Raz istý obskúrny slovenský webový denník priniesol pozoruhodnú reportáž a volalo sa to nejako takto: “1024 miest dolného Zemplína, ktoré musíte vidieť”. Neviem či to bolo až toľko, možno len 512, ale to je jedno, čo zaujalo mňa bolo jazierko za dedinou Beňatina. Okamžite som vytiahol zvlhčovač prstov, zdrapil som Vojenský Zemepisný Atlas (vydalo Min. národnej obrany, r. v. 1975) a začal freneticky listovať a hľadať, či si nemenovaný web nevymýšľa. Tak dedina s takým názvom podľa atlasu skutočne existuje. Je to približne niekde tam, ako ukazuje červená šípka na obrázku č. 1.
Vždy keď je to možné, navštívim nejaké (pre mňa) zaujímavé miesto aby som potom mohol písať takéto dychberúce reportáže. Rovnako to bolo aj s týmto výletom a zase priznajte sa, kto by nechcel vidieť Beňatinský travertín, určite všetci, ale je to pomerne ďaleko od ruky, a preto vám ušetrím cestu a námahu, vy zase za odmenu môžete posielať gastráče. Haha.
Cesta sa uskutočnila bežným autom, 2ks dospelí jedinci, 3ks deti. Štart bol v Humennom, a išli sme cez tieto dediny či mestá: Strážske, Nacina Ves, Michalovce, Sobrance, Tibava, Beňatina. Obišli sme aj jedno z východniarskych morí - Zemplínsku Šíravu. Ak ste si niekedy Niekto mysleli, že Humenné je kdesi ďaleko, ešte ďalej Snina, tak len aby ste vedeli, Sobrance je mini mesto, ktoré je celkom najviac najďalej. Vlastne za Sobrancami je ešte Tibava, tam sme odbočili na Podhoroď a ďalej smerom na Beňatinu. Skutočne to existuje, dôkaz na obrázku č. 2.
Opäť všade dookola príroda, leto, teplo, lesy, lúky, polia, kopce, doliny a cesta ako stvorená na výlety motorovými či bezmotorovými dopravnými prostriedkami. Ak si pozriete spomínaný atlas, uvidíte aké parádne zákruty sú na ceste č. 3812, na motorke by to bolo fasa. Aj v aute to bolo skvelé. O pár minút nám prišli smsky: “Vitajte na Ukrajine...” Z dediny Beňatina ideme kúsok ďalej k jazierku, zaparkovali sme na improvizovanom parkovisku, škoda že aj tam sa našli kopy odpadkov ktoré tam nechali nejaké nevychované hovadá. Voda v jazere má vraj tyrkysovú farbu, ale povedal by som, že to nemôže byť farba, lebo slovo tyrkys dozaista neexistuje. Obrázok č. 3.
Ak si dáte trochu LSD a zapijete Savom, na skalnej stene uvidíte čosi, čo vzdialene pripomína veľrybu. Kto to prvý identifikuje, môže si dať poldeco borovičky (Antizajac, ty nie.) Jazero teda tyrkysové nebolo, skôr také neurčito zeleno-modro-svetlo-hnedo mokré. Plávali v ňom aj ryby, takže voda nebola toxická, ale vhodná pre život. Dá sa výjsť dookola až celkom hore, na najvyšší zráz v okolí jazera. Práve keď sme tam boli, akási partia mladistvých sa zabávala hádzaním kameňov odtiaľ zhora do vody. Pohľad zhora vidíte na ďalšom obrázku č. 4.
Z výšky jazero vyzerá parádne, skalné steny sú miestami takmer kolmé. Kúpanie je zakázané, ale v praxi je ten zákaz čisto formálny, neviem si predstaviť, komu by mohlo vadiť, ak by sa niekto rozhodol skočiť do jazera a zaplávať si. Okolie je tiež super, všade dookola sú lesy a divoká zeleň, takmer žiadni ľudia. Žiadna krčma, obchod, žiadna búdka a výpalník pýtajúci vstupné. Keď sme sa dosť vynadívali, prášili sme preč, lebo nazad sme sa chceli vrátiť inou cestou, tak aby sme prešli a uvideli miesta a dediny, kam už možno v živote neprídeme. Napríklad Podhoroď, Ruský Hrabovec, Dúbrava, Ubľa.
Smerom na Sninu, prvá dedina po ceste bola Podhoroď. Takýto pekný kostol tam majú (obrázok č. 5.). Ďalej sme išli smerom Ruský Hrabovec, Dúbrava a Ubľa. Nikdy som tam nebol len som vedel že taká Ubľa dedina existuje. Zdá sa mi že sa tam v okolí natáčal aj akýsi slovenský film, teraz niekedy nedávno. Len pre zaujímavosť, autom je to z Bratišky cez Banskú Bystricu, necelých 522 km. Veľa smiechu! :)
obrázok č. 6.
V Ubli sme sa zastavili v bufete “Pod Lipou”, kde čapovali otrasný nealko radler Zlatý bažant, no ale čo už, keď človek nemá náhradného šoféra. Za zmienku ešte stojí dedina Kolonica, kde vymysleli kolonoskopiu a na počesť objavu tejto invazívnej diagnostickej procedúry bolo postavené Astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Neboli sme tam, lebo už nebol čas, uháňali sme totiž do Sniny. Propagáciu Kolonice a tamojšieho observatória vám prináša Kolonická astro-gastroenterologická mafia. Donútili mňa aj autorku alizee alizee aby sme túto ustanovizeň spomenuli v našich článkoch.
Po približne pol hodine sme úspešne dorazili do Sniny. V meste je všetko po starom, kľud, veselí a spokojní ľudia, smejúce sa deti. Zmrzlina, kaviarne a cukrárne. Námestie s veľkou sochou. Utekajte sa tam pozrieť, alebo si tam kúpte byt. Som presvedčený, že vývoj cien realít v Snine každého zaujíma, preto na záver pseudocestopisu prinášam prehľad cien bytov, vývoj za obdobie 18 mesiacov. Z ponuky vyberáme jedno a dvojizbové byty (obrázok č. 7.)
Pár slov na záver. Zase som bol prekvapený, aká krásna príroda je na východe, aj keď sme väčšinu krajiny videli z auta a pochodili sme vlastne len okolie jezera za Beňatinou. Keby bolo viac času, stálo by zato ubytovať sa niekde v dajakom penzióne, čo ja viem napríklad v Ruskej Volovej či Novej Sedlici a chodiť len tak naverímboha po Poloninách, večer sedieť pri ohni a čumieť na hviezdy. Vypnúť mobily a notebooky rituálne spáliť. Vykašľať sa na civilizáciu a relaxovať. Kto ide?
dovidenia v Novej Sedlici!
Otras Mozgu
