Na úvod by som rád oznámil našej knižnej panne Opici, ktorá má prečítanú komplet literatúru od Nového Jorku po Východný Timor: tento článok nie je žiadny plagiát iného autora.
My Slováci potrebujeme na všetko papier. Naštepila nás tým administratíva za c.k. monarchie, kedy úradníci Ferka Jožka Prvého zaviedli lajstro na každý jeden úkon. Potom neskôr nevyhnutnosť papierov pre každodenný život pre ľudské bytosti prevzal rudý teror. Všade, kde sa nachádzal nejaký typ stola, bolo nutné naň postaviť písací stroj. V prvom šuplíku bol papier na písanie a v druhom preklepový papier. Každý jeden dokument, či už to bolo vládne nariadenie alebo jedálny lístok v závodnej jedálni, bolo potrebné vytvoriť v x-exemplároch pre rôzne druhy archivácie. Nakoniec to skončilo tak, že poličky sa prehýbali pod štósami papierov a bolo treba s tým niečo urobiť. A tak sa začali pred školami pravidelne objavovať zberové kontajnery. Súdruhovia tak vyriešili problém so zapratanými kanceláriami a učili decká uvedomovať si hodnoty v socialistickom zriadení.
A potom prišla Nežná. Pri štrnganí na námestiach zazneli aj infantilné skandovania: Dosť bolo byrokracie! Samozrejme za desaťročia zakorenená láska k papieru nevymizla. To by ma až tak nesralo ako to, že absentuje základné dodržiavanie zákonov, noriem zmlúv atď.
Začneme slávnym zákonodarným zborom. Kto už by mal dodržiavať aspoň základné pravidlá určujúce chod štátu, ak nie zvery, ktoré ich schvaľujú. Samozrejme oni nie keď majú problém s dodržiavaním elementárnych byrokratických princípov, ako je napríklad dochádzka do roboty. A to sa nebavíme o paškviloch v podobe zákonov. Myslím si, že to nie je ich tuposťou, ale vyslovene plánovanou akciou vkladať do zákonov rôzne trojské koníky, ktoré zabezpečia ich nevykonateľnosť. Keď sa to potichu prepečie, je fajn, ak sa spraví humbug, urobia nápravu vo forme dodatku, napr. k trestnému zákonu, kde vložia túto novelizáciu napríklad k zákonu o ochrane modliviek v Muránskej planine. Takže sa tieto zákony, odvolávky, novelizácie veselo tlačia, naše lesy plačú a aj tak sa to nedodržuje. lebo sa nechce alebo to nejde.
Stavebné konanie. Ďalšia chuťovka na tanieri u každého Slováka, aj keď potrebuje postaviť čo i len psiu búdu. Milión papierov, ktoré musia byť v adekvátnom množstve kopií riadne opečiatkovaných a zaevidovaných. Taký Jožko Mak sa čerstvo po absolvovaní VŠ pustí do tohto procesu a na prahu tricinky má všetky lajstrá k stavbe v poriadku. Fero moderný sa samozrejme pustí do stavby bez akéhokoľvek papieru, často aj na cudzom pozemku a bez stresov si zanedlho užíva svoju nehnuteľnosť.
Slovenské zdravotníctvo. Štatisticky patríme k rozvinutým krajinám vo svete a máme podľa papierov dostupnú zdravotnú starostlivosť pre celé obyvateľstvo. Konkrétne štatistiky slovenského zdravotníctva už také veselé nie sú. Každý z nás má v okolí blízku osobu, ktorá išla so zarasteným nechtom do nejakého zdravotníckeho zariadenia. V lepšom prípade bude behať s papierikmi od jedného špecialistu k druhému a nakoniec odíde domov s fasciklom výsledkov, ktoré nič nezistili a s nechtom na pôvodnom mieste. V horšom prípade vojde prednými dverami po svojich a zadnými ho odvezú havrani. A tak nečudo, že tu bujnie komplot “liečiteľov” samozrejme bez akéhokoľvek papiera (či už vzdelanostného alebo účtovného), lebo našinec prestáva veriť zdravotníkom s bumážkou.
Byrokracia vo forme ISO, HACCP a podobných chujovín. Pár rokov po Nežnej sme si užívali bez nadbytočných noriem a evidencií. Potom k nám z prehnitého západu začali prenikať rôzne formuláre, nariadenia a evidencie. Každej firme tak v súčasnosti zaberajú tieto tlačivá viac priestoru ako papiere k ich vlastnému biznisu. Keďže sledovanie dodržiavania týchto noriem majú pod palcom súkromné spoločnosti a tie aby neprišli o svoje zisky, vždy všetko spracujú tak, aby to na papieri vyzeralo v porádečku. A tak formulár sledovania teploty vajec zo sliepkinej riti po regál v nejakom markete je riadne zaevidovaný, ale aj tak sa salmonele nevyhneme.
Obchodné zmluvy. Tu sú majstrami jednoznačne stavební majstri. Len aby ste nebodaj nešli ku konkurencii, dokážu sľúbiť všetko možné aj nemožné. Vychvália sa zrealizovanými stavbami, ktoré doteraz stoja (aj pyramídy v Gíze oni postavili) a dodržiavanie termínov je pre nich samozrejmosť. Investor teda podpíše zmluvu a prvé znepokojenie nastáva pri začatí stavby, lebo majsterko musí dokončiť zákazky, s ktorými samozrejme tiež mešká. Termíny stavby sa nedodržujú a že investor má problémy napr. s hypo moc vzrušenia do tváre majstra neprinesú. Samozrejmosťou je, že v polovici stavby ten tĺk príde s dodatkom o cene lebo pri naceňovaní ponuky si zle napočítal cihly. Drobným vydieraním, že investor už teraz nezoženie inú stavebnú čatu na dokončenie rozostavaného domu, prinúti podpísať stavebníka každý dodatok.
Súdnictvo, prokuratúra, polícia a dodržiavanie zákonov. Škoda slov.
Slovensko určite patrí k najväčším spotrebiteľom papiera, tonerov a tlačiarní na hlavu na svete. Takže keď vidím na každom rohu firmu s kancelárskymi potrebami, je to určite lukratívny biznis. Zaiste by sa oplatilo pre náš trh modifikovať tlačiarne na hajzlový papier. Síce budeme mať čierne zadky od atramentu, ale tá celulóza bude aspoň užitočne použitá.
