"Keď dnes prídem do kostola na spoveď, sadnem si do spovednice a
poviem farárovi: Ty prvý." Je to jeden z mojich obľúbených vtipov od
komika Dennisa Millera. Spomenul som si naň, keď som sa dozvedel, že
Smrť si minulý piatok prišla pre Jacka Kevorkiana. Čo si tak mohli
povedať, keď na seba poslednýkrát narazili?
Smrť: "Zase ty?"
Jack: "Chceš pomôcť?"
Smrť: "Nie, nechcem. Toho tvojho ksichtu mám plné zuby."
Jack: "Len aby ti z toho nevypadali."
Smrť: "Nikdy si mi nebol sympatický. Ani to, čo robíš."
Jack: "To je ohromné! Sama Smrť vidí v mojom životnom posolstve
morálnu dilemu. Si na práškoch?"
Smrť: "Keď ti rodičia ako malému povedali, že máš osud vo svojich
rukách, len chceli byť milí. Teraz máš v rukách hadičky."
Jack: "Je od teba pekné, že človeka ako ja necháš umrieť na obyčajnú starobu."
Smrť: "Ty už si dávno mŕtvy. Vo vnútri. Hahaha."
Jack: "Dobro a zlo majú niekedy jednu tvár. Pozri sa na tú moju. Čo vidíš?"
Smrť: "Lebku, na ktorej o chvíľu nebude vôbec žiadne mäso. Aj ja mám
jednu takú."
Jack (smiech): "Ten bol dobrý. High five."
Smrť: "Na práškoch si tu ty, mimochodom. Ja tu nie som vôbec, lebo
blúzniš. Nebolo ti čudné, keď ti posledné požehnanie dal Santa Claus?"
Jack: "To bol Santa Claus?"
Smrť: "A ja som tvoj darček."
Jack: "Dnes sú na mňa všetci milí. Aj ty by si mohla byť."
Smrť: "Tak zatvor oči. Dám ti pusu na čelo."
Jack: "Ja som to robil inak."
Smrť: "Drž hubu!"
Potom sa ešte pár minút hádali, čo doktora Kevorkiana veľmi unavovalo.
A potom mu zlyhalo niekoľko orgánov, takže teraz je mŕtvy. Nebolo by
od veci vedieť, ako sa volá jeho nasledovník. Mali sme sa spýtať.
