Mnohí si už kládli, alebo budú klásť otázku, postaviť, alebo nepostaviť? Momentálne nemyslím postaviť seba z postele komplet celého, alebo len poneváča, ale takú nemenej dôležitú vec a to kam zložiť svoju hlavu na večer. Bytovkoví sú z tejto úvahy vynechaní, lebo ak nie ste developer, panelák na hypotéku asi budete stavať veľmi ťažko. Tam ostáva možnosť kúpiť 20 ročnú novostavbu, alebo 50 ročný v pôvodnom stave a zútulniť si ho podľa seba, ideálne s novými rozvodmi elektriny, plynu, vody a nezávislým kúrením. Momentálne sa nachádzam v intenzívnej fáze prerábania staršieho RD a tak bude článok prudko subjektívny, zaťažený mojou frustráciou a tak celkovo si aj tak každý myslí, že to vie najlepšie.

Nebudem to naťahovať, moja rada znie jednoznačne. Stavať. Tu by som to mohol ukončiť a ísť sa venovať užitočnejším veciam, napríklad prokrastinovaniu na DM pri príjemnom recykláte, aktuálne Destilejšn nejšn Vol.II. Ale keďže mám dobré srdiečko, tak to neurobím. Lebo aj riešenie stavať nie je také jednoznačné a úžasné, ako sa na prvý pohľad zdá. V prvom rade, musíte niekde bývať, kým sa dom postaví. Závisí od vašej šikovnosti a finančných možností, do akej miery budete do stavby kafrať vy a teda ako dlho to bude trvať. Taká Sagrada família ešte stále nie je skolaudovaná. Ja som dospel do štádia, že keď mi to má niekto za peniaze sfušovať, sfušujem si to za lacnejšie sám. No a čo som tým chcel povedať. Teda že sa to nepostaví za pol roka a sťahovanie sa nekoná po vymaľovaní a vytretí podlahy. Ďalšou dôležitou vecou je výber lokality kde stavať. A tu už to začína byť trochu problém, lebo mestá ani dediny nie sú nafukovacie. Čo nevadí v prípade minimesta ako sú Želiezovce, lebo hociktorá ulica v meste je 15 minút pešo od centra. Väčšie mestá sú už problém, lebo ste nekompromisne odlifrovaný na okraj poľa, kde sa donedávna flákali líšky a srnky a nechápavo čumia na bagre, ktoré tvarujú novú ulicu. S tým ide ruka v ruke občianska vybavenosť, obchod, pošta, škôlka, škola. Bonusovo vám akosi pozabudnú vyasfaltovať príjazdovú cestu (pozdravujem Golianovo) či urobia betónovú, ktorá za 2 roky vyzerá ako tankodróm. Pre vyslovene mestských ľudí, ktorí chcú byť v centre diania, prípadne v „lepšej“ štvrti nie je iná možnosť ako kúpiť starý dom a prerábať. Alebo ukecať nejakú babi, aby vám odpredala 6 árov zo svojho 12 árového pozemku. Posledné veľké úskalie je projektant. Na papieri a v 3D vizualizáciách je všetko krástne, úžastné a dokonalé. Fajn, potrasiete si rukou, zaplatíte realizátorovi a o rok, dva sa sťahujete do novučičkého. O chvíľu zistíte, že keď Karol ráno sral v kúpeľni, tak sa z umývania zubov po raňajkách stane výzva ako sa nedogrcať. Vtedy začnete preklínať projektanta, ktorý ušetril jedny dvere a vymyslel čarovnú dispozíciu a umiestnil záchod vedľa sprchového kútu rovno oproti umývadlu. Vzápätí zistíte, že technická miestnosť je fajn, ale šatník by mohol byť väčší, či iné chuťovky a drobnosti napríklad ak žena ľúbi zavárať a vy cítite smrad nálevu pri pozeraní telky, lebo spojiť obývačku s kuchyňou je ten najúžasnejší nápad. Nehovoriac o tom, ak má zase niekto mániu v pečení, tak počúvate pravidelne zvuky mixéra.

