V poslednej dobe (dajme tomu rok) som sa začítal, vďaka Ajke, do slovenskej literatúry. Vždy som ju podceňoval, ak nerátam napríklad Mňačka... jednoducho tých, ktorí sa nejako reálne zapísali. Prečo, to vedia vydavatelia a ich marketéri: nejaká Veselková, či kto, mi logicky nepripadala ako voľba na víkend pri knihe. Radšej víkend plný GoT, než toto. Aj keď som raz dávno Evite predal fotku (true story).
Ale marketingoví motroci mágovia pochopili, že teda by hádam bolo načim nevydávať len miestne kuchárky a knihy plné pyjov spôsobujúcich gejzíry v evidentne bezodných studniach spisovateliek a pritvrdili.
A dobre urobili, konečne im to došlo. Aj keď podľa môjho názoru ešte len skúšajú a nemajú odvahu prekročiť prah istoty.
Prečítal som knihy troch slovenských autorov, ktorí zjavne stoja za reč: Dán, Karika a Červenák. Všetko sú to žánrovky, k nežánrovkám sa asi ani nedostanem, lebo nemám dôvod, nič o nich neviem, ani o autoroch, aj keď môže ísť o kvalitnú literatúru. Za žánrovky asi marketérske schopnosti nesiahajú. Alebo ich nevydáva Ikar, ktorý to má ako jediný zvládnuté, aj keď s obálkami, ktoré sú podobné jak vajce vajcu a trhajú mi sietnicu premyslene, po kúskoch, bez milosti jednej definitívnej facky.
Dominik Dán
Skvelý autor. Píše uveriteľne, je zjavné že má v oblasti, o ktorej píše, prax. Nevymýšľa si ani nadprirodzeno, ani konšpirácie, ani nič podobné. Vražda – kriminalistický postup – vyriešenie (aj to nie vždy).
Veľmi oceňujem, že niektoré prípady ostávajú "nevyriešené", aj keď je operatívcom a občas aj širokej verejnosti je jasné, kto je vrah. Ale politické tlaky... Poznám také storky aj z okolia, nedá mi než skonštatovať, že tým len podporuje realizmus. Jednoducho Slovensko.
Občas sa prihodí nejaký prešľap, nejaká nie úplne logická úvaha a smer vyšetrovania, ale v princípe je to autor, ktorý sa nedrží moderných zásad kriminálky. Macerácia lebky netrvá tri minúty v nákladiaku nabitom technikou, ani odpočúvanie nie je také, ako ukazuje CSI Čokoľvek a testy DNA ozaj nie sú hotové za pár sekúnd. Naopak, Dán sa z toho celkom vysmieva. Lebo vie, že to tak nechodí a že keď priblížite kamerový záznam, tak sa rozpixeluje a vidíte ešte väčšie nič.
Okrem toho je veľmi vtipný. Cynický humor vraždárov možno nie je pre každého, ale čítal som jednu knihu niekomu, kto je ozaj zviazaný kultúrou (kresťanskou) a... rehotala sa tiež. Je to chytľavé.
Veľa sa dá nájsť medzi riadkami, píše o reálnych postavách a na bielych miestach sa dajú nájsť minimálne indície o tom, čo si ako človek, ktorý do každého z opisovaných prípadov aspoň okrajovo zabŕdol, myslí. Ako vravím, nevyriešené prípady sú zúčastneným jasné... bez ohľadu na verdikt súdu.
Samozrejme, nesmiernym pozitívom sú reálie, sám som to zažil. Na Červeného kapitána som bol v kine v Bubline a na ďalšie ráno som šiel okolo fontány, kde nakrúcali naháňačku. Snáď sa raz nejaká kniha bude odohrávať aj v Mordore.
