Toto fenomenálne podujatie sa uskutočnilo bez nejakého plánovania, takpovediac spontánne, zhurta a znenazdania. Na vine bol sused Kamil, ktorý to celé vymyslel. Akcie sa zúčastnila sa pomerne nezvyčajne veľká skupina dospelých jedincov (rodičov) a ešte o trochu početnejšia skupina ich detí. Celá skupina akceptovala Kamilov úžasný nápad, ísť sa prejsť. Bola nedeľa, ôsmeho novembra, bezvetrie, bezdaždie. Pohyb s použitím dolných končatín, v divokej neskrotenej prírode je údajne zdraviu prospešný (aj počas neskorej jesene) a preto sme chceli dožičiť potomkom aktívny odpočinok na čerstvom vzduchu, neďaleko od Trnavy, smerom na Budmerice, konkrétne v okolí dediny Jablonec. Bol som trochu skeptický, však čo už môže byť zaujímavé v takom Jablonci, všakáno... Cieľ však bol jasný, pripravili sme sa absolvovať Jablonecký náučno-poznávací chodník. Nájdete o ňom dokonca aj nejakú zmienku na internetoch, ak skúsite google.
Nasadli sme do áut a vyštartovali. Po pár kilometroch sme pred Budmericami odbočili (použili sme smerovky) a zaparkovali v Jablonci pri futbalovom štadóne. Prvá atrakcia, ktorú sme plánovali zažiť je Jablonecká rozhľadňa. Vidno ju už od parkoviska, je vysoká 11 metrov, lokalizovaná celkom neďaleko, hore miernym kopcom. Tu si kľudne predstavte panoramatickú fotku z najvyššieho poschodia, je to vlastne veľká drevená rároha, kde sú úzke schody a asi 3 podlažia a čím ste vyššie, tým viac vidíte do širokého okolia. Mala by tu byť nejaká fotka, ale bol som taký očarený, až som zabudol fotiť. Zaujímavé je ešte, že je tam mini kostol - vlastne kaplnka svätého Vendelína, tam si zaľúbené páry môžu... prečítať, že kto to bol a prečo je svätý. Ešte zaujímavejšie je, že pod rozhľadňou je degustačná pivnica, v nej sa údajne nachádza archív vín. Archivár mal asi dovolenku, nemohli sme si nič z archívu prečítať, bolo to zatvorené. Mimochodom teraz mi napadlo že ten Vendelín to je asi niekto iný ako Valentín. Kto sa v tých svätých má vyznať.
Teraz to ale začalo byť napínavé, trochu sme sa vrátili a začala precházka popri Gidre, smerom hore proti prúdu. Riečka Gidra je veselá, mimoriadne fotogenická (napriek tomu, že občas sa v nej nájde aj nejaká pneumatika), zurčí a žblnkoce v nej voda, tečie dole kopcom, no a najlepšia vec je, že tento potok krásne meandruje. Neviem čo presne to znamená, ale ja to chápem tak, že má veľa dramatických, sebavedomých zákrut a netečie celkom bezducho, nezáživne a furt len rovno.
Tieto zákruty vytvárajú veľmi pekné zákutia, kde sa dajú prevádzkovať rôzne aktivity, na jednom je napríklad ohnisko, dá sa tam grilovať, na inom je akoze petangové ihrisko (rovná plocha a na tabuli je návod ako treba hádzať guľami), sem tam sú tam dokonca aj nepoškodené lavičky. Popri potoku sú umiestnené čerstvé a kvalitné tabule, s mnohými osviežujúcimi informáciami, napríklad aké rastliny a aké zvery tu žijú, aké ryby plávajú v tej vode a aké vtáky tam zvyknú hniezdiť. Bolo tam aj napísané koľko dreva zožerie bobor za rok, ale bolo to také desivé číslo, že som to už radšej zabudol. Bobra sme žiadneho nevideli.
Takto spokojne sme kráčali, až kým nás to neprestalo baviť, to bolo pri normálnom cestnom moste cez Gidru, ak by sme ešte dosť dlho pokračovali, prišli by sme snáď až do Varšavy. To sa nám už ale nechcelo, čiže sme sa otočili a začali taktický ústup, smerom nazad k parkovisku. Tam sme ešte odfotili oblúkový tehlový most, ktorý som použil na titulnú fotku k tomuto literárnemu veľdielu.
Stručne povedané, zistil som že k šťastiu občas stačí málo a takáto nenáročná, jesenne-pestrofarebná, terapeutická prechádzka je proste super. Nevedeli sme že celkom blízko máme takéto pekné trasy. Dá sa to prejsť aj s kočiarom, prejdu to aj malé deti, starí ľudia alebo korpotrotli akejkoľvek kvality. Skvelé boli jesenné farby, všade opadané lístie, ticho a kľud. Viacero z tých zákrut vytvára ideálne miesto na nejaké grilovanie a súvisiace aktivity. V lete by to šlo. Ďalšia reportáž teda bude niekedy v lete 2022, samozrejme pokiaľ riečka dovtedy nevyschne a ak bude mať kto reportáž čítať, lebo bohvie ako rok 2020 ešte dopadne. Ešte aj v zime by to mohlo byť pekné, ale posledné roky sú zimy také biedne, že Gidra asi tak skoro nezamrzne.
Veselé vianoce milí turisti!
Otras Mozgu