Čo môže ponúknuť starý dom? Výbornú lokalitu napríklad. Pekný pozemok s ovocným sadom. Väčšinou sú aj čiastočne alebo celé podpivničené a to je niečo, čo ja veľmi môžem a mrzí ma, že môj dom nemá väčšiu pivnicu. (Zdravím Zakiho a svojim spôsobom aj nášho pivničiara Pepeho.) Mám v nej studňové čerpadlo, kotol, bojler, všetko veci, ktoré by hore zaberali miesto a strašili tam trubky a rozvody. Ďalej kopec úložného priestoru na sezónne hračky. Lyže, korčule, topánky. bazén, záhradné hadice, skrátka všetko, čomu zima nerobí dobre. V samotnom dome sa po drobných úpravách dá vytvoriť zaujímavý priestor a dispozície. No pozor, nie vždy. Najväčšia bolesť sú domy so štvorcovým pôdorysom, kde dve izby do ulice majú rozmer 4,6x4,5 metra. Čo je síce fajn, ale na úkor zvyšku domu, kde už neostalo veľa priestoru na nič a teda je tam kúpeľňa, kuchyňa a maximálne komora. Tu sa bez prístavby človek nezaobíde. Najhoršie sú minikúpeľne a priechodzie izby. Je dosť na prd, keď vám musí ísť návšteva na záchod cez spáleň.

Na záver si ešte povieme, čo vás čaká pri prerábke starého domu, ak ste sa už pre niečo také rozhodli. V skratke všetko to, čo vás čaká pri stavbe nového domu a ku tomu bonus demolačné práce a poplatky za stavebný odpad. Všetko je to indi vindi. Môžete trafiť na parádny domček, suchý, s dobrým krovom, prípadne po čiastočnej rekonštrukcii, kde už tú najhoršiu robotu urobil niekto za vás. Alebo trafíte blbo a vyžeriete si to všetko od podlahy. A to doslovne. Výburanie podlahy, zaizolovanie, nové káble, rozvádzač, omietky, kúrenie, sanita, okná, krov, krytina, zateplenie. Niečo sa dá dorábať pri bývanie, pri niektorých činnostiach sa dočasnému sťahovaniu nevyhnete.

Nech už to dopadne akokoľvek, dám vám jednu dobrú radu a celkom zadarmo. Vždy, opakujem VŽDY a za každých okolností chcite papier čo sa bude prerábať, stavať, opravovať a koľko to bude stáť. Ak chcete ušetriť a urobiť to šuťomba ústnou dohodou, tak v prípade akejkoľvek chyby, skrytej vady, nedorobku, nedajboh úrazu ste v prdeli. A to že fest. Lebo pravdy a nápravy sa už nedomôžete. Stačí zle natiahnutý kábel, chýbajúca zásuvka v kuchyni a podobné srandy, či mokvajúca stena po fušerovi vodárovi. Odstraňovanie tejto katastrofy bolí. Hlavne peňaženku. Preto ak sa tomu nerozumiete a jútúb používate len na sledovanie influencerov, zožeňte si nejaký stavebný dozor, prípadne niekoho, kto tomu dobre rozumie a dá vám na robošov cez deň pozor, kým budete v práci zarábať svoj prvý milión. Ľudová tvorivosť nepozná hraníc a čo oko nevidí, to srdce nebolí. Potom sa budete čudovať plesni na ostení, lebo niekto dodrbal zateplenie špaliet a osadenie parapetu. A pozor na prehnané šetrenie a dobré zvyky. Nemýliť si murára s architektom. Architekt študoval strednú aj VŠ, aby vedel prečo to tak postaviť. Murár sa učil 3 roky ako to postaviť. To že má skúsenosti z X stavieb ešte neznamená, že rozumie prečo je to tak a nie inak. Staršie generácie ešte používajú olovnicu, špagát výnimočne, častokrát len oko a mantru, omietka zakryje. To možno stačilo v starom Egypte, ale v dnešnej dobe je to neprípustné a pri cól sem, cól tam, takého vydrbať von oknom, lebo budete plakať.

To by bolo v skratke asi všetko. Prajem veľa šťastia a radosti z nového bývania.