Naozaj, slovenská literatúra dostáva nový rozmer, a síce to, že miesta, kde sa príbehy odohrávajú, sú prístupné, známe. Od miery realizmu autora závisí, ako sa na tom budete cítiť. A to je niečo, čo chýbalo: akokoľvek sú knihy z Nórska desivé, z USA politicko-thrillerové, ten genius loci je tam, je ich, nie náš. Reálie, ktoré každý pozná, sú obrovským prínosom. Tak aspoň za to vďaka marketérom.
Jozef Karika
Karika je kvalitný autor. Literárne z trojice určite najlepší. Píše žánrovky (jeho teoretické práce a knihy o mágii nerátam) a je v tom dobrý. Ale chýba mu práve ten realizmus. Okrem iného napísal V tieni mafie, tri diely. Jednotka uveriteľná, skvelá, teoreticky by sa to aj mohlo stať. Dokonca som googlil, či sa niečo podobné aj nestalo.
Hlavný "hrdina" je chlap, ktorý sa stal primátorom Ružomberka a trilógia je vlastne opisom jeho cesty. Ale cesta začala v trojici, dvaja muži a jedno dievča.
Rozhodne najlepšia je prvá časť. Tá je realistická, mrazivá, uveriteľná. Autor skúma motívy, detské komplexy a podobne. Všetko v poriadku. V druhej časti už ide trošku menej realistickým smerom, tretia je síce napínavá, ale je to už len variácia na otrepaný atentát na prezidenta USA, akurát že v Ružomberku. To som mu nežral, len som bol zvedavý, či primátor umrie alebo nie. Povedané jednoducho, prvá časť má hlavu a pätu, zvyšok som mu nezožral, aj keď sa to číta dobre a je to napínavé.
Ale neustále opakuje, že pán primátor má kovový pohľad. Nepreháňam, ak to tam nie je stokrát, tak ani raz. Ale to je detail svedčiaci o tom, že editor mal málo kávy.
Psychologické motívy konania opisuje povrchne, dalo by sa ísť viac do hĺbky, ale pre čitateľa, ktorý sa v tom neorientuje, je to asi akurát.
Pre mňa klišé, ale dobre napísané klišé. Keby sa oprostil od bomby Scaud, ktorá zničí parlament... no jednoducho, tá tretia časť je už Dan Brown v RK. A to je e-e.
Ale horor v knihe Trhlina, to je fajn. Síce už Eco v Mene ruže vymyslel fiktívneho "spoluautora", od ktorého dostal zápisky, evidentne to veľa Slovákov a Sloveniek nečítalo.
Kniha je to napínavá, literárne je skvelá, to bez debaty. Ale autor si mohol dať viac námahy so zisťovaním faktov, so zahmlievaním. Osobne pochybujem, že nejaký Igor vôbec existoval, internetová verejnosť by ho našla za pár dní od vydania knihy. Oceňujem prechody medzi hovorovým jazykom "pôvodného rozprávača" a jazykom autora, ale aj keď kniha v dvoch, možno troch momentoch zamrazí, neuveril som mu to. Ani príbeh o tom, ako sa k príbehu dostal. To je v kontexte knihy veľmi výrazné mínus. Totiž, vraj mu to porozprával spomínaný Igor, ktorý mal kedysi blog s čítanosťou v státisícoch. Ale dnes ten blog už neexistuje, lebo Igor ho zmazal a zjavne si na jeho články (v knihe opisované) nikto z tých státisícov nepamätá. Takže Igora už nikto nikdy nenájde, mobil sa Igorovi rozbil... Ha-ha. Toto je obrovské mínus knihy – kritizuje zemaveky, a pritom fabuluje takto priehľadne.
Z hororov je jednoznačne najlepší Strach. Strach a Tu som prečítal za jeden deň (obe), chcelo by to dovysvetľovať, ale atmosféra bola výborná. Teda v tom Strachu.
Tak ako ostatní dvaja, aj tento autor má jedno veľké plus: všetko sa odohráva v malom pohorí na Slovensku. Ktokoľvek, aj ja, tam môže zájsť a pozrieť si to na vlastné oči. To je vlastne to, čo všetci traja autori ponúkajú: nový pohľad na miesta, ktoré čitateľ pozná alebo môže spoznať, keď precestuje sto kilákov.
