Držte sa, teraz to bude stáť za to, prinášame vám ozajstný autentický zážitok, čistý adrenalín, srdce sa vám rozbúcha, tlak stúpne. Takéto niečo ste ešte asi nezažili. Barabáš bude prosiť o autogram. Bear Grillz bude robiť stojky na hlave. Chuck Norris povie: “Nebolo to zlé...”
Dobre, dobre, trochu preháňam.
Zase sme boli na výlete. Bolo to jedného dňa, keď autor zhodou okolností mal sám na starosti obe svoje detiská. Zvoní mobil, suseda sa pýta, čo s načatou sobotou a či neskúsime nenáročný výlet na Katarínku. Už sme tam boli, je tam pekná prechádzka, všade dookola les, zeleň, potôčik, príroda, skrátka paráda. Zodpovedný otec dôkladne kalkuluje, aké sú možnosti, scenáre, uvažuje o doprave, poistení, poslednej vôli a hlavne, kde a kedy si bude môcť dať pivo. Plusy mierne prevážili mínusy a odvážny rodič si teda hovorí, že keď kedysi dávno spravil skúšku z nelineárneho programovania, taká turistika okolo Naháča bude úplne v poriadku.
I vydal rozkaz služobníctvu: naložte detiská do limuzíny, vezmite nejaké občerstvenie, náhradné handry, peňáze a šoférovi povie, hybaj cez Špačince, cez Dolné a Horné Dubové do Naháča. Potom si uvedomí, že nemá služobníctvo ani limuzínu so šoférom a začne do batoha zháňať po byte veci potrebné pre malých turistov.
Horalky - check, džús - check, náhradné tepláky - check, ovocie - check… hmmm, čo sa ešte zvyčajne berie na výlet? Voda? Voda - check, staršie dieťa - check, mladšie dieťa - check. Sme všetci, máme všetko, ideme do auta a štartujeme. Spolu s nami ešte ďalšie dve biologické rodiny:
2[(otec + mama + (2 x dieťa)] + [otec + (2 x dieťa)].
Po približne 20 kilometroch cesty z Trnavy, prichádza kolóna áut na koniec sveta, do dedinky Naháč. Krásny názov, nie? Názov obce Naháč súvisí s hojným výskytom modrofialového kvietku Jesienky obyčajnej (Colchicum autumnale), ľudovo nazývanej naháč (kvet vyrastá priamo zo zeme bez zelených listov). Zdroj: internety. Zaparkovali sme, spočítali deti a vyrazili smerom do lesa a hore miernym kopcom cez les popri minipotôčiku. Náročnosť turistického chodníka k zrúcanine kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej (Katarínka) hodnotíme subjektívne ako 1 na imaginárnej desaťdielnej stupnici. Cesta len veľmi opatrne a lenivo stúpa cez les a okrem božského kľudu, ticha, lesnej zveri, stromov, kríkov tam vlastne nič iné nie je. No jedna zaujímavosť predsa: pamätné miesto a tabuľa s oznamom, že tu sa zastrelil nemecký dôstojník, keď utekal pred ruskými vojakmi, zúrivo oslobodzujúcimi našu vlasť. Prišiel tam autom a taká minikôpka plechov sú údajne pozostatky jeho mercedesu. Viac informácií tam nebolo. Tak my teda nevieme. Prečo sa zastrelil a čo sa presne stalo, sme zatiaľ nezistili. No aj tak, vojna je chujovina, neznášame to.
fotka 1.: veža kláštora Katarínka
Tesne pred koncom turistického chodníka začína drastické stúpanie a treba prejsť asi 50 metrov do strmého kopca. Prirovnali by sme to k vyšliapaniu všetkých schodov v bratislavskom Auparku, úplne zdola až celkom hore. Tam už prichádzame celkom blízko k zrúcanine kláštora. Je to zvláštna stavba a je ozaj zrúcaná a to tak, že jediná ako tak celá vec je vysoká veža, kde vraj možno jedného dňa bude turistická vyhliadka. Fotka číslo jeden a dva, t. j. prvá a predposledná - pohľad na vežu kláštora. Výška je 30 metrov, zdola sa nám to zdalo celkom dosť.
Zhora je skvelý výhľad na Trnavskú pahorkatinu, vidno atómku v Jaslovských Bohuniciach, vidno Záruby (najvyšší kopec Malých Karpát), potom vidno ďalšie kopce a pahorky a stromy a prírodu. Neďaleko zrúcanín nejaká partia šialencov rekonštruuje miniželeznicu, sú tam riadne koľaje, nie také normálne široké, ale také užšie, pre nejaké lesné minivlaky. Je tam aj malá stanica a pár vagónov, ale nebolo to zapnuté, nebol tam nijaký rušeň, tak detiská len tak bezprízorne po tom lozili. Jedného dňa to vraj bude aj sprevádzkované a bude sa tam dať povoziť. Možno už vtedy, keď sa dokončí D1-tka z Bratišky až do Košíc.
fotka 2.: veža z inej strany
fotka 3.: záhadná a zatvorená budova patriaca k infraštruktúre miniželeznice
Každý, kto potrebuje vyvetrať deti alebo len tak vybehnúť niekam do divočiny, môže skúsiť výlet na Katarínku. Fakt je tam pekne, dalo by sa to vyšľapať aj na horskom bicykli, aj keď cyklistov sme tam nestretli. Hore nie je žiadny bufet, McDonald, ani Kaufland. Žiadna plaváreň, dokonca ani telefónna búdka. Dá sa tam opekať, je tam ohnisko a nejaká partia kresťanskej dozretej mládeže tam zasnene pozerala do ohníka a čakala, kedy sa zotmí, aby sa dievčatá a chlapci mohli večer spoločne modliť… Neďaleko zase mladí satanisti kreslili na zrúcaninu obrátené kríže, polievali sa krvou a spievali si Pentagramček. Ehhh, tak nie, to sa mi len zdalo. Nazad sa dá ísť tou istou cestou (odporúčame, ak ste prišli ako správni buržuji autom), ale dá sa ísť nazad aj smerom na Dechtice a potom asi na autobus. Niekde blízko je aj dedina Dobrá Voda a tam sa môžete napiť dobrej vody, ak idete autom, pešo s detiskami by to bolo asi na dlho. Ešte mi napadlo, že aj v zime by tam mohlo byť pekne. A to je na dnes všetko, vážení poslucháči.
majte ma radi a všetko dobré vám želá
Otras Mozgu
