Terra Incognita: Majdán

V jednu októbrovú sobotu bolo krásne počasie, pekelné letné horúčavy boli za nami, začala jeseň s normálnymi vonkajšími teplotami, žiaruvzdorné oblečenie a skafandre sme už dávno odložili do pivnice. Keďže je sobota, treba ísť do prírody. Po krátkej porade uvažujeme, že to už bolo dávno, čo sme naposledy boli na Majdáne. Tak sa volá časť dediny Horné Orešany v okrese Trnava. Je to neďaleko, treba ísť napríklad do Suchej nad Parnou a potom ďalej dlhou rovnou cestou do Horných Orešian. Počasie je skvelé, nefúka a svieti jesenné, príjemné slnko. Prejdeme cez Horné Orešany a za koncom dediny odbočíme doľava smerom k Orešanskej priehrade. Ďalej šoférujeme popri priehrade, znovu odbočíme doľava, prefrčíme cez niekoľko zákrut, až kým zbadáme most cez riečku Parná. Tento potok nepodceňujte, kedysi dávno v júni 2011 tam tak lialo, že Parná vzala most a odišla spolu s ním niekam do prdele. Cesta za novým opraveným mostom zatáča hore kopcom doprava (smerovky netreba použiť) a na pravej strane si môžeme vychutnať pohľad na postapokalyptické ruiny akéhosi starého závodu. Areál kedysi patril podniku Chemolak Smolenice, teraz to však vyzerá ako ideálne kulisy pre natáčanie filmu na motívy knihy Stalker. Cesta pokračuje ďalej, na jedinej križovatke sa dá odbočiť smerom na mini námestie, kde kedysi fungovala dedinská krčma a ešte kúsok ďalej hore kopcom bolo kedysi dokonca kúpalisko. Ono tam zrejme stále je, poslednú zmienku o tom, že ešte v roku 1998 fungovalo som našiel kdesi na internete. Dnes sú už z neho tiež len ruiny.

Popri zdevastovanej fabrike prídeme na parkovisko, k zákazu vjazdu pre autá a ideme pešo smerom do mierneho kopca po asfaltovej ceste. Prechádzka začína na mieste ktoré sa nazýva Olšovský mlyn. Mlyn sme nikde nevideli, sú tam ale akési domy, aj nejakí ľudia sa tam motali, no nemali sme odvahu pýtať sa kedy bude hotová ďalšia múka. Na tomto mieste zároveň začína náučný chodník Majdán. Sú tam parádne informačné cedule a na nich detailné informácie, ako a prečo to celé vzniklo (nečítali sme to celé). Po pár minútach chôdze prídeme k naozajstnej peknej živej studničke, kde vyviera pitná voda! Zázrak. Toto miesto má svoju informačnú tabuľu a preto vieme že sa to tam volá Husí stok. Studnička je mimoriadna pretože nepoznám žiadnu inú, kde je informačná tabuľa od úradu, s oznamom: voda je v poriadku občania, vhodná na pitie. Samozrejme, nič nie je také dokonalé a voda je vhodná na pitie len ak výťah z chemickej analýzy nie je prelepený oznamom: voda je kontaminovaná koliformnými baktériami (sračkami z chatárskej oblasti). No čo už...

Od studničky pokračuje cesta cez les, k rázcestiu Jágerka. Tam odbočíme mierne doľava a ideme smerom na miesto s romantickým názvom "Zabité". Ak som to správne pochopil, na Zabitom stojí horáreň, bohužiaľ bez bufetu, bez chleba, bez horčice. Po ceste tam sú ďalšie informačné tabule a vďaka nim sme našli zvyšky lesnej úzkorozchodnej železnice. Bez tabule nie je šanca niečo zbadať, ono to je vlastne len taká rovná plocha a občas zvyšok nejakého násypu. Kedysi sa to využívalo na dopravu vecí pre chemický závod (postavil ho vraj v roku 1880 Jožo Pálffy). Tento závod pomocou pokročilej čiernej mágie spracúval bukové drevo na octan vápenatý, kyselinu octovú a acetón a pri výrobe tohto sajrajtu vznikalo aj drevné uhlie.

Takto to vyzerá v lese. Les je kvalitný, veselý, autentický, jesenno-pestrofarebný a upokojujúci. Keď na chvíľu zastavíme a sústredíme sa, počujeme len vlastné myšlienky. Niekde v ľavej časti obrázku je horáreň. Škoda že sa tam nedá nič kúpiť, ale prežili sme to. Za horárňou cesta mení smer, pomaly sa otáča a smeruje približne nazad, odkiaľ sme začali výlet. Ešte nás čaká zaujímavé miesto, kde je plno chovných rybníkov. Volá sa to rybáreň Parina. Chovajú sa tu dva druhy rýb: pstruh dúhový (Salmo gairdneri) a pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario). Všetci hovoria že jesť ryby je zdravé, takže ak ste pajáci a neviete chytiť pstruha vlastnými rukami, tu si môžete kúpiť už chyteného a zabitého. Vraciame sa dole miernym kopcom, smerom k rázcestiu popri potoku. V lese prebieha ťažba dreva a aj keď sme nevideli žiadne obludné stroje kmásajúce les na cucky, videli sme veľa popílených stromov, a aj oznam o ťažbe, v takomto znení: "Vážení návštevníci lesa! Ospravedlňujeme sa za dočasné obmedzenie Vašich aktivít v dôsledku vykonávania nevyhnutných prác pri obhospodarovaní lesných porastov. V záujme ochrany Vášho zdravia, nevstupujte do priestorov označených POZOR ŤAŽBA DREVA" Vaši lesníci (áno, spomenul som si na tento film).

Náučný chodník je fakt pekne spravený a na informačných tabuliach nájdete údaje o vtákoch (chránené vtáčie územie Malé Karpaty), o plazoch, o pôde a vode, o hospodárení v tejto lokalite a všeličo ďalšie. Ideálne pre deti, keď potrebujú načerpať nejaké vedomosti na prírodovedu. Od rybníkov je to k autu stále dole miernym kopcom a po asfaltovej ceste. Celá trasa sa dá prejsť aj na bicykli, stúpanie je len relatívne malé. Aj s kočiarom by sa to dalo. Čiže aj s malými detiskami. Kľudne. Možno aj s garnižou cez plece, alebo so sedačkou Ektorp na chrbte. Celé to má okolo 7 km.

Občas sme niekoho stretli, ale v primeranom množstve. No keď som chcel odfotiť les a prírodu len tak bez ľudí, zrazu sa zo všetkých dvoch smerov vynorili náhodní cyklisti, chodci, bežci, detské škôlky a domovy dôchodcov na prechádzke, anglickí turisti a talianski archeológovia a mexickí hokejisti. Rovnako aj keď som sa chcel v lese... ale vlastne nič.

Po návrate k autu sme nastúpili a odišli sme spokojní a veselí domov. Je to jeden z pekných výletov do blízkeho okolia Trnavy a určite sa dá skombinovať tak, že prejdete oveľa dlhšiu trasu. Viac tipov určite vygúglite raz-dva. Vyzerá to tak, že tento výlet je fajn aj počas zimy. Pred pár rokmi (január 2017), keď boli také mrazy že by skvapalnelo hélium, zamrzla aj Orešanská priehrada. Dalo sa po nej poprechádzať. Ľad bol taký hrubý a zima taká šialená, že nejaký geroj jazdil terénnym autom po ľade. Boli tam stopy pneumatík. Potom sme sa išli rozmraziť a vypiť niečo teplé do chaty Majdán, neďaleko námestia, ktoré som spomínal v úvode. No a tak tá chata už tiež skrachovala.