Juraj Červenák
Skvelý autor. Čítal som len detektívky (toho času som mal chuť len na to). Ostatné fantasy romány nepoznám. Ale detektívny príbeh zasadený do dobových Štiavnických vrchov? Skvelý nápad. To isté sa mohlo odohrať v Slánskych vrchoch mne za oknom. Alebo na kopci, čo vidíte z okna vy. Príbehy sú fiktívne (aj keď čerpajú z toho, čo sa naozaj stalo), ale sú dostatočne pútavé. A mohli sa stať. "Moja prvá" bola z Rozhanoviec. O čo vlastne v bitke pri Rozhanovciach išlo? Bolo to naozaj tak, ako to rozprávala učiteľka dejepisu? Priestoru je až-až a Červenák ho vie využiť, a to naozaj veľmi sugestívne.
Každopádne, opisy miest, ktorých minimálne zvyšky sa dajú nájsť aj dnes, sú skvelé. A vôbec to, že sa niečo zaujímavé odohráva na kopci "tu u nás" je niečo, čo som si ani nevedel predstaviť.
Opisy miest, kde sa príbehy odohrávajú, sú až na poslednú knihu vynikajúce. Keď píše o smradľavom novovekom meste, doslova to cítiť. A novoveká Štiavnica? Nikdy som v Štiavnici nebol, ale už presne viem, ako vyzerala pred pár storočiami. Aj ako voňala, aká tma bola v noci, keď pršalo. Inak, scény v noci a daždi sú asi vrcholom vo všetkých knihách.
Literárne niekde medzi Karikom a Dánom je to napínavé a musel som prečítať všetko zaradom.
Záver:
Literárne je najlepší Karika, to bez debaty. Vykresľuje postavy, má bohatú slovnú zásobu, ale zbytočne ide do niečoho, čo je úplne mimo realitu. Napríklad vyvraždenie najdôležitejších politikov štátu na stretnutí v Ružomberku ruským sniperom. Napriek tomu je to napísané napínavo. Škoda len toho velikášstva. Vykreslenie postáv v regióne, bez zvrhnutia vlády pomocou bazooky by bolo možno komornejšie, ale kvalitnejšie. A Karika je kvalitný autor. Škoda, že uteká k takýmto sprostostiam. Ružomberok nie je Washinngton DC a nikdy ním nebude. A občas nevysvetlí, čo sa vlastne stalo (v hororoch).
Červenák je fenomenálny vo vytváraní atmosféry, v napätí, jeho detektívky sú skvelé, regionálne, veľmi často aj vtipné. Literárne nie tak obsiahle ako Karika, ale nerúca sa v nich Rakúsko-Uhorsko a tým pádom príjemnejšie, možno dôveryhodnejšie. Príbehy sa odohrávajú na pár kilometroch štvorcových, nejaká konšpirácia tam je, ale je chvalabohu len veľmi okrajová. A tak máme príbehy z miestnych hôr alebo z miest, ktoré každý pozná (Bublina, Praha...) s popismi, ktoré sú také sugestívne, že sám neviem, či ešte niekedy vyleziem na Karlov most.
Osobne si myslím, že návrat k lokalitám na Slovensku by jeho knihám pomohol. Ono je pekné cítiť smrad veľkomesta, ale vtedy tak smrdela aj Spišská Nová Ves alebo Svidník. Veľmi dúfam, že ďalší román sa bude odohrávať niekde u nás, v noci a v daždi. Toto autor vie podať tak, že čítať jeho knihy v lete je len mrhaním časom.
Dán je pragmatik. Ten kašle na literárnu vyšperkovanosť, ale jeho realizmus, či už v riadkoch alebo medzi nimi, je ako facka bielou rukavičkou. Blízka minulosť podaná od človeka, ktorý sa ocitol in medias res, nepotrebuje viac než to, čo podáva.
