Ak si niekto myslí, že takýto typ článku na Dailymale nepatrí, má na to plné právo.
Ale ja mám právo napísať ho a chalani majú právo ho uverejniť. A navzájom sa musíme rešpektovať. Pod článkom v diskusii oťarchavenej hlbokými myšlienkotryskami ma niekto môže označiť za chuja baranieho, že sem miešam politiku a ja mu môžem napísať, že je čurák, lebo politika nie je niečo ako telenovela, ktorú pozerať môžem, ale nemusím, ale niečo, čo ovplyvňuje život každého. A tak sa môžeme bavkať až do rána bieleho. A nemusíme si ani podať na záver ruky ako šachisti. A nemusíme si dať ani šachmat.
Ale vo Francúzsku sa včera presadil iný princíp. Podľa neho by u mňa zazvonil týpek, ktorému nestačí písať do diskusie pod článkom. A tento článok ho nasral, lebo jeho hlbokým presvedčením je, že Dailymale má byť hlavne o srande a nadsázke a „vážne“ veci sem nepatria. Moja žena by týpkovi otvorila s telefónom pri uchu (lebo ona vždy, keď prídem domov, telefonuje so svokrou), on by ju podrezal a potom deti. Počkal by na mňa a na mobil by si nahral, ako podreže mňa. Zareval by Alah Akhbar. A potom by to zavesil na net. S odkazom, že takto dopadne každý, kto robí niečo, čo sa mu nepáči. Nuž a môj brat by sa nasral a zistil by si, kto je onen týpek, nelenil by a spolu so švagrom by išli do jeho rodiny, kde by všetkých utĺkli kyjmi.. atď.. atď.. Paráda, však?
Ale toto, ako by povedal nebohý Don LaFontaine bude „SOON IN THE CITIES NEAR YOU“
Dailymale si tiež neberie servítky. Ak by sa tu malo cenzurovať a nadradeným by bol rešpekt voči každému, koho články nasrali, niektoré články by mali len pár vetičiek a články pána Nemeša by nevyšli vôbec. A ak by aj vyšli, Tomi Popovič by ho podrezal. Ak by vo fronte predbehol Rostasa, Lelkeša a Sklovskú s nabrúseným opätkom na lodičke. Dailymale stavia na princípe, ktorý sa včera stal terčom útoku. Na princípe slobody. Slobody vyjadrovania, tvorivej slobody, slobody formulovať svoju pravdu. Áno, aj na provokatívnosti. To som totiž už tiež počul – časopis Charlie Hebdo provokoval.
Tak po prvé: Ak by existovalo (sväté) právo zajebať provokatérov, rukou vraha by biedne zhynuli všetci škandalisti – namátkovo: Isadora Duncanová, Andy Warhol, Beatles, (tam to aj tak z ¼ dopadlo), Ozzy Osborurne a Bruno Ciberej (len si spomeňte na jeho šialené modré chlpaté tenisky!)
Po druhé: serie ma spájanie včerajšieho svinstva s chudobou. NIE! Kurva, chudoba s tým nemá nič spoločné! Počuli ste už niekedy o Bangladéšskom terorizme? Alebo Čadskom? To je ale vážne divné! Lebo to sú oveľa chudobnejšie krajiny, než napríklad Alžírsko! A nejde ani o „frustráciu mladej generácie s rodičmi prisťahovalcami z nedostatku príležitostí“.
Fanatizmus. To je to správne a jediné označenie príčiny. Hocijako chudobný, akokoľvek frustrovaný a depresiou ubitý človek by NIKDY nešiel zastreliť týpkov, čo vyzerajú ako frankofónny Pepa Náhlovský a živia sa kreslením nevyberaných vtípkov.
Po tretie: Veď áno. Naša civilizácia nie je bez šrámov. Aj u nás na rýnku sa pálili bosorky. Aj my sme posielali križiakov zabíjať nič netušiacich predavačov kebabu v Jeruzaleme, lebo biskup povedal, že sú to kacíri. Aj u nás sa podrezávali barančekovia. Aj u nás sa ženy, ktoré sa prespali, kvôli hanbe vrhali do búrnych vôd Ipľa. Ale už sme za tým, KUA! Pokojne sa priznám, že ak by vypukla vojna, mal by som vážny problém ísť bojovať za štát, ktorý reprezentuje bradavičnatý prasoksicht, fúzkaté hovädo z Košíc alebo parta ŠtBáckych detičiek. Konfrontáciám sa snažím vyhnúť, nikdy som nikomu ani len nerozbil hubu a zabiť človeka by som nevedel. Pre mňa a mojich známych už skrátka stredovek nie je in!
Lenže bravčofóbni chlapci si to nemyslia. Pre nich je stredovek stále cool. Veď nič proti. Nech si vo svojom čvargastáne trebárs aj hrajú frisbee s kravskými lajnami a nohejbal s gebuľami sodomitov. Ale akosi sa mi nezdá fér, že mienia vyznávať vlastné stredoveké idey a profitovať z výhod našej modernej spoločnosti. Obávam sa, že zladiť túto inkoherenciu bude po včerajšku takmer nemožné. A to je vážny prúser. Lebo bez imigrantov to nepôjde. Čo tak meniť jedného islamistu za dvoch Číňanov? (Mimochodom – počuli ste už o čínskom terorizme? Hmm...)
Po štvrté: Európa nemôže za frustráciu bravčofóbov! A sebamrskači, ktorí by boli ochotní sa ešte ospravedlniť a poprieť vlastnú kultúru, by si zaslúžili spoznať účinnosť „šaríjamašiny“ na tom najcitlivejšom úde.
Európa moslimov prijala. Poskytla im všetky výhody, ktoré si užívali aj ostatní obyvatelia. (Iste, vďaka nim mali z čoho žiť európski dôchodcovia, ale.. No a?) Vďaka v Európe zarobeným peniazom dokázali prežiť ich rodiny, ktorým posielali peniaze do krajín, v ktorých zaostalý režim nedokázal obyvateľom zabezpečiť ani náznak blahobytu.
Tak ako teda Európa moslimom ublížila?
Aha, iste.. „Americké bomby bombardujú Sýriu“... a za krvavé petrošekely, ako by povedal Ľubo N. A oni len mstia mŕtve deti... Viac v novom čísle Zem a Vek..
Po piate: časopis Harakiri, čo bol jeho predchodcom, som prvý krát čítal v preklade v Revue svetovej literatúry z roku 1969. Priniesol ho Ďuro Vilikovský na jednu recitačnú súťaž, lebo z neho mal prednášať. Ale našli sme v tom ukážky z Hara Kiri. Začali sme to čítať a... potom nás vyhodili z publika, lebo sme sa rehotali tak, až mi vyletel sopeľ do hrdzavej frizúry družinárky predo mnou (veď viete, aké to je, keď sa nesmiete smiať). V časoch socíku to bol neskutočný humor – absolútne bez zábran, čierny ako živočíšne uhlie a totálne bezcitný. Skrátka - dokonalý. O taký humor nechcem nikdy prísť. A pokiaľ v rovnakej tradícii pokračoval Charlie Hebdo – Som Karol!
