chrbát, na nízky dôchodok a na večne zapchatý Prístavný most. Keď hovorili medzi sebou po rusnácky, nebolo rozumieť jediného slova, ešte že kamionista komunikoval bilingválne :). Za zmienku ešte stojí, že v dedine funguje Centrum Sociálnych Služieb “Zátišie”, kde je okolo 80 klientov (celkovo má dedina 100 obyvateľov + 80 je v Zátiší). Je to zariadenie pre deti a dospelých s ťažkým zdravotným postihnutím.
Je to zvláštny pocit keď je človek na takom mieste. Je tam krásna príroda, sugestívne ticho, v noci počuť zavýjať vlkov (krčmár hovoril!). Najbližší supermarket v nedohľadne, GSM signál veľmi biedny, žiadne WiFi. Osadné má ale ešte jednu zaujímavosť. Je veľmi blízko hranice “Parku tmavej oblohy Poloniny”. Je to územie, kde je výnimočne malá hustota osídlenia a tým pádom je minimálne aj svetelné znečistenie. Územie Národného parku Poloniny je najtmavšou oblasťou na Slovensku a za ideálneho počasia by to mal byť raj pre amatérskych astronómov. V tomto parku je výborne viditeľná Mliečna dráha a bez ďalekohľadu sa dá pozorovať niekoľko tisíc hviezd (v mestách iba 200 a vo veľkomestách len 20).
Mapka:
Tu by mal byť koniec článku, a veru aj je. Sú aj v Mordore pekné miesta. Nabudúce niekedy by sa ešte dalo napísať o výlete na Sninský kameň a Morské oko. Koniec vysielania.
